Prestávka na obed podľa Zákonníka práce: Podmienky a nároky

Prestávky v práci predstavujú jednu z povinností zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť prestávky v práci. Prestávka v práci (na odpočinok a jedenie) predstavuje čas (dobu) odpočinku medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny.

Základným poslaním a zmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie oddychu zamestnancovi a tým aj ochrany zdravia zamestnanca a zvýšenie bezpečnosti práce. Táto povinnosť je bezpodmienečnou a univerzálnou právnou povinnosťou zamestnávateľa.

Kedy vzniká nárok na prestávku?

V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

Ide o väzbu na dĺžku pracovnej zmeny, nie na dĺžku pracovného času − v § 91 ods. 1 ZP sa uvádza „ktorého pracovná zmena“, nie „ktorého pracovný čas“.

V ustanovení § 91 ZP sa neustanovuje, po uplynutí akého času je zamestnávateľ povinný určiť prestávku v práci. Jej časové umiestnenie by malo spadať zhruba do polovice pracovnej zmeny, napr. po odpracovaní 3, 4 alebo piatich hodín.

Špecifické prípady

Vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch hodín vedenia motorového vozidla v trvaní minimálne 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok po vykonanej práci. Podobne ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

Prestávky v práci na odpočinok a jedenie pri pružnom pracovnom čase sa poskytujú v rámci základného pracovného času po troch hodinách od jeho začiatku.

Dĺžka prestávky a jej predĺženie

Dĺžku prestávky v práci na odpočinok a jedenie ZP ustanovil na 30 minút. Ak by zamestnávateľ chcel zamestnancom predĺžiť prestávku na odpočinok a jedenie, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Autonómne by mohol postupovať v prípade, ak by zamestnávateľ na pracovisku nemal sociálneho partnera. Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.

Zákonník práce predĺženie prestávky v práci nezakazuje. Podľa § 91 ods. 2 ZP podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov (pozri aj § 12 ods. 1 ZP).

Čo ak prácu nemožno prerušiť?

V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť.

Vzhľadom na skutočnosť, že Vašu prácu podľa jej charakteru nemožno prerušovať, musí Vám byť poskytnutý primeraný čas na odpočinok a jedenie, pričom táto prestávka sa Vám nezapočítava do pracovného času.

V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.

Mzda a povinnosti počas prestávky

Počas prestávky v práci na odpočinok a jedenie zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. Prestávky na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do pracovného času. Prestávku v práci musí zamestnávateľ poskytnúť in natura, nie je možné ju preplatiť.

Počas prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa, s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku. Ide o čas osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzácii pracovného záväzku.

Informovanie o prestávkach

Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícií na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.

Prestávky z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok. Prestávky na dojčenie alebo prestávky z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa započítavajú do pracovného času.

Prestávka na dojčenie

Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.

tags: