Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín vo vašej záhrade. Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH pôdy, má asanačný účinok a znižuje chorobnosť rastlín vďaka tomu, že ničí choroboplodné zárodky v pôde.
Prečo Vápniť Pôdu?
Základným poznávacím znakom toho, že v pôde chýba vápnik, je kyslá reakcia pôdy. Objavujú sa buriny typické pre kyslé pôdy, a tiež môžete na záhonoch spozorovať zelený povlak. Korene rastlín zahnívajú a môžete mať skúsenosť s nádorovitosťou hlúbovín. Je to preto, že v kyslej pôde trpí koreňová sústava a rastliny rastú pomaly. Pridanie vápnika do pôdy ma veľký význam aj kvôli ničeniu pôdnych húb. Tie totiž bývajú často pôvodcom mnohých ochorení.
Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov. V prvom rade je vápnik pre rastlinu dôležitý na to, aby si dokázala vybudovať zdravé pletivo stoniek a koreňov - bez neho nemôže fungovať tak, ako by sme si želali a ani neprinesie očakávaný osoh. Mnohí pestovatelia zistia nedostatok vápnika v pôde až vtedy, keď im to „povedia“ plody rajčín alebo paprík.
Kedy Vápniť Pôdu?
Vápniť pôdu je možné celoročne, ale najlepší čas na vápnenie je v novembri - na jeseň. Vápno treba aplikovať na porýľovanú a rozdrobenú pôdu. Vápnenie nie je nutné opakovať každý rok, závisí to individuálne od spotreby vápnika rastlinami a jeho prirodzeným vyplavovaním z pôdy, podľa množstva úhrnu zrážok.
Najvhodnejším obdobím na vápnenie pôdy je jeseň - po vyčistení záhrady v októbri až novembri. Hoci sa hnojivo na jar rozpustí a prenikne do pôdy, určitá časť odtečie po povrchu a nerovnomerne vsiakne na rôznych miestach. Vytvoriť sa tak môžu mláky alkalickej vody, ktoré pri vysokých koncentráciách spôsobujú odumieranie rastlín.
Ako Zistiť Kyslosť Pôdy?
Pôdnym rozborom vopred zistíme kyslosť pôdy - jej pH. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH. Pri nižších hodnotách pH pod 5,5 je treba pôdnu kyslosť upraviť vápnením.
Optimálna hodnota pH pôdy pre väčšinu pestovaných plodín je 5,5 až 7,5. Priaznivo pôsobí na štruktúru, fungovanie mikrobiologických procesov, aj vhodnú skladbu živín.
Druhy Vápnika na Vápnenie Pôdy
Na vápenie sa všeobecne používajú tri druhy vápnika: pálené vápno, mletý vápenec a dolomitický vápenec. Pre relatívne pomalé pôsobenie (malú rozpustnosť), obsah horčíka a iných stopových prvkov sú na použitie v záhrade najvhodnejšie uhličitanové formy - dolomitický alebo mletý vápenec.
- Pálené vápno (CaO): sa odporúča používať len na veľmi ťažkých pôdach a treba s ním narábať obzvlášť opatrne. Dokonca sa odporúča jeho dávku o polovicu znížiť v porovnaní s mletým vápencom. Účinok je rýchlejší a v prvých 2-3 rokoch výraznejší. Pálené vápno rýchlejšie prijíma vlhkosť a je vhodnejšie do ťažkej pôdy, tiež ho môžeme použiť ako prípravok proti chorobám a škodcom.
- Mletý vápenec: je vhodný na vápnenie ľahších alebo stredne ťažkých pôd. Z mletý vápenca sa vápnik uvoľňuje postupne, pomaly a dlhodobo.
Ako Aplikovať Vápno?
Vápno treba kvalitne zapracovať do pôdy, ale len do jej hornej vrstvy. Optimálne je, ak viete, aké pH má vaša pôda, aby ste vedeli nastaviť správnu dávku vápna. Opatrnosť je dôležitá. Samozrejme, nie je dobré to s vápnením ani preháňať. Tiež myslite na to, že nie je vhodné, keď vápnik príde do styku s organickými, dusíkatými, fosforečnými ani kombinovanými priemyselnými hnojivami. Môžu sa navzájom znehodnotiť.
Vápnenie pôdy pre vás nemusí byť témou číslo jeden, hlavne ak pravidelne hnojíte dobre vyzretým kompostom, alebo ak v záhrade nemáte problém s prílišným okysľovaním pôdy (čo väčšina pestovateľov na našom území nemá). Napriek tomu sa vápnenie raz za niekoľko rokov odporúča. Dôvodom je fakt, že hoci sa vápnik ako živina môže v pôde nachádzať v dostatočnom množstve, pre rastliny sa postupne stane nedostupný. No a keďže je podobne ako dusík, draslík či fosfor pre správny vývoj rastlín veľmi dôležitý, nastupujú pestovateľské problémy. Zvlášť náchylné sú na nedostatok vápnika rajčiaky a papriky.
Dusíkaté Vápno PERLKA®
Osvedčeným prostriedkom spĺňajúcim maximálne požiadavky integrovanej produkcie je dusíkaté vápno PERLKA®. Dusíkaté vápno PERLKA® sa aplikuje najneskôr 2 týždne (v lete 1 týždeň) pred výsevom alebo výsadbou nových rastlín na pripravené záhony a zapracuje sa do povrchu ornice. Pôda v čase aplikácie by mala byť mierne vlhká (nie suchá), aby mohol prebehnúť proces premeny v pôde. Iba tak sa môžu uplatniť žiaduce účinky dusíkatého vápna v pôde proti klíčiacej burine, slimákom a pôvodcom hubovitých chorôb a súčasne dodať do pôdy živiny.
Dusíkaté vápno PERLKA® je jedným z mála hnojív s významným podielom vápnika. Obsahuje viac ako 50 % CaO (základnej účinnej zložky). Dusíkaté vápno PERLKA® znižuje napadnutie nádorovitosťou hlúbovín. Vyradí zoospóry nádorovitosti hlúbovín v pôde a zabráni klíčeniu dlhodobých, trvalých spór. V napadnutých rastlinách aktivuje vývoj nových jemných koreňových vlásočníc.
Výhody Dusíkatého Vápna PERLKA®
- Likviduje napadnutie pozemku slimákmi.
- Znižuje sa výskyt buriny.
- Likviduje častých pôvodcov hubovitých chorôb rastlín.
Dávkovanie Dusíkatého Vápna PERLKA® pre Vybrané Plodiny
Odporúčané dávky dusíkatého vápna PERLKA® pre rôzne plodiny:
- Uhorky: 300-600 g/10m2 (vždy 2-3 týždne pred sadením)
- Pór, Pažítka: 300-600 g/10m2 (2-3 týždne pred sejbou)
- Hlúboviny: 300-1000 g/10m2 (na jar asi 3 týždne, v lete 1 týždeň pred výsadbou)
- Špargľa: 400-500 g/10m2 (hneď po vyklíčení buriny)
- Cibuľa, Vňaťková cibuľa: 300-500 g/10m2 (2-3 týždne pred sejbou alebo po výsadbe)
- Jahody: 300-500 g/10m2 (14 dní pred výsadbou alebo po zbere)
- Zemiaky: 300-500 g/10m2 (na redukciu drôtovcov pred kopcovaním)
- Okrasné dreviny: 300-500 g/10m2 (na jar pred pučaním)
Vápnenie a Zemiaky
Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov. Zemiakom sa darí aj na slabo kyselých až kyselých pôdach od hodnoty pH 5,5 až 6,5.
Ďalšie Dôležité Informácie
Plodová zelenina ako sú napr. rajčiaky a uhorky, neznáša čerstvé vápnenie. Potrebuje ho však dodať už k predplodine.
Intenzívne pestovanie zemiakov na tej istej ploche je spojené s intenzívnym odčerpaním živín z pôdy. Pre udržanie a zvýšenie pôdnej úrodnosti je nutné živiny dodať späť do pôdy. Najvhodnejším spôsobom ich návratu je aplikáciu buď organických alebo priemyselných hnojív.
Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť a ich zdroje sú veľmi rozmanité. Zlatým štandardom pre záhradkára však zostáva maštaľný hnoj poprípade ovčí hnoj. Nie každý má však prístup ku kvalitnému a uležanému hnoju. Ideálnym termínom na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Dávka hnoja sa pohybuje do 500 kg na 1 ár.
Vápnenie pôdy je teda dôležitý proces, ktorý pomáha udržiavať pôdu zdravú a úrodnú pre pestovanie zemiakov a iných plodín. Dodržiavaním správnych postupov a dávkovania môžete zabezpečiť optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín.
tags:
