Každý rok je vysievaná zelenina jedným z troch pilierov Potravinovej bezpečnosti, okrem dlhodobých kríkov-bobuľovín a ovocných stromov. Preto musíme venovať pozornosť každoročnému zakladaniu úrody. Niektoré druhy zeleniny sa vysievajú priamo do pôdy, niektoré sa musia predpestovať v teplom dome alebo skleníku a do pôdy dávať hotové sadenice.
Tí, ktorí nezačali sami semenáriť, sú závislí od predaja semien zeleniny od svojich osvedčených dodávateľov. Najdlhšie to trvá paprike, takže semená sú zasiate podľa oblasti v januári alebo na prelome januára a februára. Je potrebné venovať pozornosť semenám paradajok odolných voči plesni, ktorá už v auguste môže zničiť mnoho dobre prosperujúcich porastov.
Overené semená papriky a paradajok zaručia, že budete pestovať zeleninu vhodnú pre naše prírodné podmienky a že sa dočkáte bohatej a zdravej zeleniny. V závislosti od vašich priestorových možností budete mať svoju zeleninu na spestrenie jedálnička alebo ako úplnú náhradu umelo pestovaných výrobkov pre supermarkety. Uvedomte si, že ak neosejete celé polia, pestovanie zeleniny nebude časovým zaťažením, aj keď budete pravidelne dochádzať do zamestnania.
Pestovanie mrkvy
Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať.
Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Za sucha a vo mokrej pôde osivo horšie vzchádza. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní.
Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti. Nebezpečným škodcom sú larvy pochmurnatky mrkvovej. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová.
Použiť môžeme i dosku, ktorú uložíme na zasypané semená. Ak udržujeme výsev vlhký, mrkva vzíde podľa teploty za 10 - 14 dní.
Odrody mrkvy
- Pariser Markt - Parabell
- Pariser Markt - Karussell
- Kundulus
- Konfrix
- Rubin
- Parmex
- Planet
- Bauers Kieler Rote
- Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími
- Juwarot
- Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.
Alternatívne metódy pestovania
V pôdoochranných pestovateľských systémoch predstavujú mulčovacie technológie účinný a overený spôsob. Vyšší level predstavuje výsadba plodín do žijúceho mulču, čím je možné získať ďalšie pozitívne efekty spočívajúce napríklad aj v odpudzovaní škodcov.
Rodinná farma obrába 60 hektárov v okolí obce Švábovce. Miestnu krajinu definuje zvlnený reliéf terénu s dominanciou ťažkých, stredne skeletovitýh rendzín a kambizemí. V osevnom postupe z hľadiska výmery dominujú obilniny. Na menších plochách pestujú trocha zemiakov, s plánom pestovať viku, ďateliny a hrach. Nosnou plodinou, ktorá ich podnikaniu prináša najvyššiu pridanú hodnotu, je hlávková kapusta, ktorú pod značkou Švábovská kapusta režú a kvasia.
Táto technológia je široko používaná za Atlantickým oceánom, kde je bežný výsev kukurice a sóje do valcovaného mulču. Prvý pokus s ražou dokázal, že vzťah raže a kapusty nejde dokopy. Druhý pokus bol naplánovaný s viacerými krycími plodinami, a to s ďatelinou plazivou, purpurovou, vikou huňatou a pre porovnanie aj s ražou. Dobre sa podarilo založiť len porast viky a raže.
Ako najvhodnejší druh ku kapuste hlávkovej sa ukazovala ďatelina purpurová - na jeseň vysievaná leguminóza fixujúca vzdušný dusík s dobrou pokryvnosťou pôdy a schopnosťou potláčať buriny a podľa viacerých štúdií aj odpudzovať škodcov. S experimentovaním na menších plochách tak v Švábovciach začali už pred dvoma rokmi.
Porast ďateliny purpurovej seje v jesennom agrotechnickom termíne v režime minimalizačnej technológie, ideálne s predsejbovým zapravením maštaľného hnoja. Cieľom je založiť hustý porast ďateliny. Ten sa ponecháva rásť až do plného zakvitnitia a potom sa môže výsadzať kapusta.
V čase výsadby je ďatelina v štádiu plného kvitnutia, kedy je najcitlivejšia na prejazd pretláčacieho valca, ale určité percento rastlín prežije a pokračuje v kvitnutí a neskôr prirodzene dozreje a uschne. Cieľom nie je ďatelinu kompletne usmrtiť, ale zvaliť na pôdu a potlačiť ju v raste.
Štruktúra pôdy pod ním je neporovnateľná s tou na vedľajšej ploche, ktorá bola obrábaná konvenčne. Ukazuje sa, že hlavným problémom v tejto technológii budú buriny. Porast kapusty v Švábovciach je jasným dôkazom, že inovatívne pôdoochrané technológie majú svoju budúcnosť aj v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby.
tags:
