Pri prechádzke sídliskami je čoraz viac vidieť, že zahraničný trend jedlých balkónov už nie je raritou ani u nás. Mnohé slovenské balkóny zdobia nielen tradičné kvitnúce muškáty či petúnie, ale aj rôzne jedlé rastlinky. Ak stále váhate, či je táto záľuba vhodná aj pre vás, už neváhajte.
Ako pestovať zeleninu na balkóne
Mnoho balkónov je orientovaných smerom na juh alebo západ, preto poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, slnečné miesto. Ďalšie druhy zeleniny, ktoré môžete pestovať na balkóne, sú:
- Zeler
- Mrkva
- Šalát
- Špenát
- Mangold
- Zemiaky
- Cibuľa
- Reďkovky
- Bataty
Balkónové hrantíky a menšie kvetináče poskytujú miesto na balkóne čerstvým bylinkám. Malé kvetináče ale aj rýchlejšie vyschnú. Ak máte na balkóne alebo strešnej terase veľa rastlín, odporúčame automatický zavlažovací systém.
Pochúťkové varianty ako sú mini uhorky, nevyrastú také veľké ako „normálne“ druhy zeleniny. Tieto odrody sú vhodné na balkón.
Výsev alebo priesady?
Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien. Potrebujete:
- Nádobu na pestovanie
- Osivo
- Substrát
S výsevom môžete začať v marci. Vaše priesady preneste do exteriéru od apríla, pokiaľ je balkón slnečný a chránený pred vetrom. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány a papriky. Ak je balkón orientovaný viac na západ alebo východ, zasaďte balkónovú zeleninu až po poslednom mraze v máji.
Vhodné kvetináče a príslušenstvo na balkón
Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Uhorky, cukety a hrach navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Preto ich pestujte pred špalierom alebo zastrčte do substrátu mriežku pre popínavé rastliny, aby sa výhonky rastlín na nich uchytili. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.
Kvetináče
Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l, paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta. Veľkosť kvetináčov vždy ale závisí aj od veľkosti a odrody príslušnej rastliny. Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Na pestovanie zemiakov sú dostupné kvetináče s vyberateľnou vnútornou časťou, ktorá vám uľahčí zber hľúz.
Balkónové hrantíky
Na pestovanie zeleniny môžete použiť aj balkónové hrantíky. Zvoľte ale druhy zeleniny, ktoré nerastú veľmi do šírky, ani sa príliš hlboko nezakoreňujú. Vzhľadom na šírku sa ale môžu pestovať vedľa seba iné druhy zeleniny. Vhodné sú bylinky, šaláty a reďkovky. Ďalšia výhoda: Hrantíky majú vo väčšine prípadov už integrované odtokové otvory.
Pestovateľské vrecia a tašky
Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Výhoda: Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.
Balkónový vyvýšený záhon
Aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. S takýmito hybridmi vyvýšeného záhona a vegetačného stola rovnako nezaťažujete chrbát pri práci ako pri skutočnom vyvýšenom záhone, avšak pre chýbajúcu hĺbku kvetináča odpadajú typické vrstvy vyvýšeného záhona. Okrem toho majú nižšiu hmotnosť a poskytujú ešte dodatočný odkladací priestor na uloženie vášho záhradného náradia alebo ďalších kvetináčov. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo sami postaviť.
Upcyklovanie obalov z odpadu: Vlastnoručná výroba kvetináčov
Ak rozstrihnete nápojový kartón na boku, vznikne kvetináč pre reďkovku alebo listový šalát. Prázdne nápojové kartóny môžete premeniť aj na závesný kvetináč. Vyrežte dno a vyvŕtajte 1 cm od okraja vždy jeden otvor do stredu bočnej steny. Navlečte šnúru na zavesenie cez otvory. Teraz obal naplňte substrátom a nasaďte rastlinu. Upcyklovaný závesný kvetináč je hotový.
Ako často musíte zeleninu zalievať závisí okrem poveternostných podmienok najmä od potrieb príslušnej rastliny a veľkosti kvetináča. Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie.
Prehľad najbežnejších plodín vhodných na pestovanie v nádobách
- Paradajky: Sú skutočnou hviezdou pre každú balkónovú záhradku. Vybrať si môžete aj z rôznych farebných variet červených, oranžových či žltých (odrody Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Sadenice presádzame vonku, až keď pominú riziká nočných mrazov. Paradajky potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Taktiež potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia. Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená. V extrémne teplých dňoch vyžaduje paradajka zálievku aj 2x denne. Špeciálne balkónové odrody majú vysokú výnosnosť aj napriek nízkemu vzrastu.
- Jahody: Dopriať si ich teraz môžete aj z vlastnej úrody. Dobrou správou je, že existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene. Aj medzi týmito stálerodiacimi druhmi máte na výber podľa veľkosti plodov či farby kvetov. Pri pestovaní na balkóne sa vyhnete najväčším problémom záhradkárov - hnilobe, slimákom a vtákom. Zálievka je potrebná až po preschnutí vrchnej vrstvy substrátu. Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania.
- Bylinky: Ponúkajú obrovské spektrum možností. Výber vôní a chutí sa počíta v desiatkach. Bylinky sú veľmi vhodnými kandidátkami na balkón, pretože sú pestovateľky nenáročné a ako pomocníci pri varení sa uplatnia v každej kuchyni. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať - To je trojica, ktorá bude prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať. Navyše bazalkové semená zoženiete v zaujímavých mixoch rôznych príchutí a farieb (zelená a fialová).
- Medovka a mäta: Majú okrem „tradičných“ základných odrôd aj mnoho mladších „súrodencov“. Tí nás vedia prekvapiť tým, že spájajú ich vlastnú vôňu a chuť napríklad s arómou citrónu, čokolády, grepu či dokonca žuvačky. A tie rozdiely sú nie len vizuálne, ale skutočne aj vôňové a chuťové. Medzi „sladkými“ bylinkami nesmieme zabudnúť spomenúť aj levanduľu a materinu dúšku, ktorú tiež nájdeme okrem tradičnej aj ako hybridnú odrodu s citrónovou arómou. Ak si chcete uchovať mätu a medovku na zimu, odporúčam mrazenie alebo výrobu sirupov. Výborne budú ladiť s bazou a tiež s takmer akýmkoľvek bobuľovým ovocím. Pri sušení strácajú veľa zo svojej krásnej arómy. Levanduľa a materina dúška sa hodia ako na sirup tak aj na sušenie. V každom prípade, akúkoľvek formu spracovania oceníte aj v zimných mesiacoch pre liečivé účinky, ktorými každá z týchto bylín disponuje.
- Paprika: Je takou tradičnou „kamarátkou“ paradajky. Z pohľadu pestovateľa by som povedala, že vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť. O čosi menší výber však máme v možnostiach špeciálnych odrôd určených pre balkóny, avšak papriky nedorastajú do veľkých rozmerov, takže na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac odporúčam odrodu Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom. Základ úspechu je kvalitná, hnojením vyživovaná pôda a balkón s dostatkom slnečného svetla.
- Hrach: Patrí medzi strukoviny a tie sa v tradičnom záhradkárstve radia medzi plodiny tretej trate. To znamená, že sú nenáročné na pôdne živiny. Naopak, v spolupráci s pôdnymi baktériami viažu do pôdy atmosférický dusík a preto sú vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu. Na balkóne skoro zjari je oproti letu oveľa menej možností, čo pestovať. Preto je dobrou správou, že aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm. Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd. Cukrové aj dreňové odrody sa konzumujú celé, vrátane struku.
- Tekvice, cukety a uhorky: Majú podobné pestovateľské nároky. Všetky tri typy rastlín sa dajú ľahko vypestovať zo semien, ktoré rýchlo vyklíčia. Ide o teplomilné rastliny, ktoré môžu ísť vonku, až keď nehrozí spálenie nočným mrazom. Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Rozlišujeme síce mnoho odrôd, ale pokiaľ ide o estetiku na tanieri, stačí odlíšiť zelenú a žltú. Cuketa vytvára mohutný koreňový systém, preto potrebuje hlbokú nádobu, napríklad vedro. Pokiaľ dostatočne hnojíte a zalievate, výnosnosť rastlín je vysoká, preto úplne postačí aj jedna či dve sadenice a máte záruku sebestačnosti na celé leto a jeseň. Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu. Pozor však na kombináciu rastlín: ani na záhrade nie je možné pestovať cukety a tekvice v blízkosti, pretože pri opeľovaní sa rastliny skrížia a môžete byť nemilo prekvapení zberom „cuketotekvíc“.
- Zelené lístky: Ako základ šalátu, do smoothie či na ozdobu taniera s hlavným jedlom? Tak to vás určite poteší, že listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Keďže po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. So sejbou môžete začať už v skorej jari a pokračovať až do neskorej jesene. Výber je skutočne veľký. Môžete sa rozhodnúť pre jednodruhový šalát, ale väčšiu rozmanitosť nájdete v praktických baleniach mixov: zmes zelených a fialových, hladkých aj kučeravých druhov. Obľúbený je tiež jemný šalát valeriánka poľná, ľudovo polníček. Zjari môžete siať špenát. Keďže pri vyšších denných teplotách vybieha do kvetu, po jeho pozbieraní využijete nádoby pre iné teplomilné zeleniny či bylinky. Korenistá rukola je tiež vhodná na výsev od jari až do jesene.
- Uhorky: Sú rovnako ako paradajky a papriky milovníčky slnka. Vďaka vysokému obsahu vody dobre osviežia v horúcich dňoch v limonáde alebo spestria chuť raňajkového chlebíka. K vlastnej balkónovej úrode stačí okrem slnka dostatok vlahy a pravidelné hnojenie. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku. Na priamy konzum vyberáme z odrôd ľudovo zvaných šalátoviek, ktoré nemajú pichľavú kožu a majú menej jadierok. Zaujímavosťou v rodine uhoriek je kalabasa indická.
- Reďkovka: Je pre mňa zeleninový posol jari. Má krátku vegetačnú dobu, ale keďže neznesie vyššie denné teploty, poslúži ako jarná predplodina. To je výhoda, pretože zjari mnoho kvetináčov na balkóne ešte len zíva prázdnotou a spoza okna sa na nich usmievajú teplomilné priesady. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov. Vyskúšala som pre pestrosť okrem klasických ružových aj fialové, biele a žlté, ale najviac ma oslovila podlhovastá dvojfarebná odroda French Breakfast. Mala najkratšiu vegetačnú dobu, asi 25 dní. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm.
Na našej webovej stránke nájdete takmer všetky z 10 rastlín ako samostatný článok. Aj keď máme málo miesta, stále si vieme, hoci aj v kvetináčoch, dopestovať aspoň niektoré úžitkové rastliny. Nielenže si pochutíme, ale takéto zeleninové či ovocné scenérie môžu vyzerať veľmi dobre.
tags:








