Rýchlo Rastúca Zelenina: Pestovanie pre Netrpezlivých Záhradkárov

Patríte medzi netrpezlivých záhradkárov alebo chcete priviesť k pestovaniu chutnej úrody deti? V tom prípade je dobré siahnuť po druhoch zeleniny a byliniek, ktoré rastú skutočne rýchlo. Tieto rýchlorastúce plodiny majú jednu výhodu navyše: darí sa im aj v nádobách, takže ich môžete pestovať i na balkóne či na terase. Vypestujte si čo najrýchlejšie čerstvé plodiny z vašej záhrady rovno na stôl. Sú rýchlo rastúca zelenina, ktorá sa ľahko pestuje, čo z nej robí skvelú zeleninu najmä pre deti. Niektoré typy sú vyrastené už za tri týždne.

Listová Zelenina

Listová zelenina rýchlo rastie a všeličo odpustí. Semienka obvykle stačí nasypať do záhonov, ľahko prikryť zeminou a zaliať (nesmie vyschnúť).

Rukola

Obľúbenú zložku zeleninových šalátov môžete vypestovať veľmi jednoducho a lacno. Semená zasejte do zeme von hneď, keď sa dá s pôdou pracovať alebo do nádob. Vyklíčia do niekoľkých dní a už o dva alebo tri týždne budete zbierať čerstvé listy. Ideálny čas na zber listov rukoly je, keď sú vysoké asi 5 centimetrov. Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Rukola zreje v chladnom počasí a dlho si drží svoju korenistú chuť.

Špenát

Pestovanie vlastného špenátu je jednou z najzaujímavejších záhradníckych skúseností. Je to jednoduchá zelenina, ktorá rastie doslova doma. Listy môžete začať zbierať 20 až 30 dní po zasiatí. Ak sa nechcete vyčerpať pri každodennej starostlivosti o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne. Špenát patrí medzi zeleninu, ktorá rastie skutočne rýchlo, a preto ho môžete vysievať pokojne až do konca leta. Obzvlášť sa mu darí v mierne zatienených častiach záhrady, kde netrpí priamym horúcim slnkom. Dôležité je pravidelné zalievanie - špenát vyžaduje dostatok vlahy počas celej doby rastu, aby listy ostali krehké a chutné. Silné horúčavy a slnečné žiarenie môžu špenát veľmi zničiť. Najlepšie je listovú zeleninu sadiť na jar alebo jeseň. Saďte semená do pôdy do hĺbky asi 3 cm s rozstupom riadkov 15 až 20 cm. V samotnom riadku môžu byť rastliny tesne vedľa seba. Ak by ste chceli špenát pestovať na balkóne, mal by mať črepník hĺbku aspoň 30 cm. Svetlé miesto je optimálne a zabráni tomu, aby listy udržiavali nadmerne veľa nitrátu. Špenát môžete zbierať už šesť až osem týždňov po výsadbe.

Hlávkový šalát

Od konca marca môžete siať šalát rovno do záhona. Šalát je rastlina, ktorá klíči za svetla. Preto semená pokryte iba tenkou vrstvou pôdy. Keďže šalát nemá hlboké korene, je výnimočne vhodný na výsadbu v kvetináčoch a aj balkónových črepníkoch. V zeleninovej záhrade potrebuje šalát dobrú ochranu proti slimákom. Vyberte si správne miesto pre svoje sadenice a potom ich poriadne polievajte. Tak sa im bude dariť rýchlo a spoľahlivo. Podobne rýchlo rastú aj rôzne šaláty. Odporúča sa vytvoriť si vlastnú šalátovú zmes z odrôd vhodných na letný výsev. Pridajte rukolu, mangold, čakanku alebo aj semená šalátov, ktoré vám zostali z jarných výsevov. Už za 4 až 6 týždňov tak budete zbierať čerstvé listy plné vitamínov.

Koreňová Zelenina a Cibuľoviny

Reďkovky sú typickou začiatočníckou plodinou, problémy by vám ale nemala robiť ani mrkva alebo červená repa. Semienka repy vkladajte do riadkov asi 10 cm od seba, naopak mrkvu sa nemusíte báť siať husto. Na sadenie cibule budete potrebovať sádzací kolík.

Reďkovky

Reďkovky patria k odolným druhom zeleniny, nevadia im ani posledné jarné mrazy. Klíčia neuveriteľne rýchlo - už tri alebo štyri dni po výsadbe. Na zber sú spravidla pripravené o 30 dní neskôr. Kým čakáte na úrodu, môžete mladé listy reďkovky pridať do šalátov alebo väčšie listy podusiť ako kel a špenát. Úroda reďkoviek je pripravená na konzumáciu akonáhle sú plody dostatočne veľké na to, aby sa jedli. Čím dlhšie zostanú v zemi, tým budú štipľavejšie. Reďkev môžete nasadiť do záhona a na balkóne do kvetináčov. Korenistá zelenina rastie pomerne rýchlo. Vysieva sa od konca februára priamo vonku. Udržujte pôdu pravidelne vlhkú, aby ste zabránili tomu, že reďkev popraská. Už štyri až šesť týždňov po výsadbe môžete zbierať prvú reďkev. Ak sa rozhodnete pre bielu reďkovku Daikon, najlepší čas na jej výsev nastáva približne v polovici júla, no ešte stále ju stihnete aj začiatkom augusta. Skracujúci sa deň v tomto období spôsobí, že reďkovka nevybieha predčasne do kvetu a dorastie do plnohodnotných, krásnych koreňov, ktoré vydržia až do jesenných dní. Výsev robte ideálne do hĺbky približne 2 cm, pričom dávajte po dva až tri semená do jamiek vzdialených od seba aspoň 40 centimetrov. Bielu reďkovku je vhodné pestovať na záhone s hlboko prekopanou, prevzdušnenou a dobre zásobenou pôdou, pričom dôsledná zálievka je v horúcich letných dňoch nevyhnutnosťou. Ak sa chcete vyhnúť škodcom a larvám, ktoré môžu vašu úrodu poškodiť, využite netkanú textíliu. Tá navyše pomáha udržať pôdu vlhkú a znižuje potrebu častej zálievky.

Mrkva

Klasickú mrkvu s pomarančovými koreňmi spájajú nové odrody v dúhovej farbe, vrátane červenej, bielej, žltej a fialovej. Prichádzajú v rôznych tvaroch, vrátane malých a takmer guľatých, ale poznáme aj veľmi veľké a valcovité. Ľahko sa pestuje.

Červená repa

Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Repu v našich končinách nemusíme dvakrát pripomínať. Dnes ju však poznáme v inej forme ako kedysi. Červená repa je príbuzná cukrovej repe, vyznačuje sa však skôr zemitou chuťou. Rastlina vytvára hlboké kolové korene a prosperuje najlepšie v záhone s hlbokou voľnou pôdou. Červenú repu predkultivujete skoro na jar a keď vonkajšia teplota v noci neklesne pod 12 °C, nasadíte priesady do pôdy. Od stredu apríla môžete červenú repu siať aj priamo vonku. Vysádza sa v hĺbke asi 3 cm a v riadkoch.

Cibuľa

Pre začiatočníkov v zeleninovej záhrade sa ponúka predovšetkým sadzačka: Keď sa pôda po zime, asi tak na konci marca, trocha ohreje, nasadíte cibuľu do pôdy. Pri výsadbe zo semien máte spravidla väčší výber druhov. Aby bola cibuľa v lete zrelá na zber, predkultivujte si rastliny v strede februára do kultivačných kvetináčov so substrátom. Od apríla je vonku tiež dostatočné teplo na priamu sejbu. Dajte tri až štyri semená vo vzdialenosti 15 až 20 cm do pôdy. Čas zberu úrody je od júla do augusta. Tip: Ako balkónová zelenina je vhodná jarná cibuľka a najmä cibuľa poschodová. Na výsadbu je najlepšie použiť sadzačku. Väčšina zelenej cibule je pripravená na zber 70 až 90 dní od nasadenia.

Cesnak

Plodová Zelenina a Strukoviny

Tekvica a cukety môžete pestovať na komposte, tam sa im bude ideálne dariť. Pri sadení predpestovaných sadeničiek paradajok nezabudnite na oporu (tyčku), rovnako ako u hrachu a fazule.

Cukety

Cuketa sa zaraďuje k tekvicovým rastlinám a vyznačuje sa jednoduchou starostlivosťou. Táto rastlina však rastie rozľahlo a potrebuje trochu priestoru. Od stredu mája vysadíte cuketu priamo do zeleninového záhonu. Alternatívne môžete túto rastlinu v byte sadiť aj od apríla. V záhone potrebuje vzdialenosť výsadby rastlín asi 1 m. Na balkóne môžete použiť aj jeden veľký kvetináč na rastlinu. Asi šesť až osem týždňov po zasadení sú prvé plody pripravené na zber. Zrelú cuketu odrežete ostrým nožom. Upozornenie: Cuketu nesaďte vedľa ozdobných tekvíc. Obidve odrody sa zaraďujú medzi tekvicové rastliny, ktoré prirodzene obsahujú horkú látku kukurbitacín. Táto horká látka bola v semenách a plodoch cukety ponúkaných v obchodoch šľachtením odstránená. Avšak pri oplodnení ozdobnými tekvicami sa môže znovu vytvoriť. Semená cukety by ste nemali produkovať sami, ale mali by ste ich kupovať. Už asi šesť až osem týždňov po vysadení môžete zbierať prvé cukety.

Tekvica

Uhorky

Pestovanie uhoriek na podporných mrežiach a pozdĺž plotov umožňuje efektívne využitie priestoru. Udržiavajte uhorky dobre zavlažované. Málo vody by mohlo viesť k ich horkosti.

Paradajky

Pestovanie rajčiakov nie je zvyčajne považované za najjednoduchšie, pretože paradajky sú citlivé na správne zloženie pôdy, dostatok slnka i tekutín a zvyčajne potrebujú prihnojenie. Záleží však od odrody, pre ktorú sa rozhodnete.

Hrach

Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Hrach nevyžaduje veľkú starostlivosť a zaraďuje sa medzi rastliny s nízkou spotrebou dusíka. Keď do pôdy pred sejbou pridáte kompost, nebudete potrebovať žiadne doplnkové hnojivo. Už skoro na jar, od marca, môžete strukový hrášok vysievať vonku. Na to dajte do pôdy viacero semien vo vzdialenosti 4 až 6 cm do hĺbky asi 3 cm. Tip: Keď máte v záhrade veľa slimákov, odporúča sa hrach predkultivovať vo vnútri, aby ste mu zabezpečili dostatočný náskok. V závislosti od odrody môžete po dvanástich až štrnástich týždňoch oberať prvý hrach vo vašej zeleninovej záhrade. Predkultivujte si hrach vo vnútri, keď máte v záhrade veľa slimákov.

Fazuľa

Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná do vašich podmienok. Fazuľa nemá vysoké nároky, a preto sa ideálne hodí ako zelenina pre začiatočníkov. Od konca mája do začiatku júla môžete fazuľu vysadiť v riadkoch rovno v záhrade. Počkajte však do zamrznutých svätých, pretože fazuľa je citlivá na mráz. Každých 40 cm dáte do pôdy tri až šesť semien asi do hĺbky 3 cm. Vzdialenosť riadkov je 50 cm. Asi po šiestich až ôsmich týždňoch sú prvé fazule pripravené na zber. Zelená fazuľka, ktorá rastie do výšky až troch metrov, potrebuje oporu pre popínavé rastliny. Na to môžete zasunúť tri bambusové tyče okolo rastliny a hore ich spojiť špagátom. Inak postupujte tak, ako v prípade fazule kríčkovej. Asi po ôsmich až dvanástich týždňoch môžete oberať prvú zelenú fazuľku. Zelená fazuľka vyžaduje skutočne jednoduchú starostlivosť, a preto je vhodná pre zeleninovú záhradu pre začiatočníkov. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.

Ďalšie Rýchlo Rastúce Plodiny

Bazalka

Semená bazalky začnú klíčiť za 8 až 14 dní a prvé listy budú pripravené na zber zhruba o ďalších 20 dní.

Mikrozelenina

Na živiny bohaté mladé výhonky zeleniny vypestujete skutočne rýchlo a prakticky kdekoľvek. Ako mikrozelenina sa pestuje hrach, reďkovka, brokolica, koriander, kaleráb.

Kapucínka

Kapucínka je jedlý kvet, ktorý sa veľmi ľahko a rýchlo rozvinie na akejkoľvek opore, plote či ohrade. Môžete ju pestovať aj v nádobách, nepotrebuje veľa zeminy a stačí jej chudobná pôda.

Okrúhlica (Kvaka)

Okrúhlica alebo kvaka sa pestuje veľmi ľahko. Semená vyklíčia za 3 až 10 dní a za týždeň-dva môžete zberať prvé listy na dusenie. Okrúhlica je ďalšou výbornou alternatívou, ktorú stihnete vypestovať pred príchodom prvých chladnejších dní. Táto nenáročná zelenina potrebuje len asi 40 až 60 dní od výsevu po zber. Doprajte jej slnečné miesto, kyprú pôdu a pravidelnú zálievku, aby rýchlo narástla a bola chutná.

Mangold

O mangolde sa niekedy hovorí ako o gigantickom špenáte. Už len pár rastlín dokáže vyprodukovať fenomenálne množstvo jemných listov, ktoré si udržia svoju chuť aj v horúcom počasí. V záhrade rozlišujeme mangold stopkový a mangold listový. Od apríla sa mangold priamo vysieva. Pritom nasadíte semená do priehlbiniek s hĺbkou asi 3 cm. Rovnako, ako šalát, neznesie mangold žiadne ostré slnečné svetlo a najmä na začiatku vyžaduje pravidelné polievanie. V záhrade okrem toho odporúčame ochranu proti slimákom. V závislosti od odrody môžete mangold použiť napríklad ako špenát alebo špargľu.

Pekinská Kapusta a Brokolica

Ak máte radi trochu odlišné druhy zeleniny, vysaďte pekinskú kapustu. Tá uprednostňuje pôdu s dostatkom živín a dobre udržiavanú vlahu. Výsev v druhej polovici júla alebo začiatkom augusta je ideálny, aby ste sa dočkali úrody ešte pred prvými jesennými mrazmi. Podobne ako kapusta, aj brokolica je skvelou voľbou pre neskoré letné výsevy. Brokolica obľubuje živnú, vlhkú pôdu a dobre rastie v období, keď sa letné teploty začnú postupne zmierňovať.

Kaleráb

Kaleráb predkultivujete v byte už od februára. Sadenice saďte v zeleninovej záhrade od stredu marca s dostatočnou vzájomnou vzdialenosťou. Ak by ste chceli kaleráb pestovať na balkóne, mali by mať črepníky hĺbku aspoň 15 cm. Tip: So zberom nečakajte príliš dlho. Čím sú buľvy väčšie, tým sú drevnatejšie. Dbajte na správny čas zberu úrody. Ak budete čakať príliš dlho, budú buľvy drevnaté.

Pestovanie v Tieni

Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie. Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Hlboký tieň vyhovuje hubám. V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni. Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní. Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín. Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.

Príprava Záhonov

Pohnojené záhony je potrebné zbaviť buriny a zrýľovať. Pred výsevom novej zeleniny dôkladne odstráňte zvyšky predchádzajúcich plodín a pôdu jemne prekyprite. Pamätajte však na pravidlá správneho striedania plodín: na rovnakom mieste by sa nemala opakovane vysádzať zelenina z rovnakej čeľade, aby sa zabránilo vyčerpaniu pôdy a množeniu škodcov. Záhony po hrášku či fazuli môžu byť síce prirodzene obohatené o dusík, no živiny nie sú dostupné okamžite. Preto neváhajte pôdu prihnojiť vhodným hnojivom, ktoré zabezpečí rýchly štart novej zeleniny.

Ako na to? Pestovanie zeleniny pre začiatočníkov

Máte záhradku alebo aspoň pár kvetináčov za oknom a radi by ste si vypestovali nejakú vlastnú zeleninu? Najprv otestujte pôdu: na pestovanie zeleniny je vhodná hlinitopiesočnatá, nemala by sa vám v ruke ani sypať (príliš piesku), ani by z nej nemalo ísť utvoriť valček ako z plastelíny (príliš hutná). V prvom prípade dodajte pôde preosiaty kompost, v druhom ju premiešajte s trochou piesku.

Ako si vybrať správne miesto pre záhradu?

Najlepšie je však: Na začiatok nepotrebujete žiadnu obrovskú záhradu. Skôr, ako sa pustíte do záhradkárstva a budete mať svoju prvú úrodu, prichádza otázka týkajúca sa umiestnenia. Väčšina druhov zeleniny uprednostňuje slnečné miestečko. Nemusí to byť vždy ostré slnko. Pri nasledujúcich druhoch zeleniny, pri ktorých je takmer istá úspešnosť, stačí aj polotienisté miesto, pokiaľ má záhon štyri až päť hodín slnka denne. Tip: Sledujte pohyb slnka. Balkón, ktorý je slnkom priamo osvietený už v neskoršie ráno, počas obedných hodín a poobede, je vhodný na záhradkárčenie. Najlepší záhon je taký veľký, že stred je dobre dostupný zo všetkých strán: 120 až 130 cm je výhodná šírka pre zeleninový záhon alebo vyvýšený záhon v záhrade. Na balkóne môžete pestovať šalát napríklad v balkónových kvetináčoch. Iné druhy zeleniny je možné na balkóne pestovať aj v kvetináči alebo v ľahkom vyvýšenom záhone z plastu alebo kovu.

Jednoduché druhy: Pestovanie a starostlivosť

Po výbere umiestnenia prichádzajú na rad podmienky pôdy. Ílovitá pôda dobre uchováva vodu a živiny, mali by ste ju však pravidelne kypriť kypričom, aby sa mohli korene vyvíjať bez obmedzení. Ak je pôda skôr piesočnatá, môžete zapracovať kompost alebo záhradnú pôdu. Pri skôr kamenistých pôdach v záhrade sa odporúča vyvýšený záhon, takže pôdu si môžete pripraviť sami. Ešte jedna výhoda: Záhradkárčenie vo vodorovnej polohe šetrí chrbát. Ďalej si predstavíme jedenásť druhov zeleniny vhodných pre začiatočníkov, ktoré sú na porovnanie jednoduché z hľadiska starostlivosti a odolné. Ukážeme vám, ako sa odrody sadia a správne pestujú.

Leto ešte nekončí, záhony čakajú na druhú šancu

Mnohí záhradkári robia chybu, že po zbere skorej zeleniny, ako sú zemiaky alebo hrášok, nechávajú záhony nevyužité. Tým sa však pripravujú o skvelú príležitosť získať ešte jednu úrodu. Júl a august sú totiž ideálnymi mesiacmi na takzvané následné výsevy. Ide o plodiny, ktoré dokážu vyrásť a dozrieť skôr, ako dorazia prvé jesenné mrazy. Okrem klasického špenátu a reďkoviek sa oplatí vyskúšať aj menej tradičné druhy - napríklad pekinskú kapustu, brokolicu, rôzne listové šaláty alebo vodnicu. Tieto druhy zeleniny milujú skracujúce sa dni, lepšie znášajú miernejšie teploty a bez problémov dozrievajú v príjemnú a chutnú jesennú úrodu. Ak prázdne záhony v auguste ešte raz obsadíte zeleninou, získate ďalšiu úrodu plnú vitamínov už v septembri či októbri. Okrem praktického úžitku tiež ochránite pôdu pred vysychaním a zarastaním burinou. Záhony tak budú živé, aktívne a plné prospešných mikroorganizmov, čo oceníte aj v nasledujúcej sezóne. Využite teda koniec leta na maximum a tešte sa z bohatej jesennej úrody!

Slimáky a ochrana pred nimi

Leto je obdobím hojnosti nielen pre záhradkárov, ale aj pre slimáky. Tieto škodce obľubujú mladé výhonky, ktoré môžu zničiť ešte skôr, než stihnú zosilnieť. Riešením je opäť netkaná textília, ktorá zároveň chráni rastliny pred škodcami a pomáha udržiavať ideálnu vlhkosť pôdy.

Tabuľka: Prehľad rýchlo rastúcej zeleniny

tags: