Prestávky v práci predstavujú jednu z povinností zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť prestávky v práci. Prestávka v práci (na odpočinok a jedenie) predstavuje čas (dobu) odpočinku medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny. Zákonník práce ustanovuje, kedy jej poskytnutie je povinné.
Zamestnávateľ má povinnosť prestávku v práci poskytnúť, nie iba umožniť a ponechať na zamestnancovi, či ju využije alebo nie (t. j. zamestnanec sa nemôže vzdať prestávky v práci - táto otázka súvisí s BOZP, navyše aj v evidencii pracovného času má byť vyznačený koniec úseku vykonávania práce a začiatok úseku vykonávania práce, a teda aj nepriamo prestávka v práci).
Zamestnanec sa teda nemôže rozhodnúť, že nevyužije prestávku v práci a odíde skôr z pracoviska. Zamestnávateľ a zamestnanec sa nemôžu dohodnúť na tom, že pracovná zmena bude napr.
Prestávky na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do pracovného času. Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. Počas prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku. Ide o čas osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzácii pracovného záväzku.
Dĺžka a podmienky poskytovania prestávky
V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Zákonník práce neustanovuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť ďalšiu v prestávku v práci, ak je pracovná zmena 12 hodín (napr. 6.00 h - 18.00 h), ale ani nevylučuje jej poskytnutie (pozri § 91 ods. 2 ZP).
Ak by zamestnávateľ mal záujem zamestnancom predĺžiť prestávku v práci na jedenie a odpočinok, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov o predlžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ.
Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov. Dĺžku prestávky v práci na odpočinok a jedenie ZP ustanovil na 30 minút.
V ustanovení § 91 ZP sa neustanovuje, po uplynutí akého času je zamestnávateľ povinný určiť prestávku v práci. Jej časové umiestnenie by malo spadať zhruba do polovice pracovnej zmeny, napr. po odpracovaní 3, 4 alebo piatich hodín.
Ak je napríklad prestávka v práci na obed zamestnávateľom určená, je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená.
Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícií na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise určiť pravidlá správania sa zamestnancov počas prestávok v práci tak, aby nerušili v odpočinku ostatných zamestnancov. Prestávky v práci na odpočinok a jedenie netvoria síce súčasť pracovného času, ale sú súčasťou obsahu pracovného záväzku zamestnanca.
Špecifické prípady
V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR: „Prácami, ktoré nemôžu byť prerušené a pri ktorých musia byť zamestnanci aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zaistená primeraná doba na oddych a jedlo, ktorá sa započítava do pracovného času, sú práce, ktoré nemožno v priebehu smeny objektívne prerušiť z dôvodov daných technológií výroby, pracovným procesom či výkonom práce, ktoré vyžadujú priebežnú kontrolu alebo inú aktivitu zamestnanca.“
Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci. Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút.
Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.
Bezpečnostné prestávky a prestávky na dojčenie
Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok.
Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis, ako napríklad Nariadenie (ES) č.
Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Oprávneným subjektom je teda matka dojčiaca svoje dieťa, t.j. fyzická osoba. Nemôže ňou byť iná osoba dojčiaca dieťa.
Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu. Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods.
Uvedené rozdiely medzi prestávkami v práci na odpočinok a jedenie, prestávkami na dojčenie a prestávkami z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje aj § 170 ods. 3 ZP, ktorý určuje, že prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Ide o diferenciačný prvok, ktorým sa prestávky na dojčenie odlišujú od prestávok na odpočinok a jedenie. Kým pri prestávkach na dojčenie prislúcha oprávnenej osobe (dojčiacej zamestnankyni) nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku a tieto prestávky sa jej započítavajú do pracovného času, pri prestávkach na odpočinok a jedenie je situácia úplne opačná. Tieto sa podľa § 91 ods. 5, okrem výnimky konkretizovanej prostredníctvom novely ZP č. 361/2012 Z.
tags:
