Tradičné stravovanie obyvateľov bolo úzko prepojené s prírodnými podmienkami, kvalitou pôdy a miestnou poľnohospodárskou produkciou, ako aj spôsobom uskladnenia a konzervovania potravín. Územie Slovenska môžeme rozdeliť na dve odlišné geografické a klimatické oblasti. Severná, hornatá časť krajiny (Orava, Kysuce a Horehronie) sa vyznačuje horšími klimatickými pomermi a menej úrodnou pôdou.
Stravovanie obyvateľstva bolo však ovplyvnené aj ďalšími faktormi. Dôležitý vplyv na stravovacie zvyklosti mala náboženská príslušnosť obyvateľstva. Konzumáciu rôznych potravín výrazne ovplyvňoval liturgický kalendár, ktorý vytváral regionálne spoločenské zvyklosti. Pôstnymi dňami boli predovšetkým streda a piatok, neskôr len piatok a najmä obdobia cirkevných sviatkov (pôstnych dní v roku bolo približne 140 až 160).
Poďme sa pozrieť na recept na tradičnú vianočnú šošovicovú polievku z Horehronia.
Recept na vianočnú šošovicovú polievku z Horehronia
Ingrediencie:
- Šošovica
- Zemiaky
- Údená slanina
- Bobkový list
- Cibuľa
- Cesnak
- Kyslá smotana
- Hladká múka
- Soľ
- Mleté čierne korenie
- Olej
- Cukor
- Ocot
- Maslo
Postup:
- Šošovicu preberieme a prepláchneme v sitku pod tečúcou vodou. Nájdu sa v nej aj drobné nečistoty.
- Dáme ju variť do hrnca s vodou. Pridáme k nej bobkový list a kožku z údenej slaniny.
- Dva zemiaky očistíme, nakrájame na kocky a pridáme k šošovici. Pridáme aj soľ a mleté čierne korenie.
- Očistíme si malú cibuľu a cesnak. Cibuľu nakrájame nadrobno.
- V malom kastrólku orestujeme cibuľu na oleji. Pridáme k nej aj pretlačený cesnak. Chvíľu ho tiež opražím. Potom pridáme cibuľu s cesnakom do uvarenej šošovice.
- V miske zmiešame kyslú smotanu asi s 200 ml mlieka, pridáme polievkovú lyžicu kopcom hladkú múku, dobre rozmiešame, aby neboli hrudky. Smotanu pridáme k šošovici.
- Miešame a polievku ešte chvíľu prevaríme.
- Nakoniec do nej pridáme trochu cukru a octu. Premiešame, ochutnáme, ak treba prisolíme.
- Na vrch dáme plátok masla, aby zjemnila polievku a nevytvorila sa na nej kožka.
- Podávame ju so syrovo- šunkovými slimámi.
Polievka má lokálny charakter a ako dokladajú etnologické výskumu, bola stereotypná. V priestore strednej Európy na prelome 19. a 20. storočia môžeme pozorovať prenikanie meštianskej kuchyne do vidieckych oblastí.
Výber jedál bol však naďalej skôr jednotvárny a bol ovplyvnený ročným obdobím, regionálne dostupnými surovinami, miestnymi zvykmi a sociálnymi pomermi jednotlivcov. Všedné jedlá striedali vo sviatočné dni honosnejšie a sviatočnejšie pokrmy, ktoré boli odrazom rôznych tradícií a zvyklostí.
Charakter podávaného jedla však ovplyvňovala aj samotná gazdinka a jej spôsob a schopnosti prípravy pokrmov. Roľnícke rodiny používali a spracovávali lokálne suroviny z vlastnej produkcie, len minimum potravín nakupovali.
Na vlastnej alebo prenajatej pôde si ľudia pestovali základné poľnohospodárske produkty - obilie, zemiaky, zeleninu, ovocie. Z nich sa pripravovali základné jedlá (múčne, strukovinové, najmä kašovité pokrmy a polievky). Vo sviatočné dni sa na tanieroch objavilo mäso, prípadne jemnejšie pečivo z pšeničnej múky.
tags: #Polievka
