Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Býva ich asi 300 000 v 1 kg. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité.
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov. Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov). Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.
Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.
Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pohybuje sa okolo 0,3-0,4 kg. Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.
Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.
Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne.
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.
Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.
Zber, trhovú úpravu i spôsob dodávok určujeme podľa STN a väčšinou po dohode s výkupnou organizáciou. Ak má poľnohospodársky podnik, alebo družstvo vlastnú spracovateľskú linku na kyslú alebo marinovanú kapustu, plánuje a organizuje termíny i množstvo zobranej úrody v závislosti od nej. Tu sa vypláca aj komplexný mechanizovaný zber kapusty.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Kel hlávkový je rovnako ako kapusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Kultivary kelu hlávkového rozdeľujeme na skoré, neskoré a ozimné. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody: Arkita, Langedijská, Szentesi korai, Vertus.
Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.
Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.
Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej. Úrody kelu hlávkového (skorých až neskorých kultivarov) sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Kel ružičkový sa svojím významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Nevhodné sú ako pri ostatných hlúbovinách, všetky kapustovité. Ako predplodiny sa odporúčajú ďatelinoviny, obilniny a strukovinoobilné miešanky.
Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.
Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme proti hubovým chorobám, prípadne aj škodcom, chemickými prípravkami. Sejeme v prvej polovici apríla do riadkov vzdialených od seba 0,6 m sejačkou na presnú sejbu (Nibex a pod.) asi 1 kg osiva (podľa jeho kvality) na 1 ha. Sejeme do primerane vlhkej pôdy do hĺbky 10-20 mm. Pri použití preemergentných herbicídov sejeme hlbšie (20-25 mm). Po sejbe sa pozemok privalcuje. Keď kel ružičkový dosiahne štádium dvoch pravých lístkov, jednotíme na vzdialenosť 0,5 m v riadku. Vzhľadom na vysokú cenu F1 osiva odporúča sa predpestovať priesadu a vysádzať. Ostatné ošetrovanie počas vegetácie vrátane zavlažovania je podobné ako pri neskorej kapuste. Touto technológiou sa zníži spotreba osiva na 0,3-0,4 kg.ha1.
Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN. Pre začiatok zberu by ich malo byť najmenej dve tretiny. V tom období začínajú žltnúť krycie listy ružičiek. Zberať musíme skôr než sa väčší počet spodných ružičiek začína rozvíjať. Zberá sa jednorazovo v októbri až novembri. Rastliny odrežeme pod najspodnejšou ružičkou, odstránime bočné listy a vrcholové ružice. Ružičky sa z hlúbika lúpu (ručne alebo strojové), očistia podľa požiadaviek STN, dodávajú výkupnej organizácii, alebo mraziarňam. Slovenská technická norma pripúšťa aj dodávky ružičiek na hlúbe. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ju môžu zberať na priamy konzum počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál, ale aj na priamy konzum, podobne ako kel hlávkový v zimnom období.
Sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým rozdielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od seba vzdialených 0,4 m.
Druhy zeleniny podľa použitia
Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme. Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu.
Hlúbová zelenina
Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka.
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne: napr. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. Mladé plody sú veľmi jemné. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky.
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový. Potreba živín: nízka až stredná.
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať. Potreba živín: stredná až vysoká.
Huby
Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií. Huby si najlepšie vypestujete sami pomocou štartovacej kultúry, čo je vlastne hubové mycélium a potrebujete aj vhodný substrát. Ten väčšinou obsahuje slamu, piliny alebo kávovú usadeninu. Nie sú ani ovocie ani zelenina: huby.
Botanická klasifikácia
Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patrí do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie. Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín. Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.
Prehľad čeľade rastlín
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám. Do čeľade láskavcovitých (Amaranthaceae) patria okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina. Čeľaď astrovitých (Asteraceae) patrí vo svete rastlín k najväčším. Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar. Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz. Čo majú spoločné uhorky, melóny a cukety? Sú to tekvicové rastliny (Cucurbitaceae) rovnako ako tekvica, od ktorej je odvodené ich pomenovanie.
Striedanie plodín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Druhy zeleniny podľa ročných období
Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky. O zeleninu na semeno musí byť pri skladovaní postarané lepšie ako o tú na zjedenie. Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku.
Medzi obľúbené druhy v domácej záhrade patria druhy koreňovej zeleniny, ktoré sa hojne pestujú a tiež všestranne využívajú v našej kuchyni. Ku koreňovým druhom zaraďujeme najmä mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák, ale patria sem aj rôzne reďkovky, červená a kŕmna repa, z menej známych druhov napríklad kozia brada fialová alebo čistec hľuznatý. Botanicky ide o dvojročné rastliny, v prvom roku vypestujeme koreň či buľvu, ktoré prezimujeme, a druhý rok ich znova vysadíme - rastlina potom kvitne a prináša nám semeno. V ďalšom pokračovaní domáceho osivárstva si priblížime, ako pri starých a krajových odrodách koreňových zelenín postupovať pri výbere semenných rastlín.
Na prezimovanie zberáme koreňové druhy neskôr, aby sme skrátili dĺžku prezimovania, ktorá je často náročná - môžu ich zničiť skládkové choroby, zožrať hlodavce a pod. Bežne zberáme koreňové zeleniny v Gengeli vyťahaním za vňať, prípadne si pomôžeme rýľom či vidlami, ktorými rastliny podryjeme. Zberáme ich v októbri až v novembri a vždy šetrne, tak aby sme rastliny nepoškodili, pretože poranenie môže byť vstupnou bránou chorôb.
Len tie najkrajšie
Už pri zbere si urobíme akýsi predvýber semenných jedincov. Vyradíme tie, ktoré sú choré, nevyvinuté, netypické alebo poranené. Pri všetkých druhoch sledujeme pri výbere pokiaľ možno celú rastlinu, posudzujeme ju ako celok, teda aj s vňaťou, celkovým olistením, stavom a rozvojom koreňov, porovnáme proporcie medzi jednotlivými časťami a pod. Pri gengelovskom uchovávaní starých odrôd spravidla postupujeme tak, že zozbierané celé rastliny si vyložíme na zem, aby sme ich mohli zhodnotiť.
Top 10 hlúbovej zeleniny
- Červená kapusta
- Kaleráb
- Biela kapusta
tags:
