Ako sa hovorí, zakázané ovocie chutí najlepšie. Či už budeme za týmto výrokom hľadať biblický príbeh alebo reverznú psychológiu, jeho posolstvo je jednoduché - túžba získať zakázané je vždy spaľujúca.
Reverzná psychológia vo výchove detí
Každý rodič sa dostane do situácie, kedy musí dieťa potrestať, čo sa nie vždy podarí podľa predstáv. Väčšine problémom sa dá vyhnúť, ak na deti použijete reverznú psychológiu. Ide o metódy, ktoré boli už dávnejšie používané. Vybrali sme pre vás zopár jednoduchých, ale efektívnych tipov, ktoré pomôžu rodičom vyrovnať sa s tvrdohlavosťou svojich detí.
- Zakázané ovocie chutí najlepšie: Otec si naloží na tanier zeleninu, ale deťom ju nedá. Keď ho deti samé požiadali, aby im tiež dal na tanier zeleninu povedal, že je to strava pre dospelých, ale ak chcú, môže im dať tiež. Jeho deti teda milovali zeleninu omnoho viac.
- Chlapec bol počas svojho detstva za zlé správanie potrestaný tak, že mu rodičia nedali k večeri šalát. Keď potom mali šalát na obed v škole, nevedel sa ho dojesť.
- To isté sa stalo aj dievčaťu, ktorému za zlé správanie rodičia nedovolili čítať knihy.
- Matka dovolila svojmu synovi jesť sladkosti pred obedom, ale mohol jesť len tie, ktoré mu veľmi nechutili.
- Žena dovolila svojim deťom jesť a robiť dvakrát do roka čokoľvek, čo chceli. Zvyčajne to skončilo jedením nezdravých potravín a veľakrát to skončilo bohužiaľ zvracaním.
- Deti nechcú ráno vstávať, to vie hádam každý. Matka povedala svojmu synovi, aby sa obliekol a hral sa v posteli, že spí. A keď príde domov otec bude prekvapený, že chlapec spí oblečený.
- Otec vyhlásil pre svoje deti súťaž, kto roztriedi najviac bieleho prádla ten vyhrá.
- Chlapec veľmi nerád upratoval svoje hračky po hre, no bol veľmi súťaživý. Matka mu preto povedala, aby najskôr čo najrýchlejšie upratal najskôr červené hračky potom modré a nakoniec zelené.
- Ak vaše deti nechcú upratovať, choďte na nich metódou, že upratovať hračky je činnosť, ktorú majú zakázané robiť.
- Rodičia zakázali svojmu synovi čítať knihu, čo bola položená na poličke. Mohol si ju prečítať len v prípade, že sa bude správať slušne. Raz keď zostal doma sám sa rozhodol túto knihu prečítať.
- Chlapec bol v detstve veľmi impulzívny a vždy na ulici od svojej matky utekal. Povedala mu, že musí ju držať za ruku, aby ju neukradli.
- Ak vaše dieťa v noci nechce ísť spať, dajte mu na výber. Spýtajte sa ho či chce ísť radšej upratať hračky alebo ísť spať.
- Keď otec chcel aby mu syn pomohol s prácami okolo domu, nikdy mu nepovedal, že má pokosiť trávnik. Vždy mu dal na výber. Syn na tento trik neprišiel 20 rokov.
- Ak sa vám stáva, že vaše dieťa skoro ráno nabehne do vašej izby a skáče po posteli a vám sa nedarí ho poslať preč, povedzte mu aby zistil, ktorá jeho noha beží rýchlejšie.
- Matka naučila svojho syna chodiť na nočník práve tak, že mu povedala, že do plienky cikajú len malý chlapci.
Je veľmi zaujímavé ako reverzná psychológia dokáže fungovať na deti. Samozrejme nemá sa používať veľmi často. Môže sa stať, že bude mať úplne opačný účinok.
Psychologické efekty ovplyňujúce naše rozhodovanie
“Prečo som to len spravil/a…“ Túto otázku si už (veľakrát) položili mnohí z nás. Odpoveďou je opäť - psychológia. Tá totiž veľakrát ovplyvňuje a riadi náš život aj bez toho, aby sme si to priamo uvedomovali.
- Efekt naceňovania vecí: Tento efekt sa týka naceňovania vecí, konkrétne predovšetkým výpredajov. Určite ste si už všimli, že obchodné reťazce alebo jednotlivé obchody pri výpredajoch vždy veľmi dôrazne upozorňujú na pôvodnú cenu, v tomto prípade na tzv. “kotvu”. Košeľu či blúzku za 150 eur by ste si pravdepodobne len tak nekúpili, no ak vidíte, že jej pôvodná cena bola 500 eur, myslíte si, že nekúpiť ju by bol hotový hriech.
- Efekt paradoxu voľby: Efekt paradoxu voľby hovorí o tom, že čím viac rozhodnutí máte k dispozícii, tým je pravdepodobnejšie, že s vašou voľbou budete nespokojní. Neustále vás totiž budú umárať myšlienky, aké by to bolo, “keby”… S efektom paradoxu voľby sa môžete stretnúť napríklad v reštauráciách, ktoré majú v ponuke len zopár jedál.
- Kuleshov efekt: Kuleshov efekt nazývame jav, pri ktorom si dve zdanlivo nesúvisiace obrázky spojíme do jedného celku.
- Bizarný psychologický efekt: Ide v ňom o to, že výzorovo naozaj pekná osoba, či už žena alebo muž, si o sebe myslí, že je škaredá, čo jej následne ničí cely život.
- Efekt krásy a sebavedomia: Všimli ste si však už to, že ak si napríklad do čakárne, do vlaku alebo do autobusu sadne niekto výnimočne pekný, miesta vedľa neho ostávajú voľné a obsadia sa až vtedy, keď už prichádzajúci ľudia nemajú inú možnosť? Vysvetlenie je nasledovné: keď sme v blízkosti ľudí, ktorí sú menej atraktívni, ako my, cítime sa byť ešte krajší a naše sebavedomie stúpa. Naopak, ak sme v blízkosti niekoho, kto je od nás krajší, cítime sa byť menejcenní, napätí a najradšej by sme na danom mieste ani neboli.
Emócie a stravovanie
Jesť musíme, aby sme žili, a chceme, pretože nám to robí dobre. Výživnú hodnotu potravín alebo recept na výborný pokrm je možné zistiť jednoducho. Emócie, ktoré sú s jedlom spojené, nenájdeme však na žiadnom jedálnom lístku. Asi preto je také ťažké dodržiavať diéty, pretože vidina zdravia či krásnej postavy by mohla byť dostatočne silnou motiváciou…
Doktor Volker Pudel, najznámejší nemecký odborník na výživu, poukazuje na to, že v rebríčku pôžitkov stojí jedlo za dovolenkou, časom stráveným s rodinou a láskou/sexom na štvrtom mieste, u ľudí nad 33 rokov dokonca na mieste treťom - pred láskou a sexom! Redukovať jedlo na jeho biologickú podstatu znamená obchádzať podstatnú časť jeho významu.
Z prepojenia emócií a stravovania vychádza odborník tiež vo svojich návodoch na chudnutie - pri návaloch žravosti odporúča náhradné pôžitky - napríklad návštevu kina, alebo rovno rande. Jedlo aktivizuje rovnaké časti mozgu ako hudba, niektoré drogy či sex.
Petra Pokorná vysvetľuje, že „uspokojenie jedlom je v ľudskom živote vývinovo staršie. Preto sa človek pri frustrácii sexom vracia na hlbšiu úroveň, a tam sa uteší.“
Sladká chuť sa síce odmalička všeobecne preferuje, napriek tomu však štúdia doktorky Ingrid Keifer z viedenskej univerzity ukázala, že výchova môže jej obľubu posilniť. Keď sa deťom po určitom období ponúkali limonády s rozdielnym obsahom cukru, viac ako polovica detí, ktorým rodičia sladkosti zakazovali, siahla po najsladšej limonáde. Tú najmenej sladkú si nevzalo žiadne. Oproti tomu deti, ktoré predtým v sladkom neobmedzovali, nepohrdli ani menej sladkou limonádou - rozhodla sa pre ňu pätina detí, kým pre tú najsladšiu tretina.
„Kŕmenie je prvou a najdôležitejšou potrebou dieťaťa. To ako je uspokojovaná, sa do dieťaťa hlboko ukladá - o to viac, že deti nemyslia a nerozlišujú v kategóriách, v akých sme zvyknutí premýšľať my dospelí,“ vysvetľuje Petra Pokorná. „Jedlo, rozkoš z plného bruška a milujúca mamička splývajú v jeden slastný pocit, a preto vzťah s matkou, potreba bezpečia a jedlo budú navždy prepletené.
„Jedlo môže tíšiť smútok, krátiť dlhú chvíľu, upokojovať pri strese, sprevádzať dobrú náladu či zvýrazňovať slávnostné chvíle. Vie však robiť dobre a zle zároveň. Obľúbená tešiteľka čokoláda svojím zložením naozaj pozitívne ovplyvňuje náladu. Kto a aké aspekty s jedlom spája je také individuálne, že ich vypátranie môže vyniesť na povrch zaujímavé poznatky o fungovaní rodiny.
tags:
