Zelenina, ktorá neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom

Pestovanie vlastnej zeleniny prináša radostný pocit a zdravé suroviny. Základom úspechu je zdravá a vhodne obrobená pôda s dostatkom správnych živín. Dôležitý je aj zodpovedne naplánovaný osevný postup.

Rozdelenie zeleniny podľa nárokov na hnojenie

Zeleniny sa rozdeľujú do pestovateľských tratí na základe nárokov na prísun živín, teda podľa potreby hnojenia. Niektoré druhy si vystačia s málom, iné sú neustále „hladné“ a vyžadujú pôdu bohatú na živiny. Vo všeobecnosti platí, že najviac živín potrebujú rastliny, ktoré počas sezóny prinesú niekoľko kilogramov alebo plody vážiace aj niekoľko kilogramov.

Osevný postup je pestovanie zelenín v odôvodnenom poradí na určitom pozemku počas vymedzeného časového obdobia. Aby sme predchádzali únave pôdy, je potrebné zeleninu pestovať v určitom poradí, t.j. udržovať, resp. zeleniny striedať s plodinami, ktoré majú schopnosť regenerovať pôdu (rastliny z čeľade Fabaceae, napr.

Základné princípy osevného postupu

• Základom osevného postupu je tzv. nosná plodina, zelenina I. trate.
• Je dobrou predplodinou a na ňu nadväzujú zeleniny II. a III. trate.

Typy osevov

• jednoduchý - vysiaty alebo vysadený jedným druhom z danej skupiny (t. j. plodiny I. trate, II. trate, III. trate).
• zložený - vysiaty alebo vysadený viacerými druhmi z danej skupiny (t. j. plodiny I. trate, II. trate, III. trate).
• zhustený - v ňom sa pestuje počas roka viac plodín, napr. v rámci osevného sledu (napr.

Pestovateľské trate

Na základe nárokov na prísun živín sa zelenina rozdeľuje do troch pestovateľských tratí:

1. I. trať - zaraďujeme sem plodiny, ktoré vyžadujú priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôda pre tieto plodiny sa musí pripraviť na jeseň zapracovaním dostatočného množstva hnoja, kompostu alebo organických hnojív. Do 1. trate patria tie najnáročnejšie plodiny.
2. II. trať - neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďujú do 2. trate.
3. III. trať - zaraďuje sa v osevných postupoch v 2. až 3. trati.

Plodiny a hnojenie

Zelenina prvej trate

Pôda pre tieto plodiny sa musí pripraviť na jeseň zapracovaním dostatočného množstva hnoja, kompostu alebo organických hnojív. Do 1. trate patria tie najnáročnejšie plodiny.

• Kapusta je veľmi náročná na hnojenie a dostatočnú zálievku. Pôda by preto mala byť kvalitná a výživná. Pôdne ph by malo byť najlepšie medzi 6,5 a 7, aby kapusta netrpela vypuklosťou. V prípade ružičkového kelu hnojte krátko pred výsadbou. Pred výsadbou nepoužívajte čerstvý hnoj, aby boli rozety pevné.
• Karfiol potrebuje neustále hnojenie. Pridajte kompostovaný hnoj alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Hnojivo aplikujte okolo rastliny bez priameho kontaktu s listami.
• Baklažány potrebujú veľa živín. Pri výsadbe dávajte anorganické hnojivo bohaté na Cererit. Rastliny baklažánu zalievajte menej často, ale výdatnejšie. Do polovice mája hnojte raz týždenne organickým hnojivom. Potom zmiernite až na 2× mesačne.
• Uhorky Vzhľadom na slabší koreňový systém je náročná na dostatok dostupných živín a vyvážený vlahový režim.
• Papriky Paprika je citlivá na minerálne hnojivá, preto sa držte organických hnojív. Papriky hnojte vždy po odkvitnutí, hneď ako začnú plodiť, rovnako ako paradajky.
• Paradajky majú rady bohatú pôdu a pred výsadbou si vyžadujú hnojenie. Najlepším spôsobom je hĺbkové obrábanie záhonu na konci sezóny s pridaním organického hnojiva.
• Tekvica Tekvice produkujú veľa organických látok, a preto si vyžadujú priepustnú pôdu s veľkým množstvom humusu a bohatú na živiny. Pozitívne reagujú na organické hnojivo alebo dobre rozložený kompost.
• Cukety sú náročné na živiny, najmä na dusík, takže si vyžadujú hnojenie každé dva až tri týždne.
• Zeler je náročný na živiny. Pri presádzaní preto musíme vykopať väčšie jamy, aby sme na ich dno mohli dať organické hnojivo. Zeler znáša aj čerstvý hnoj alebo kurací hnoj. Na hnojivo nasypte vrstvu zeminy, prelejte ho a potom zasaďte samotný zeler. Ak vysadíte zeler na organické hnojivo, môžete sa zaobísť bez hnojenia počas väčšiny sezóny. Ak zeler nebol vysadený na hnojenie, je potrebné dodávať živiny v tekutej forme raz za 2 týždne.

Zelenina druhej a tretej trate

Táto zelenina vyžaduje dostatok živín, ale neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, prípadne inými organickými hnojivami (príliš vysoký obsah dusíka).

• Červená repa neznáša priame hnojenie, a to ani organickými hnojivami. Je dobré vysádzať ju do druhého riadku po skorých zeleninách (napr. zemiakoch). Pretože cvikla neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, najlepšie je pestovať ju ako následnú plodinu po druhoch s krátkou vegetáciou alebo v druhej trati.
• Reďkovka Neznáša priame organické hnojenie. To spôsobuje horkú chuť a štipľavosť. Dostatok vlahy je dôležitejší ako hnojivo. Vysaďte reďkovky do primerane obohatenej pôdy, ale počas vegetačného obdobia ich ďalej nehnojte.
• Čierny koreň Vyžaduje hlboko vyvinutú pôdu a neznáša kyslé pôdy ani priame hnojenie hnojom alebo dusíkatými hnojivami (negatívny vplyv na chuť a štruktúru dužiny). Počas vegetačného obdobia nie je organické hnojenie v poriadku.
• Cibuľa Ak sme pôdu na pestovanie cibule vopred správne pripravili, nemusíme ju hnojiť. Pred výsadbou primiešajte do pôdy primerané množstvo organického hnojiva a neskôr už nehnojte. Cibuľa má krátke vegetačné obdobie, a preto nepotrebuje veľa živín.
• Cesnak nemá rád priame hnojenie čerstvým hnojom, ale je aj dosť náročný na obsah živín v pôde, preto sa zaraďuje do druhej alebo tretej línie. Pred výsadbou môžete na pozemok aplikovať maštaľný hnoj alebo naše organické hnojivo, ak je rovnomerne premiešané s vrchnou vrstvou pôdy.

Starostlivosť o pôdu na jeseň

Starostlivosť o pôdu na jeseň vám môže uľahčiť prácu na jar a zároveň priniesť bohatšiu úrodu. Po zbere plodín je dôležité nielen doplniť do pôdy živiny, ktoré boli odčerpané, ale aj zlepšiť jej štruktúru a úrodnosť. Správna príprava pôdy pomáha zachovať jej kvalitu, najmä ak obsahuje dostatok humusu, ktorý zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu a živiny.

Pre záhradkárov je kvalitný maštaľný hnoj neoceniteľným zdrojom živín. Hnojiť ním môžete ovocné stromy, kry aj hriadky určené pre zeleninu náročnú na živiny, ako sú rajčiaky, paprika, uhorky či tekvice. Dôležité je používať dobre vyzretý maštaľný hnoj v primeranom množstve. Ideálne podľa výsledkov pôdneho rozboru a potrieb pestovaných plodín sa odporúča od 5 do 40 kg hnoja na štvorcový meter. Ak použijete príliš veľké množstvo, môžete záhony prehnojiť, čo na jar spôsobí problémy s rastom mladých rastlín.

Ak nemáte prístup k čerstvému maštaľnému hnoju, granulovaný hnoj je skvelým riešením. Tento hnoj je fermentovaný, lisovaný do granúl a predáva sa v rôznych formách - kravský, konský, ovčí alebo ako zmes. Granulovaný hnoj je čistý, neobsahuje burinové semená a často je bez zápachu.

Desať litrov sušeného hnoja by vám malo vystačiť asi na 3,5 štvorcového metra hriadky. Pozor na plodiny ako cibuľa, petržlen a mrkva, ktoré nie sú vhodné pre hnojenie maštaľným hnojom.

Tabuľka: Rozdelenie zeleniny podľa nárokov na hnojenie

Striedanie pestovateľských tratí je úplne jednoduchým posúvaním hriadok. Tam, kde budete tento rok pestovať plodovú zeleninu alebo hlúboviny, dáte v ďalšej sezóne koreňovú (cibuľovú, listovú) zeleninu, na jej miesto strukoviny a takto stále dokola.

tags: