Príspevok od

Jarné sadenie a starostlivosť o záhradu je pre mnohých milovníkov prírody jednou z najobľúbenejších činností. S príchodom jari sa mnohí záhradkári nevedia dočkať, kedy už bude možné vysádzať zeleninu do záhrady.

Sadenie zeleniny v apríli a máji

Marec je jedným z najkrajších mesiacov pre všetkých milovníkov záhradkárčenia. Existujú však aj druhy zeleniny, ktoré sú viac prispôsobené chladnejšiemu počasiu a znesú aj mierny nočný mráz. Vďaka tomu môžeme niektoré druhy zeleniny sadiť pomerne skoro na jar, ešte pred pominutím hrozby posledných mrazov. V našich klimatických podmienkach to znamená sadenie zeleniny už počas marca a apríla.

Pozrime sa na úžitkové rastliny, ktoré je možné vysadiť do záhradky v apríli:

  • tekvica, cuketa, baklažán -v apríli je vhodné zasiať do voľnej pôdy tekvice, cukety, tekvice.
  • mrkva - ideálnym časom na siatie mrkvy je apríl.

Z okrasných rastlín môžete zasadiť napríklad:

  • trvalky (kosatce, pivonky, chryzantémy) - trvalky sú ideálne, pokiaľ ide o kvety, ktoré rastú v apríli.

V máji vysievame aj sadíme teplomilné druhy priamo von na záhon. Pokračujeme aj vo výsevoch neskorých odrôd hlúbovín. Čo sa týka šalátov, vysádzame priesady ľadových a rímskych šalátov a vysievame odrody určené na letné pestovanie.

Aj vy si myslíte, že v máji by už malo byť všetko zasadené, ak chceme dopestovať dobrú úrodu zeleniny? Nie je to však úplne tak. Do prvej polovice júna je stále možné vysadiť plodovú zeleninu. Takže, ak ste doposiaľ nestihli vysadiť priesady paradajok, papriky, baklažánu, uhoriek, ale aj patizóny a cukety. V tomto termíne môžete vysadiť aj sadenice neskorých hlúbovín.

Partnerské pestovanie

Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Tento spôsob sa nazýva partnerské pestovanie. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá. Čo s čím sadiť alebo nesadiť, vám prezradíme v nasledujúcich riadkoch.

Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne. Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny. Využiť môžete tiež prirodzenú schopnosť obohacovania pôdy o dusík, ktorú majú napríklad šošovica, fazuľa a hrach.

Partnerské pestovanie má svoje zásady.

  • Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
  • K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky.
  • Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
  • Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
  • Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
  • Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii.
  • Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici.
  • Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
  • Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín.
  • Kapuste a karfiolu sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
  • Kel si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.

Pestovanie fazule

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Ako na to?

Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradok, keďže zaberú menej plochy- no za to rastú do poriadnej výšky. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.

Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.

Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Pozor na to, aké plodiny vysadíte do pôdy po fazuli.

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma- túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.

Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit.

Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Fazuľa obyčajná sa delí na convarietu vulgaris (popínavá) a convarietu nanus (kríčková). Struky majú jemnú konzistenciu a väčšinou sú bez tuhých vlákien, ktoré sa inak tesne pred spracovaním ručne odstraňujú. Jemnosti strukov pomáha i pravidelný zber zhruba každý štvrtý deň. Fazuľa patrí k teplomilným druhom, klíči pri teplote pôdy 8 až 10 °C, kvety a struky tvorí pri 18 až 22 °C. Výborne rastie na slnečnom, pred vetrami chránenom stanovišti so stredne ľahkou pôdou. Na rovnakom mieste sa odporúča pestovať ju najskôr po 4 rokoch. Na jej koreňoch žijú v hľuzkách baktérie, ktoré dokážu pútať vzdušný dusík. A dusík je jednou zo základných stavebných látok rastlín. Pestujeme ju priamo zo semien, bez predpestovania priesad. Klíčenie urýchli namočenie zŕn pred sejbou do vlažnej vody na približne 12 hodín. Osivo napučí, odbúrajú sa inhibítory rastu, ktoré inak zabraňujú klíčeniu. Vzchádza o 7 - 10 dní. Počas vegetácie porast kypríme až do zapojenia. Po dosiahnutí výšky 10 cm prihrnieme pôdu k rastlinám. Kypríme len do začiatku kvitnutia, neskorší zásah vedie k opadávaniu kvetov. Kríčkové odrody vysievame do hniezd v riadkoch 50 cm od seba, po 3 - 4 semená (približne 10 cm od seba) do hĺbky cca 3 cm.

Tyčkové odrody dorastajú až do 3 metrov.

Pestovanie uhoriek

Pri výbere odrôd uhoriek si ujasníme, aké chceme pestovať. Šalátové poľné, hadovky alebo nakladačky? Hadovky pestujeme iba v skleníku alebo vo fóliovníku. Do skleníka a fóliovníka sú takisto vhodnejšie tzv. partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia. Dĺžka vegetačného obdobia je 60 až 70 dní. Uhorku pestujeme v I. Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Plody nasadzuje najlepšie pri optimálnej nočnej teplote nad 15 °C, pri poklese pod 10 °C prestane. Pestujeme ju v I. trati na slnečnom mieste chránenom pred vetrom. Vhodné sú výhrevné, hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, priepustné a s vysokým obsahom živín. Semená sú ploché, podlhovasté, žltobiele. Osivo morené fungicídmi je farebné - ružové, sivé i modré. Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame koncom apríla a počas mája do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. S výsevom môžeme v nižších polohách pokračovať do začiatku júna.

V ponuke záhradníctiev sú i sadenice uhoriek, najlepšie s 2 - 3 pravými listami, prípadne si ich môžeme predpestovať doma. Sadenice sú veľmi krehké a aspoň niekoľko dní pred výsadbou ich otužujeme. Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla až v druhej polovici mája. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek.

Je posledný termín na výsadbu uhoriek, tekvice, cukety zo semiačok.

Pestovanie tekvíc

Ide o širokú skupinu druhov s množstvom odrôd. Dnes populárne hokaido alebo obrovité oranžové tekvice vychádzajú z druhu tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima). Takzvaná maslová tekvica je zástupcom tekvice muškátovej (Cucurbita moschata). Na dobrý rast a dobrú úrodu vyžadujú slnečné a nie veterné stanovište. Vyhovuje im denná teplota 16 - 30 °C. Potrebujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Pestujú sa v I. trati. Priesady tekvíc sú krehké, a tak mnohí pestovatelia uprednostňujú ich pestovanie z priameho výsevu. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C. Keďže sú citlivé na chlad, vzchádzajúce rastliny môžeme na noc zakrývať sklenenými či plastovými fľašami. Priesady si dopestujeme „pod sklom“ (v apríli) alebo si ich zakúpime (v máji). Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15. Tekvice s výnimkou cukiet sú plazivé rastliny. Tomu zodpovedajú i pomerne veľké rozstupy. Semená vysievame do riadka do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“, obvykle 2 až 3 semená asi 5 cm od seba. Cukety, rastúce kríčkovito, pestujeme v rozstupoch 80 - 100 × 80 cm. Zavlažujeme podmokom, nie na listy. Korenia skôr plytko, časté okopávanie pôdy nie je vhodné. Výživu zlepšíme, ak tekvicové šľahúne na niekoľkých miestach zasypeme kompostom.

Výber chladu-odolných druhov zeleniny

Chladu-odolné druhy zeleniny umožňujú značne predĺžiť záhradkársku sezónu.

  1. Medvedí cesnak je dokonale prispôsobený na nízke teploty a mráz, takže klíči a rastie veľmi skoro na jar ako jedna z prvých rastlín. S medvedím cesnakom sa môžeme bežne stretnúť voľne v prírode, no je ho možné pestovať aj v záhrade ako trvalku. Cibuľky medvedieho cesnaku je možné vysádzať podobne ako pri bežnom cesnaku počas neskorej jesene, prípadne v predjarnom období po rozmrznutí pôdy. Tejto rastline sa najviac darí na polotienistých stanoviskách pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak. Jedlé sú listy aj podzemné časti.
  2. Hrach patrí k druhom zeleniny, ktoré dokážu klíčiť už pri teplotách mierne nad nulou a odolávajú aj miernym jarným mrazom, takže sú ideálnymi kandidátmi na pestovanie počas skorej jari. Túto strukovinu môžeme sadiť už 6 týždňov pred predpokladaným termínom posledného mrazu. Hrachu sa naopak až tak nedarí počas letných horúčav a preto je skôr vhodný na skorú jarnú, prípadne neskorú letnú výsadbu. Hrach má v kuchyni bohaté využitie a vďaka jeho sladkosti a štruktúre je skvelý aj bez tepelnej úpravy.
  3. Listový aj ružičkový kel patria k najodolnejším druhom listovej zeleniny, ktorá je výborne prispôsobená aj proti nízkym teplotám. Odolávajú aj teplotám - 10°C, takže jarné mrazy ich väčšinou neohrozujú. Naopak, pôsobením slnečných dní a nočných mrazov je kel sladší a chutnejší. Obzvlášť odolné sú niektoré odrody kelu (kel kučeravý ‘scarlet’ a viaceré odrody ružičkového a listového kelu), ktorým nevadí sneh ani mráz.
  4. Mrkva je jedna z najmenej náročných druhov zeleniny a platí to aj z pohľadu odolnosti voči nízkym teplotám. Aj mrkva je preto vhodná na skorú jarnú výsadbu, pričom dokáže odolávať teplotám do -8°C. Mrkva nie je náročná ani na množstvo svetla, no pre rast veľkých, rovných koreňov potrebuje ľahkú, priepustnú pôdu.
  5. Reďkovka je vďačná koreňová zelenina, ktorá je veľmi odolná voči chladnému počasiu a dozrieva veľmi skoro po výsadbe. Preto patrí k druhom zeleniny, ktoré prinášajú skorú úrodu už počas jari. Reďkovka nezaberie v záhrade veľa miesta a nie je ani náročná na podmienky pestovania.
  6. Všetky tieto druhy zeleniny z čeľade cesnakovité sú skvelým kandidátom na skorú jarnú výsadbu. Sú obzvlášť odolné voči nízkym teplotám aj tuhým mrazom a preto sa často vysádzajú už na jeseň. V prípade jarnej výsadby môžeme so sadením začať okamžite po rozmrznutí pôdy. Ďalšou výhodou cibuľovín je aj ich odolnosť voči škodcom.
  7. Aj šalát patrí k druhom zeleniny, ktoré majú rady chladnejšie počasie. Mladé výhonky šalátu sú odolnejšie voči mrazom ako už vyrastený šalát a preto sú obzvlášť vhodné na skorú jarnú výsadbu zopár týždňov pred predpokladaným posledným mrazom.
  8. Podobne ako reďkovka, aj okrúhlica je koreňová zelenina z čeľade kapustovitej, ktorá ma ostrejšiu chuť. I keď nie je až taká mrazuvzdorná ako reďkev, mierne jarné mrazíky jej neublížia. V chladnejšom počasí je jej chuť jemnejšia a okrúhlica je sladšia.
  9. Pokiaľ ide o chladu-odolnú listovú zeleninu, ktorá zvládne aj jarné mrazíky, ponuka jednotlivých druhov je naozaj široká. Medzi najodolnejšie druhy listovej zeleniny vhodnej na skorú jarnú výsadbu patria mangold, mizuna, rukola, tat soi, klajtónia prerastená, štiav, valeriánka poľná ako aj špenát.
  10. I keď červená repa nie je až taká mrazuvzdorná ako ostatné druhy zeleniny v našom prehľade, dokáže odolávať miernym jarným mrazíkom a preto je tiež vhodná na skorú výsadbu. Tomuto druhu koreňovej zeleniny sa bude najviac dariť v ľahkej priepustnej pôde, kde bude môcť vytvoriť veľký zásobný koreň.

Rozlišovanie tieňov v záhrade

Záhrada nám poskytuje relax aj úžitok. Určite ste si práve v nej všimli, že počas celého roka sa mení a taktiež sú viditeľné aj zmeny počas samotného dňa a to vďaka množstvu svetla alebo tieňa. Je nutné vedieť ho rozlišovať. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. V prvom rade sa musíte naučiť rozlišovať tiene. Pokiaľ si nie ste istý, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Pokiaľ zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju. Ale sú také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni. Skúste uhádnuť, ktorá z nich Vám bude chutiť viac. Určite nemôžeme vymenovať všetky druhy zeleniny.

  • Polotieň - 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno.
  • Mozaikový tieň - spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
  • Plný tieň, tieň, hlboký tieň - spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.

Pokiaľ už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov.

  • 2 hodiny: ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov.

Pre úspešné pestovanie rastlín v záhrade je dôležité mať kvalitné záhradné náradie. Správna starostlivosť o rastliny zahŕňa pravidelné zalievanie, uvoľňovanie pôdy, odstraňovanie buriny a iné úkony, ktoré sú nevyhnutné pre rast a plodenie rastlín. Spoľahlivé záhradné náradie vám umožní vykonávať tieto úkony efektívnejšie a pohodlnejšie.

tags: