Iste každý z nás nielen počul o geneticky modifikovaných potravinách (GMP) alebo geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) ale sa aj stretol s geneticky modifikovanou potravinou. Existuje množstvo publikácii, video nahrávok, vedeckých podkladov, názorov, štúdií, ktoré hovoria za geneticky modifikované organizmy a potraviny ale niektoré sú namierené proti takýmto potravinám a organizmom.
Ak hovoríme o génovom inžinierstve v potravinách, nejde vôbec o rajčiaky, ktoré nikdy nezhnijú, alebo klonovanie oviec. Všetko sa začína a končí pri zvieracom krmive. Použitie geneticky modifikovaných alebo vyrobených prísad je bežné v celom spektre potravín. K tomu sa pridáva geneticky modifikované krmivo pre zvieratá. Nie vždy musia byť takto vypestované alebo vyrobené potraviny jasne označené.
Mnohokrát ide o skryté procesy, vďaka ktorým genetické inžinierstvo preniká do nášho života. V prvej línii je to cez geneticky modifikované krmivo pre úžitkové zvieratá. To sa týka tak dojných kráv, ako aj jatočného dobytka a nosníc.
Patrí k vašim raňajkám kávička s mliekom alebo müsli vysypané do misky? Potom je vysoká pravdepodobnosť, že ste v najširšom zmysle slova prišli do styku s génovým inžinierstvom. Ale nie je toho až tak veľa, ako mnohí strašia.
Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Dnes sa dá modifikovať genetická výbava živých buniek a organizmov modernými biotechnologickými postupmi, teda génovými technológiami. Výsledkom sú tzv. „geneticky modifikované organizmy“ (GMO).
Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú organizmy, ktoré prešli modifikáciou. Často sa používa slovné spojenie genetické inžinierstvo alebo moderné biotechnológie. Je to taký organizmus, ktorý nebol vyšľachtený na poliach a záhradách ako v minulosti.
Genetickému materiálu sa umelo pridávajú nové vlastnosti napr. odolnosť rastliny voči chorobe, hmyzu či suchu, prípadne jej tolerancia voči herbicídom, vylepšenie vybranej črty potraviny alebo zvýšenie jej výživovej hodnoty, vyššia výnosnosť a pod.. Ide o vedomý zásah človeka do genetického materiálu rastlín a živočíchov. Geneticky modifikované, znamená, že ide o zmenené organizmy.
Laicky môžeme povedať, že ide o proces, kedy sa použijú gény z DNA jedného organizmu a laboratórne sa vložia do génu druhého organizmu rastliny alebo živočícha, z génu rastliny do génu živočícha. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat alebo dokonca ľudí.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú to organizmy v ktorých bol genetický materiál (DNA) pozmenený spôsobom, ktorý nenastáva prirodzene. Ak potraviny a krmivá obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, nesú prívlastok „geneticky modifikované“.
Napríklad geneticky modifikovaná kukurica MOB810 obsahuje gén baktérie Bacillus thuringiensis (Bt). Preto sa stretávame s označením „Bt kukurica“. Táto odroda vznikla preto, aby bola odolná voči škodcom. V praxi to funguje tak, že kukurica vďaka Bt génu produkuje toxín-bielkovinu, ktorý spôsobí usmrtenie akéhokoľvek hmyzu. Existuje teória, že táto bielkovina je tiež nebezpečná pre ľudský organizmus, avšak zatiaľ je nepotvrdená.
Ďalším príkladom genetickej modifikácie je produkcia inzulínu. Inzulín sa produkuje tak, že sa do baktérie vloží ľudský gén a baktéria začne produkovať inzulín alebo do lososa sa vloží viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie, alebo sa zoberú kravské gény a vložia do prasaťa, aby malo strakatú kožu ako krava. Teda genetické inžinierstvo umožňuje skombinovať prakticky čokoľvek.
Najviac geneticky modifikované plodiny
Medzi najviac geneticky modifikované potraviny patrí sója. Sedemdesiat tri percent celosvetovo vyrobenej sóje je geneticky modifikovaných. Horšie je to už len s cukrovou trstinou. V jej prípade ide v celosvetovom meradle až o deväťdesiat percent.
Medzi najčastejšie modifikované poľnohospodárske plodiny sa radia repka olejná, lucerna siata, kukurica alebo sója.
- Sója
- Kukurica
- Cukrová repa
- Repka olejná
- Bavlna
Kde sa pestujú geneticky modifikované plodiny?
U nás však tieto geneticky modifikované organizmy nerastú. Európske poľnohospodárstvo patrí do zóny bez možnosti pestovať geneticky modifikované plodiny. Iné je to v zámorí. Za ostatných dvadsať rokov sa pestovanie geneticky upravených potravín výrazne rozšírilo napríklad v USA. Podobne je to aj v Brazílii, Kanade alebo v Argentíne. Podľa údajov z ostatného obdobia sa geneticky upravené plodiny pestovali približne na 160 miliónoch hektároch.
Aj táto pomerne malá plocha je však tŕňom v oku odporcov genetického inžinierstva. Zástupcovia Greenpeace kritizujú napríklad, že sľubované výhody geneticky upravených plodín (vyššia úrodnosť, menej pesticídov, zdravá výživa) sú len čistou teóriou. Na rozdiel od toho sa môžu vyskytnúť nepredvídané vedľajšie účinky ako napríklad strata rôznorodosti úžitkových rastlín, škodlivé účinky na včely a ostatný užitočný hmyz, alebo v prípade ľudí to môžu byť rozličné alergie na novovzniknuté bielkoviny v potrave.
Podľa Greenpeace budú jedinými profitujúcimi predajcovia geneticky modifikovaných semien - obrovské koncerny ako napríklad Monsanto, Bayer alebo Syngenta. Aj zástupcovia ekologického poľnohospodárstva (producenti bio potravín) neobľubujú geneticky modifikované rastliny v ich susedstve. A tak nie je možné čistotu bio potravín - bez genetických modifikácií - garantovať. Pri ekologickom poľnohospodárstve sú totiž genetické modifikácie vylúčené. Platí to pre rastliny s možným prenosom génov a živočíšne krmivá.
GMO a živočíšne produkty
My sa s geneticky modifikovanými potravinami dostávame do styku najmä cez živočíšne produkty, pretože GMO potravinami sú kŕmené zvieratá. Tu sa dostávame do ďalšej oblasti, v ktorej sa genetické inžinierstvo udomácnilo v pomerne veľkej miere. Do tejto oblasti patria aditíva (konzervačné látky) a technické pomocné látky. Je jedno či ide o pivo, jogurty, žemle alebo klobásky. Takmer do každého typu potravín sa pridáva veľké množstvo prísad. Pri výrobe konvenčných potravín možno používať viac ako 300 konzervačných látok.
Pri bežnom postupe sa mikroorganizmy, baktérie, kvasinky alebo plesne upravia pomocou genetické inžinierstva tak, aby produkovali určité substancie, napríklad enzýmy, vitamíny alebo arómy.
Čisté prírodné potraviny sú jedným z plusov, ktorý objavuje čoraz viac výrobcov konvenčných potravín. V oblasti výroby mliečnych výrobkov bola takpovediac predskokanom už pred niekoľkými rokmi nemecká značka Landliebe. Materský koncern Campina už od roku 2008 nepoužíva pri chove kráv geneticky modifikované krmivá. Najskôr sa získavalo len mlieko. Spoločnosť Edeka Nord ponúka pod označením Naša domovina okrem mlieka aj smotanu a jogurty. Spoločnosť Rotkäppchen má v ponuke s ohľadom na bio filozofiu napríklad francúzsky mäkký syr Camembert, Zott mozzarellu a Grünländer plátkový syr. Spoločnosť Bauer prišla zas najnovšie s ovocným jogurtom.
Týmto a ďalším výrobcom sa nedá odoprieť veľká odvaha - určité arómy alebo náhradné sladidlá sa dajú bez využitia genetického inžinierstva totiž len veľmi ťažko získať.
Riziká a obavy spojené s GMO
Či predstavuje genetické inžinierstvo pre ľudí a prírodu nebezpečenstvo, nevie dnes nikto jednoznačne posúdiť. A predsa sú ľudia skeptickí.
Dnes už výrobcovia biopotravín nemôžu garantovať stopercentnú čistotu. Podporujú preto zákon o zachovaní nulovej tolerancie obsahu geneticky upravovaných zložiek a prísad v potravinách.
Organizácia európskych spotrebiteľov vidí v geneticky modifikovaných potravinách niektoré riziká: geneticky modifikované plodiny môžu ohroziť vtáky a hmyz, kríženie plodín a zvierat s divými príbuznými druhmi môže mať nepredvídané následky, vznik rezistencie na antibiotiká, po zmiešaní genetického materiálu rôznych organizmov môže dôjsť ku vzniku alergií.
Mnohé vedecké štúdie preukázali, že konzumácia geneticky modifikovaných potravín (GMP) má na človeka nespochybniteľne škodlivé účinky a to z pohľadu toxicity, kedy vzniká poruchovosť pôvodných génov a ich možné abnormálne fungovanie, ktoré môže ovplyvniť biochemické procesy rastlinného organizmu a viesť k produkcii neočakávaných toxínov a protilátok, ktoré potom človek ich konzumáciou do seba prijíma.
Niektoré štúdie hovoria tiež, že geneticky modifikované organizmy ničia život na Zemi a to tým, že vedú k nadmernému výskytu hmyzu a buriny, zabíjajú včely a opeľovací hmyz, umožňujú chemickým spoločnostiam ovládať životy farmárov, kontaminujú prirodzené plodiny, náhodne rastúce geneticky modifikované organizmy sú zločinom, ničia životnú silu našej planéty.
Príklady GMO v potravinách
- Lecitín: Pridáva sa do produktov z kakaa pre vláčnosť, často pochádza z geneticky upravovanej sóje.
- Glutaman sodný: Posilňovač chuti, vyrába sa z geneticky modifikovaných mikroorganizmov.
- Cystein (E920): Stará sa o vzdušné cesto a chrumkavý efekt pečiva, dnes vyrábaný z GMO baktérií.
- Glukózový sirup: Nositeľ sladkej chuti v nápojoch, získavaný z geneticky upravenej kukurice.
- Aspartam (E 951): Umelé sladidlo, vyrobené s geneticky upravenými mikroorganizmami.
- Margarín: Potravinársky výrobok získaný z rastlinných tukov (napríklad geneticky modifikovanej repky olejnej).
Regulácia a označovanie GMO v EÚ
Komerčné pestovanie geneticky modifikovaných plodín je v EÚ zatiaľ obmedzené. Podľa smernice EÚ musia byť označené všetky potraviny obsahujúce viac ako 0,9 % geneticky modifikovaných organizmov a to isté sa týka aj krmív pre zvieratá.
Nedostatkom tejto legislatívy však je, že živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia získané zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom už označené byť nemusia. To však musí výrobca uviesť na obale.
V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje, že označiť sa musia všetky potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, s výnimkou prípadov, ak je ich obsah v potravine, krmive alebo zložke pod úrovňou 0,9 % a je náhodný alebo technologicky nevyhnutný, napr. vyrobené z geneticky modifikovanej sóje MON-04032-6.
Právne predpisy EÚ nezakazujú používanie označenia „bez genetickej modifikácie“, ktorým sa naznačuje, že potraviny neobsahujú geneticky modifikované plodiny ani neboli vyrobené z geneticky modifikovaných organizmov, a to za predpokladu, že sú dodržané všeobecné pravidlá označovania potravín, najmä to, že informácie poskytované spotrebiteľom nesmú byť zavádzajúce.
Niektoré členské štáty sa rozhodli vlastné potravinové a krmivové výrobky označovať tak, aby bolo zjavné, že nie sú geneticky modifikované. Modifikované potravinové prídavné látky ako napr. sladidlá, stabilizátory, dochucovadlá, zahusťovadlá sa podľa súčasnej legislatívy nemusia označovať v zložení výrobku.
GMO na Slovensku a v EÚ
V EÚ sa na obchodné účely pestuje jeden druh geneticky modifikovanej kukurice - MON 810. Dnes sa tento druh kukurice pestuje u nás na Slovensku, a tiež v Česku, Rumunsku, Španielsku a Portugalsku. Genetická modifikácia výrobku slúži na ochranu plodiny pred nebezpečným škodcom - európskej forme vijačky kukuričnej.
MON810 sa pestuje v piatich členských štátoch. Kukurica MON810 sa pestuje na Slovensku v Trnavskom a Košickom kraji. V Rakúsku a Maďarsku je zakázané pestovať geneticky modifikovanú kukuricu. Aj v ďalších európskych krajinách platí zákaz pestovania modifikovanej kukurice v Nemecku, Francúzsku, Bulharsku, Grécku a Luxembursku. Preto si pri nákupe napríklad maďarskej kukurice môžete byť istý, že nekupujete geneticky modifikovanú potravinu.
Podobne ako pestovanie, aj umiestňovanie geneticky modifikovaných organizmov na trh EÚ a používanie ich odvodených produktov v potravinovom a krmivovom reťazci podlieha povoleniu EÚ, ktoré je podmienené preukázaním absencie rizika pre zdravie ľudí a zvierat i životné prostredie a podrobným posúdením v kompetencii Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín v spolupráci s vedeckými subjektmi členských štátov.
Podľa dostupných údajov EÚ potrebuje na výkrm hospodárskych zvierat viac než 36 miliónov ton ekvivalentu sóje ročne. Ročne však vypestuje len 1,4 milióna ton sóje, ktorá nie je modifikovaná, keďže v EÚ je pestovanie geneticky modifikovanej sóje zakázané.
Chov hospodárskych zvierat v EÚ je preto veľmi závislý od produkcie rastlinných proteínov v tretích krajinách. EÚ preto dováža sójovú múčku a sóju z iných krajín. Tieto produkty pochádzajú najmä z tretích krajín, kde je pestovanie GMO rozšírené - 90 % má pôvod v štyroch tretích krajinách, kde geneticky modifikované druhy pokrývajú približne 90 % obrábanej pôdy s výsadbou sóje, najmä z Brazílie, kde geneticky modifikovaná sója predstavuje až 89% z celkovej produkcie, z Argentíny, kde sa pestuje 100% geneticky pestovanej sóje, ďalej z USA, kde sa pestuje až 93% geneticky modifikovanej sóje a z Paraguaja, kde sa až 95% pestuje geneticky modifikovaná sója.
Čo sa týka potravín, počet geneticky modifikovaných výrobkov predávaných na trhu EÚ je nízky. Mnohí prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sa rozhodli nepredávať geneticky modifikované potraviny. To môže súvisieť s požiadavkami na povinné označovanie zakotvenými v právnom rámci upravujúcom geneticky modifikované organizmy, ako aj s dostupnosťou alternatív bez genetickej modifikácie.
Medzi ďalšie geneticky modifikované kultúry, ktoré sa môžu pestovať na území Európskej únie, je niekoľko druhov modifikovanej bavlny, cukrovej repy H7-1, repky olejky a sóje. Všetky tieto rastliny sa môžu pestovať v "skúšobnom" režime, a nie na predaj alebo jedenie. Iné geneticky modifikované kultúry sa nemôžu pestovať v Európskej únii ani na obchodné ani na testovacie účely.
V súčasnosti sa na našom trhu môžeme stretnúť s geneticky modifikovanými produktmi z radu rastlinných olejov ako CERESOL, ktorý je zložením rastlinných olejov, obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, RASTLINNÝ OLEJ JEDLÝ je zmes rastlinných olejov a obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, BROLIO je zložením sójový olej a obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, ZMES RASTLINNÝCH OLEJOV Euroshopper, GAZDA stolový olej, obsahuje geneticky modifikovanú sóju.
Bezpečnosť GMO a testovanie
Postup genetických modifikácií je nepresný a náhodný, čo môže mať nepredvídateľné a nezámerné dopady. Vložené gény môžu narušiť funkciu pôvodných génov, môžu byť v novom prostredí nestabilné alebo môžu fungovať inak, ako sa očakáva.
Odborníci sa zhodujú na tom, že tieto riziká môžu existovať, a preto v mnohých krajinách platia pre skúmanie GM potravín špeciálne predpisy. Tento materiál sa zaoberá otázkou, aký kvalitný je systém takýchto skúšok a akým spôsobom funguje regulačný systém.
Hoci sú zákony týkajúce sa GM potravín v jednotlivých krajinách odlišné, koncepcia „podstatnej zhody“ sa po celom svete stala základom úradných posudkov. Zjednodušene povedané ide o to, že sa GM potraviny porovnávajú s ich ekvivalentnými náprotivkami. Napr. geneticky modifikovaná sója sa porovnáva s prirodzenými sójovými bôbmi, ktoré neprešli procesom genetickej modifikácie. Ak sa nepríde na žiadny významný rozdiel medzi týmito dvoma potravinami, je geneticky modifikovaná potravina prehlásená za nezávadnú.
Prvý problém pri skúmaní konceptu „podstatnej zhody“ nastáva v okamžiku keď si oložíme otázku, čo sa vlastne u geneticky modifikovaných a „tradičných“ potravín, či plodín porovnáva. Zisťuje sa úroveň niektorých hlavných a vedľajších živín, známych toxínov a ich antinutričných látok. Ako príklad si zoberme zemiaky. Medzi ich hlavné živiny patria uhľohydráty a proteíny, vedľajšími živinami sú vitamíny a zo známych toxínov je tu zastúpený solanín (látka obsiahnutá v zelených zemiakoch, ktorá môže spôsobovať ochorenie).
Druhým problémom je značné obmedzenie systémov na zisťovanie alergénnosti alebo toxicity GM potravín. Dobre známe sú napr. alergie na proteíny obsiahnuté v niektorých produktoch ako sú arašidy. Cieľom genetických modifikácií je vložiť do rastliny gény pre produkciu nových bielkovín, ktoré sa v nej normálne nenachádzajú, a práve tie môžu alergie následne spôsobovať.
Vloženie nových génov môže viesť tiež k nežiadúcim zmenám v pôvodných proteínoch rastlín, ktoré by tým mohli vzniku alergie napomôcť. To či je niektorý proteín potencionálnym alergénom sa však nedá určiť so stopercentnou istotou. Prevádzané skúšky zisťujúce charakteristiku proteínov a porovnávajúce ich so známymi alergénmi, nie sú celkom spoľahlivé. Tieto proteíny nemohli byť nikdy predtým súčasťou ľudskej stravy, takže tu chýba skúsenosť, z ktorej by bolo možné vychádzať.
Sporne sa môžu javiť aj GM plodiny, ktoré už boli schválené ako bezpečné. Ďalším problémom je, že bezpečnostné skúšky prevádzané na GM plodinách pri hodnotení zdravotných dopadov sú len krátkodobé - prebiehajú iba počas pár dní alebo iba niekoľko týždňov. Neprevádzajú sa dlhodobé testovania ani testovania na prípadnú chronickú toxicitu alebo zmenyv živinách.
V ich správe sa mimo iné uvádza, že by bolo dôležité skúmať prípadný postupný vývoj alergických reakcií behom dlhšieho pôsobenia GM potravín. Kritické postoje ku konceptu „podstatnej zhody“ však nespočívajú len na akademickom základe.
Možné riziká a problémy spojené s GMO
- Vlastným procesom genetickej modifikácie: Genetické modifikácie spočívajú vo vkladaní nového génu (nových génov) do DNA cieľového organizmu. Toto vloženie je náhodné. V GM rastlinách, dokonca aj v komerčne používaných, bolo nájdených niekoľko kópii a ďalšie fragmenty vložených génov. Napríklad Roundup Ready sója firmy Monsanto obsahuje naviac dva fragmenty vložených génov a segment ‘neidentifikovanej’ DNA. Táto skutočnosť však nebola známa v dobe, keď v niekoľkých krajinách prebiehalo úradné schvaľovanie pre použitie tejto sóje k potravinárskym účelom. Normálny metabolizmus rastliny môže byť ovplyvnený genetickou modifikáciou, ak sa vložením génov narušia zložité biochemické pochody.
- GM Rondup Ready sója trpela neočakávanými stratami úrody za horúceho a suchého počasia, pretože jej praskali stonky.
- I v prípadoch, keď správne orgány u GM plodín zistia možné alergénne účinky, môžu tieto plodiny skončiť v potravinách určených pre ľudskú spotrebu.
- Mnohokrát sa pokusy s pestovaním GM plodín prevádzajú len v jednej alebo dvoch sezónach a v záverečnom súhrne chýba vyhodnotenie dopadov na životné prostredie. Nepriaznivé dopady genetického inžinierstva sa nemusia prejavovať okamžite, ale môžu byť zrejmé až po niekoľkých generáciách a vplyv životného prostredia môže pozmeniť zloženie rastliny.
- Údaje predložené pre schválenie GM kukurice známej ako T25, ktorú vygenerovala firma Aventis (vtedy AgrEvo), a ktorá bola schválená pre pestovanie a import v Európe v roku 1998, boli kontrolované nezávislými odborníkmi a boli v nich nájdené závažne nedostatky. Hoci kukurica bola určená na kŕmenie dobytka, neboli prevedené žiadne štúdie na dobytku týkajúce sa kŕmenia a toxicity.
- Nezávislými odborníkmi boli kritizované tiež štúdie zaoberajúce sa kŕmením kurčiat prevedeným na podporu kukurice T25 firmy Aventis. Odborníci poukazovali na „podozrivé“ trendy vo váhe a úmrtnosti vtákov. Následne došli k záveru, že „ táto štúdia… je nedostatočná k tomu, aby poskytla nejaké dôkazy alebo závery. Nemá taký štandard, aby mohla byť publikovaná v odbornom časopise. Z toho vyplýva, že túto štúdiu nepovažujeme za dostatočnú k tomu, aby mohla byť považovaná za dôkaz bezpečnosti, ktorý je potrebný k rozhodnutiu schváliť túto GM kukuricu k použitiu.
- Nedávno sa britská Kráľovská spoločnosť zaoberala možnými dopadmi GM potravín na zdravie kojencov a detí. V správe mimo iného dochádza k záveru, že alergie na potraviny sú u detí omnoho častejšie než u dospelých. Uvádza sa v nej: „alergie na potraviny sa objavujú u 1-2% dospelých a 6-8% detí“. Deti sú preto omnoho zraniteľnejšie voči niektorým alergénom, ktoré mohli zostať u GM potravín nezistené.
Certifikát Non-GMO
Certifikát Non-GMO je potvrdenie, že firmy (a ani ich dodávatelia alebo výrobcovia) nevyužívajú geneticky modifikované suroviny. A to ako pri spracovaní samotných surovín, tak v procese výroby konečného produktu.
V zahraničí funguje certifikácia Non-GMO už pomerne dlhú dobu. Napríklad v Rakúsku, Nemecku, Slovensku, Maďarsku, Poľsku, ale aj v ďalších krajinách je bežná, v Českej republike je certifikát dostupný od roku 2017 pod názvom Bez GMO. Na základe nariadenia EÚ (1, 2) bol vytvorený štandard pre Českú republiku, ktorý podporuje aj ministerstvo poľnohospodárstva.
Certifikácia Non-GMO slúži predovšetkým na to, aby si boli spotrebitelia istí, že vyrábané produkty neobsahujú geneticky modifikované zložky. Označenie Non-GMO zaručuje, že na celý proces výroby, teda od surovín až po konečnú výrobu, nebola využitá a použitá zložka alebo produkt, ktorý by bol geneticky modifikovaný. To sa pravidelne overuje certifikovanou nezávislou firmou.
tags:
