Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba, ktorá svojím vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera. Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska, no dnes ju už v našich vodách nenájdeme. Môžeme si ju však pripomenúť a týmto spôsobom uctiť.
Základné Informácie o Vyze Veľkej
Vyza veľká:
- latinsky: Huso huso
- maďarsky: Viza (Beluga)
- anglicky: Beluga, Great Sturgeon
- rad: Jesetery
- čeľaď: Jeseterovité
- potrava: všežravec, dravec
- dĺžka života: možná 200 rokov
- pohlavná dospelosť: 12-22 rokov
- doba rozmnožovania: jar
- bežná veľkosť: 150 až 600 cm
- maximum: asi 850 cm
Rozpoznávacie Znaky
- Hlava vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca pred ústami.
- Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam.
- Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy.
- Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov.
- Relatívna veľkosť štítkov s vekom klesá, medzi nimi je holá koža.
- Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Výskyt a Spôsob Života
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici.
Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu.
Potrava
V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg. Jej apetít logicky s vekom rastie. Rozrastá sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby.
Rozmnožovanie
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest.
K nereseniu dochádza v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne i 40 m. Na Dunaji boli neresiská jesennej rasy v slovenskom úseku tejto rieky. Po postavení priehrady Železná brána boli tieto miesta vyzám nedostupné a tak jesenná rasa prakticky zanikla. Ryby jarnej rasy sa neresili v oblasti Železnej brány, ale postavenie priehrady malo neblahý dopad i na ne.
Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Ta môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
Vyza na Slovensku
Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Odhadnuté rozmery tejto ryby udávané literatúrou (7,4 m / 500 kg) sú jedna z nezmyselných kombinácií, s ktorými je možné sa občas stretnúť - vyza okolo 5 m už váži zhruba tonu.
Ako to vyzeralo keď vyzy tiahli okolo Prešporku hore prúdom popísal Pavel Dvořák v Druhej knihe o Bratislave: Vyzy plávali vo veľkých húfoch a ponúkali veľkolepý pohľad, ktorý ľudí na brehu odnepamäti privádzal do vytrženia. V toku Dunaja sa odrazu objavili stovky obrovských rýb. Bez problémov prekonávali dunajský prúd, hoci sa držali na najhlbších miestach, a starostlivo sa vyhýbali zradným piesčinám. Niektorým trčal chrbát nad hladinu, a tak bolo vidieť, že sú dlhé niekoľko metrov (píše sa až o desiatich metroch).
Rozmery a Rast
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z tohto obdobia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza doslova neuveriteľný údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t. Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.
Ohrozenie a Ochrana
Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách. Vyza veľká je totiž veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil, len na málo miestach možno povedať, že je tu vyza bežným druhom a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend.
Dnes už vie o tom málokto, že kedysi rybári zo Žitného ostrova lovili vyzu. Slávnym miestom lovu výz bolo Kolárovo a obec Sap! Úžina Železné vráta je jediným miestom Karpatskej kotliny, kde rieka vyteká do mora. Na hranici Rumunska a Srbska v roku 1972 vybudovali hydroelektráreň Železné vráta a tým sa aj ukončil lov vyzy, lebo tieto cenné ryby odvtedy nevedia plávať hore Dunajom, aby sa rozmnožovali. Odvtedy sú rybári na Žitnom ostrove smutní, lebo v Dunaji nie je „veľká ryba“.
Vo svete existuje celkom 26 druhov jeseterových rýb, a dnes sú už všetky chránené. Je vydaný na ne zákaz rybolovu, ktorý stanovuje, že voľne žijúci jeseter sa už nemôže loviť. Kvalifikuje sa to ako poškodenie prírody a jeden jediný kus ikry môže stáť hoci aj 30 eur.
Kaviár z Vyzy
Ikra belugy, čiže vyzy, je aj v súčasnosti najdrahšou na svete. Najznámejšia rybia ikra je kaviár jeseterov. Jeseter je najstarší druh zvierat, je rovnako starý ako dinosaury. Čiže samotný kaviár je najstaršou delikatesou zaznamenanou písomným záznamom. Ruský názov vyzy je beluga, a najdrahší kaviár na svete je práve Beluga. Samička vyzy potrebuje 20 rokov na dosiahnutie pohlavnej zrelosti, vtedy narastie na 100 kíl, z čoho ikry vážia minimálne dvadsať kíl.
Kde ju Môžete Vidiieť?
Model vyzy nájdete napríklad v Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží. Živé, ale menšie jedince žijú v akváriách v Čechách a Maďarsku. A krásnu drevorezbársku prácu nájdete v záhrade Ekocentra Čunovo, kam vás srdečne pozývame!
tags:
