Chlieb, prípadne iné druhy pekárskych výrobkov, sú pre prevažnú časť ľudstva základom výživy. História pekárskej výroby, a najmä výroby chleba, sa v podstate časovo kryje s dejinami pestovania obilia. V ďalšom vývojovom stupni sa celé alebo rozdrvené obilie už pražilo a v tejto forme konzumovalo ako potrava. Len postupne sa človek naučil rozomieľať obilné zrná, a to zrejme trením medzi dvoma plochými kameňmi.
Spodný kameň sa častým používaním prehlboval, až vznikla miska; z nej sa neskôr vyvinul mažiar a vrchný kameň vystriedala palica. Obilie sa drvilo tlčením. Azda iba náhodne sa zistilo, že obalové časti zrna sa dajú oddeliť od jadra; preto sa začala drvina preosievať cez sito a oddelila sa múka, ktorá obsahovala ešte veľa otrubových častíc zrna.
História a vývoj výroby chleba
Tlčením v mažiari vyrábali múku v starovekom Grécku a Ríme z obilnín, ktoré sa vtedy pestovali - z pšenice a jačmeňa. Rozdrvená obilnina bola surovinou na výrobu vtedajšieho chleba; obilná drvina zamiesená s vodou sa varila alebo piekla. Z pôvodného pečenia na kameňoch sa neskôr vyvinula pekárska pec. Z histórie vieme, že v dobách pred novým letopočtom vlastne neexistovalo pekárske remeslo. Indovia, Peržania, Babylončania, Asýrčania, Židia a Féninčania sa ako prví zaoberali pečením chleba. Od nich sa to potom naučili národy usídlené severne a západne od nich.
Ani v starovekom Egypte neboli ešte pekárne v našom zmysle slova. Chlieb sa piekol podomácky, v peciach, ktoré boli súčasťou domových kuchýň. Boli to polkruhové hlinené pece s klenbou. Z týchto čias máme prvé správy o výrobe chleba z kypreného cesta. Aj tento postup sa zrejme objavil náhodne tým, že zabudnutý kus cesta sa na teplejšom mieste nakypril plynnými splodinami všadeprítomných baktérií a divých kvasiniek; po upečení sa zistilo, že placka nakyprená samovoľným kvasením je oveľa chutnejšia kyprejšia ako z nevykvaseného cesta.
Súčasne s vedomosťami o mletí obilia sa rozširovali aj poznatky o skúsenosti s prípravou cesta a pečením chleba. S rozvojom mlynárstva, keď sa ručné drvenie obilia v mažiaroch nahradilo mletím na otáčavých kameňoch a neskôr medzi kameňmi kužeľovitého tvaru (využitím zvieracích záprahov a prípadne vodnej energie), výrazne vzrástla výroba múky a chlieb sa stal základnou ľudskou potravou. V našich krajinách sa chlieb tak isto dlho vyrábal podomácky. Domáci mlyn a pec na pečenie chleba boli takmer v každom dome a výroba chleba bola dôležitou domácou činnosťou.
Niektoré domácnosti začali vyrábať viac chleba než mohli spotrebovať, a preto časť chlebov zamieňali za iný tovar, alebo ich aj predávali. Chlieb sa vyrába bežne na celom svete, no rozdiely medzi našimi druhmi chleba a chlebom vyrábaným v iných štátoch sú dosť veľké.
Druhy chleba
Na ich výrobu sa používajú svetlé druhy ražných a pšeničných múk. Tmavý chlieb je výživovo hodnotnejší, ale horšie stráviteľný. Sortiment chleba sa dopĺňa druhmi vyrábanými prevažne z tmavých múk.
- Samoražný tmavý chlieb moskovský
- Celozrnný pšeničný chlieb Graham
- Ražný chlieb Vita (Bevit)
Príprava kvasu
Kvas je základom pre kvalitný chlieb. Príprava kvasu prebieha v niekoľkých stupňoch:
- I. stupeň kvasu: Vyrobený zo zárodočnej dobierky alebo z odobratej časti kvasu III. stupňa.
- II. stupeň kvasu: Pripravuje sa vždy z vyzretého kvasu I. stupňa, z ražnej múky a vody v určenom množstve a s vyžadovanou teplotou. V II. stupni sa má zachovať teplota 25 až 26°C, lebo baktérie lepšie vegetujú v teplejšom prostredí.
- III. stupeň kvasu: Ide o posledný stupeň vo vedení kvasu. Pripravuje sa z vyzretého kvasu II. stupňa, ktorý sa po pridaní určitého množstva múky a vody vyšľahá. Kvas III. stupňa má teplotu 27 až 28°C a zreje pri dodržaní hustoty i teploty v normálnych podmienkach 2 hodiny a 30 minút.
Množstvo kvasu a ďalších surovín potrebných na prípravu cesta sa stanovuje podľa technologického postupu. Cesto sa má miesiť intenzívne, aby sa kvas i suroviny rovnomerne premiesili. Náležité premiesenie podporuje lepšie napučiavanie škrobu a bielkovín, ktoré sa vyžaduje vo vlastnostiach cesta. Cesto unavené dlhým miesením je umŕtvené, takmer bez všetkých kypriacich splodín. V nich sa narúšajú fyzikálne vlastnosti, cesto je roztekavé a ťažko spracovateľné. Málo vymiesené cestá sú nerovnorodé, vlhké a lepkavé; výrobky z cesta mieseného veľmi krátkym alebo dlhý čas nebývajú kvalitné.
V pekárňach, v ktorých sa ešte ručne tvaruje chlieb, odporúča sa pripravovať voľnejšie cestá. Tvarovanie je síce obťažnejšie, ale chlieb je objemnejší a má pružnejšiu striedku vzhľadom na väčšie póry; navyše sa dosahuje aj vyššia výťažnosť. Kyprenie v slameniciach (opálkach) je rýchlejšie. Voľné cestá sa však roztekajú, chlieb je nízky alebo má tmavé miest (pľuzgiere) na kôrke. Aj pečenie v kontinuálnych peciach si vyžaduje dobre vyzreté a trocha tuhšie cestá. Voľné cestá zapríčiňujú v mechanizovanej výrobe viaceré ťažkosti. No to neznamená, že sa majú vyrábať veľmi tuhé cestá, ktoré spomaľujú kyprenie v slameniciach, lebo chlieb z nich je objemovo malý, má husté póry a navyše sa znižuje výťažnosť cesta i chleba.
Pri miesení cesta sa pridáva na kvas najprv múka (zmes ražnej a pšeničnej múky), potom soľ (najlepšie rozpustená), roztretá rasca a nakoniec voda. Všetky suroviny sa majú vážiť. Pri miesení sa neodporúča postupne pridávať vodu a múku, lebo takto sa zbytočne predlžuje čas miesenia a navyše by sa mohla porušiť štruktúra cesta. K dobre vyzretému a zdravému kvasu sa pridáva v predpísanom pomere podľa receptu preosiata a predhriatá múka. Voda potrebná na odliatie má mať vhodnú teplotu, aby cesto dosiahlo teplotu 30°C.
Do cesta sa pridáva asi 1% soli na hmotnosť cesta. Na hmotnosť múky je to 1,6%, takže na 100kg múky spracovanej na cesto sa pridáva 1,6kg soli. Ak sa použili ,,slabé“ múky alebo múky z porasteného obilia, pôsobí soľ ako stužujúci prostriedok, ktorým sa zlepšuje kvalita cesta. Rasca sa pridáva pri miesení rozomletá so soľou; jej množstvo sa určuje v recepte. V niektorých nových druhoch chleba sa pri výrobe cesta pridávajú ešte ďalšie suroviny, napr. cmar a srvátka. Po vymiesení má mať cesto teplotu 30°C. Táto teplota sa má zachovať, lebo v chladnejších cestách sa intenzita kvasenia spomaľuje, klesá tvorba kypriaceho plynu i kyselín a cestá nie sú primerane nakyprené, čo zapríčiňuje viaceré chyby, napr. malú pórovitosť, malý objem, zvýšenú vlhkosť stierky a nadväzujúcu zlú stráviteľnosť.
V súvislosti s cestom, nemožno sa zaoberať len jeho hustotou, lebo na jeho prípravu sa použili okrem múky a vody aj ďalšie suroviny. Výťažnosť cesta je určená hmotnostným množstvom, pripraveným zo 100kg múky aj s prísadami. Po vymiesení má cesto 20 až 40 minút zrieť v závislosti od množstva kvasu použitého na jeho prípravu.
Kyslosť cesta má osobitný význam, keďže poukazuje na správnosť nakyprenia. Kyslosť vytvorená v ceste ovplyvňuje konečné chuťové vlastnosti a dokonalé napučanie múčnych bielkovín; pri nedokonalom napučaní bielkovín sa v ceste nedostatočne viaže voda a chlieb má mdlú chuť i drobivú stierku. Chlieb z veľmi kyslého cesta nebýva chutný. Nedostatky vo výrobe kvasu sa nemajú naprávať až v ceste napr. zvyšovaním teploty alebo predlžovaním času zretia.
Kyslosť cesta sa zisťuje titračným stanovovaním, ktoré je veľmi rýchle. Priemerná titračná kyslosť po zamiesení cesta má byť v rozmedzí 5,7 až 6,2 stupňov. Priebeh pečenia je ovplyvnený predovšetkým množstvom tepla, ktoré sa dodáva pečeným výrobkom počas pečenia. V parných a cyklotermických peciach - dodáva sa časť tepla pred pečením (vykurovanie pece) a časť počas pečenia (kúri sa aj počas pečenia). Podľa dosiahnutej teploty pečiacého priestoru a podľa ďalších nepriamych ukazovateľov, ako je spotreba paliva, pred vykurovací čas atď., zistíme, či sa pec vykurovala primerane.
Chlieb sa po vsadení zaparí - para sa na kusoch cesta zráža. Ovlhčený povrch je elastickejší, kus cesta ľahšie zväčšuje svoj objem a vplyvom zmazovateného škrobu sa rýchlejšie vytvára pružná kôrka. Len čo teplota povrchu chleba prekročí 110°C, začínajú sa zo zmazovateného škrobu vytvárať dextríny, kôrka nadobúda lesk, hrubne a začína sa sfarbovať. Ďalším pôsobením tepla na kôrku (asi 150°C) nastáva karamelizácia, t. j. hnednutie kôrky a vznikajú voňavé splodiny. Vplyvom väčšej vlhkosti striedky neprekročí sa v nej bod varu vody. Keďže teplo preniká dovnútra kusa cesta pomalšie, trvá zmazovatenie škrobu v striedke dlhšie. Mazovatenie škrobu prebieha pri teplote 55 až 80°C; pri tejto teplote sa zrážajú bielkoviny, začína sa vyparovať etanol a neskôr aj voda. V tvorbe pružnej striedky sa uplatňuje zrážanie bielkovín, mazovatenie škrobu a úbytok vlhkosti. Po upečení obsahuje striedka asi 45% vlhkosti, no napriek tomu sa to pri náležitom vypečení chleba nepociťuje ako senzoricky nadmerné.
Typy pecí
Existujú rôzne typy pecí, ktoré sa používajú na pečenie chleba:
- Obyčajné pece vykurované drevom (bez roštu)
- Roštové pece, vykurované uhlím alebo drevom, alebo aj naftou alebo plynom
- Píce s vykurovaním mimo pečiaceho priestoru.
Sortiment chleba sa v ostatných rokoch veľmi rozšíril, a preto treba jeho jednotlivé druhy náležite označovať. Konzumný chlieb býva bez značky, konzumný rascový chlieb (sedliacky, šumavský chlieb) sa líši zamúčenou kôrkou a je takisto bez značky. Výražkový chlieb sa označuje značkou V, výberový chlieb písmenom P a pod. Značky sa do chleba vtlačia hneď po vyvaľkaní a po upečení sú na spodnej kôrke alebo častejšie až pred sádzaním v prípade moravského chleba, ktorý má po upečení značku na vrchu.
Domáca pekáreň
Domáca pekáreň je ideálnou voľbou pre tých, ktorí chcú mať pravidelne na stole čerstvé pečivo, alebo potrebujú mať pečivo určitého typu, napr. bezlepkové. Chlieb z domácej pekárne je lacnejší a navyše vždy viete, aké suroviny obsahuje. Moderné varianty navyše ponúkajú aj rôzne programy, napr. na prípravu jogurtu či marmelády.
Domáca pekáreň a materiál
Pri výbere podľa tohto kritéria vás bude zaujímať predovšetkým materiál, z ktorého je vyrobená forma na pečenie. V ponuke nájdete teflón, nerez a keramiku, pričom pri keramike a teflóne ide len o povrchovú úpravu. Nepriľnavá vrstva je nanesená na zliatinovom telese. Naopak celá forma na pečenie z jedného materiálu je v prípade variantu z nerezu. Domáca pekáreň s keramickou nádobou je, pokiaľ ju budeme porovnávať s teflónom, odolnejšia voči poškodeniu. Tomu tiež zodpovedá cena, ktorá je vyššia v rade desiatok eur. Práve teflónové riešenia patria k najlacnejším a ich nepriľnavosť zaisťuje ľahké vyklopenie pečiva po jeho upečení. Neduhom je ľahké poškodenie, čo môže mať za následok stratu práve spomínanej nepriľnavosti. Ako pri každom spotrebiči s teflónom platí zákaz používania abrazív a tvrdých nástrojov. Neodporúča sa ani napr. pečenie so semienkami. Verzia domáca pekáreň nerezová nádoba prináša výhody aj nevýhody. Absencia krehkejšej nepriľnavej vrstvy sa odrazí v dlhej životnosti. Zároveň je vhodné piecť pomalšie a pri nižších teplotách.
Počet hnetacích hákov
Najčastejšie sa pravdepodobne stretnete s variantom domácej pekárne s dvoma hákmi alebo lopatkami. Avšak výlučne na pečenie chleba si vystačíte pokojne aj s jedným hákom. Okrem toho je potrebné háky po upečení vytiahnuť, takže po nich zostane diera. Takže jeden hák je v tomto prípade lepší. Na miesenie cesta sú však nevyhnutné dva háky. Znamenajú dôkladnejšie a rýchlejšie miesenie.
Ďalšie užitočné funkcie
- Bezlepkové pečenie
- Odložený štart
- Program marmeláda
Výber domácich pekární
Medzi obľúbené domáce pekárne patria:
- Sana Smart Bread Maker Basic
- Tefal PF 611838
- Catler BM 700
- ETA 7149 90030
- ECG PCB 815
- TEFAL PF 220838
Pri výbere ošatky na kysnutie cesta si môžete vybrať klasickú pedigovú alebo modernejšiu celulózovú ošatku. Celulózová ošatka lepšie drží teplo pri kvasení chleba než ošatka z pedigu. Bochník sa z nej dobre vyklápa a neprichytáva sa na steny ošatky. Okrem klasických ošatiek na chlieb existujú aj košíky na pečenie, ktoré sú skvelou voľbou pre tých, ktorí majú radi menšie porcie pečiva.
Tvrdé a pevné papierové košíky z Talianska sú ideálne na pečenie tradičného mazanca. Poskytujú stabilitu, zachovávajú tvar a dodávajú pečivu autentický vzhľad.
Označovanie chleba a pečiva
Aj vás v obchode zláka vôňa čerstvého a voňavého chleba? Pritom málokto vie, že mnoho naoko „čerstvých“ pekárenských výrobkov sú v skutočnosti rozmrazené dopekané polotovary. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách upravuje pojmy a označovanie čerstvého nebaleného pekárskeho výrobku, rozmrazeného výrobku, vyrobené dopečením z chladeného polotovaru, vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru. Aký je medzi týmito výrobkami rozdiel?
Čerstvé vs. Dopekané vs. Rozmrazené
- Čerstvý: Nebalený pekársky výrobok možno označiť slovom „čerstvý“ ak sa predáva bez použitia predpečenia a spotrebiteľovi sa ponúka najneskôr do 24 hodín po upečení. Toto označenie spotrebiteľ nájde priamo na mieste predaja (na cenovke).
- Dopekané: Ak je pekársky výrobok vyrábaný dopečením z predpečeného chladeného alebo mrazeného polotovaru, musí sa v mieste ponuky na predaj označiť (na cenovke) „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“.
- Rozmrazené: Aj takého výrobky sa musia podľa vyhlášky ministerstva označiť slovom „rozmrazené“. Spotrebiteľ túto informáciu nájde na cenovke v mieste predaja.
Nekupujte zbytočne veľa chleba, pretože až štvrtinu potravín v domácnostiach vyhodíme, pričom až tretinu z nich tvorí chlieb a pečivo. Dnes už pekári pečú chlieb sedem dní v týždni a preto môžete mať každý deň čerstvý chlieb a pečivo.
To, že je pečivo tmavé, ešte neznamená, že je celozrnné. Tmavá farba môže byť dosiahnutá pražením jačmeňa, raže, alebo pridaním kávoviny či karamelovej zložky. Radšej si prečítajte zloženie, ktoré musí byť uvedené buď na obale alebo v katalógu. Poradie jednotlivých múk uvedených na obale uvádza, v akom množstve boli vo výrobku použité.
Znížená sadzba na DPH
Znížená sadzba dane sa vzťahuje na čerstvý chlieb, ktorý bol nakyprený kvasom alebo droždím, je celý (nebalený alebo balený a má hmotnosť viac ako 400 g), je balený (krájaný alebo porciovaný, balenie môže mať aj nižšiu hmotnosť ako 400 g), je dodaný do predajne a ponúknutý spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín po upečení u prvopredajcu.
Čítajte etikety a nedajte sa vždy nalákať na akciové alebo nízke ceny. S nižšou cenou stúpa pravdepodobnosť, že v potravinárskom výrobku budú menej kvalitné suroviny, náhrady alebo viac konzervantov či stabilizátorov. O to dôležitejšie je zaujímať sa o zloženie výrobku.
Prečo kupovať slovenské potraviny?
Nie vo všetkých krajinách platia tie isté vysoké požiadavky na kvalitu potravín ako na Slovensku. U domácich výrobkov máme plne pod kontrolou celý výrobný proces, takpovediac od poľa až po predajňu. Kontrolujeme prvovýrobcov, spracovateľov, dopravcov, sklady aj obchody. Naše potravinové kontroly potvrdili, že slovenskí prvovýrobcovia majú najmenej porušení a teda najvyššiu kvalitu. Slovenské potraviny nemusia cestovať tisíce kilometrov, sú teda čerstvejšie a nemusí byť v nich veľké množstvo solí a rôznych konzervačných látok. Kúpou domácich výrobkov podporíme našu domácu ekonomiku, zamestnanosť aj rozvoj vidieka.
Čo je to Značka kvality SK?
Ak chcete mať istotu, že výrobok bol naozaj vyrobený na Slovensku a zo slovenských surovín, kupujte potraviny, ktoré majú na obale uvedené logo Značky kvality SK. Je to označenie, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva udeľuje poľnohospodárskym a potravinárskym produktom. Ak je výrobok označený Značkou kvality SK znamená to, že minimálne 75% tvorí podiel domácej suroviny a všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky. Skladba potraviny musí byť doložená laboratórnymi skúškami. Ak má výrobok nadštandardné vlastnosti, má právo používať zlaté logo Značka kvality SK Gold.
V súčasnosti máme zaregistrovaných 1223 výrobkov Značky kvality SK od 151 slovenských výrobcov. Označenie podporuje spotrebu domácej potravinovej produkcie v rozvíjajúcom sa konkurenčnom prostredí medzinárodného obchodu. Značka kvality zároveň slúži ako jeden z prostriedkov identifikácie domácej produkcie pri ktorej výrobca rešpektuje dodržanie technologického postupu výroby, vysokú mieru kvality a zdravotnú nezávadnosť.
Výrobky významnou mierou prevyšujúce štandardnú mieru kvality sú oceňované označením Značka kvality SK GOLD.
Značka kvality SK a Značka kvality SK GOLD je významnou aktivitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v oblasti podpory domácich potravín a výrobkov.
Príklady výrobkov so Značkou kvality SK
- B.M. KÁVOVINY, spol. s r.o. - ZK SK Zemiakové pagáčiky 240g, bal.
- V. GOTTSCHALLM. R. s.Ul. 1. Slobody 10, 909 01 Skalica Skalický trdelník - ZK GOLD
- Záhorácke pekárne a cukrárne a.s.Cesta mládeže č. 1 020 54 Lysá pod Makytou Chlieb Makyta - ZK GOLD
tags:
