Zelený štvrtok je dôležitým sviatkom pre mnohých veriacich. Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára označuje ako Zelený štvrtok. Údajne toto pomenovanie pochádza prenesene od zelene Getsemanskej záhrady, kde došlo k zatknutiu Ježiša Krista.
Pôst a konzumácia mäsa
Spočiatku môže byť pre mnohých nejasné, či je na tento deň povolené jesť mäso, pretože je to deň, keď sa začína pôst pašiového týždňa, ktorý trvá až do vzkriesenia. Tento deň sa často považuje za čas pokánia a duchovnej prípravy pred Veľkým piatkom a sviatkami Veľkej noci. Mnohí veriaci sa rozhodnú prísne sa postiť aj počas Zeleného štvrtku. Zdržanie sa od mäsa môže byť pre niektorých ľudí symbolom pokoja, úcty a pokory voči životu a ľudskému utrpeniu. Mäso sa teda podľa tejto tradície môže konzumovať až po veľkonočnej vigílii na Bielu sobotu.
Napriek týmto tradičným zvyklostiam musíme poznamenať, že konzumácia mäsa na Zelený štvrtok sa prísne nezakazuje. Mäso teda môžete jesť aj počas tohto dňa, môžete si zvoliť napríklad chudšie druhy či ryby. Pre mnohých ľudí je to otázka osobnej voľby a presvedčenia. Zelený štvrtok je dôležitým náboženským sviatkom, ktorý každý oslavuje v súlade s vlastnými presvedčeniami a tradíciami.
Tradície a zvyky Zeleného štvrtku
Tušili ste, že na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa v minulosti ľudia, ešte pred východom Slnka, umývali studenou vodou, aby boli celý rok zdraví? V tradičnom vidieckom prostredí sa dni veľkonočného týždňa, najmä Zelený štvrtok, spájali s viacerými magicko - ochrannými a očistnými praktikami. Súviseli s príchodom jari, s utlmením negatívneho vplyvu zlých síl. Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou. V tento deň sa podľa zaužívaných miestnych tradícií mal siať mak.
Po zime sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, gazdovia každý kus pohladili vajíčkom aby bol pekný guľatý. Pri vyháňaní dobytka používali rozvinuté rakytové prúty posvätené v kostole na Kvetnú nedeľu. Gazdiné a dievky upratovali domácnosť, na dvore vyumývali drevený nábytok, alebo vyčistili pri potoku, vápnom vybielili steny v izbe aj murované pece a sporáky, vymazali hlinené podlahy, vyčistili drevené dlážky, na periny dali čisté obliečky.
Deň pripomínajúci Ježišovu poslednú večeru je plný kresťanských i svetských tradícií. V kresťanskom kalendári je Zelený štvrtok posledným štvrtkom pred Veľkou nocou a zároveň súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Ide o tri najdôležitejšie dni Veľkej noci, keď bol Ježiš umučený, pochovaný a potom vzkriesený. Tento deň má rovnako ako ostatné dni veľkonočného týždňa pohyblivý dátum, ide o štvrtok medzi Škaredou stredou a Veľkým piatkom.
Podľa historických prameňov bol piaty deň Svätého týždňa veľmi významným dňom. Jednalo sa o takzvanú Eucharistiu, čo je poďakovanie Bohu. Pri večeri Ježiš posvätil víno a chlieb a povedal, že chlieb je jeho telo a víno jeho krv. Pohár vína spoločne s chlebom potom podal svojim učeníkom. Tým tiež pri poslednej večeri umyl nohy, čo bol mimoriadny prejav pokory. Z Kristovho príkladu sa k Zelenému štvrtku viaže hostina a stredoveký obrad umývania nôh starcom. Tak, ako Ježiš umyl nohy svojim učeníkom, tak sa ľudia v minulosti obmývali rannou rosou, verili, že ich to ochráni pred chorobami. V tento deň tiež doznievajú kostolné zvony, ktoré potom symbolicky odlietajú do Ríma.
Čo sa jedáva na Zelený štvrtok?
Keď je Zelený štvrtok, čo jesť? Aké sa podáva v tento deň hlavné jedlo? Hlavne zelené. Na Zelený štvrtok, ako názov sám prezrádza, sa jedlá pripravovali zo všetkého zeleného, čo bolo k dispozícii, teda nechýbal zelený špenát, mladé lístky žihľavy, či šťaveľ.
Obľúbené sú pokrmy, ktoré obsahujú zelené jarné byliny, napríklad žihľavy, špenát, pažítku a podobne. Verilo sa, že bylinky zaistia človeku po celý rok zdravie. Zo žihľavy sa v tento deň pečie veľkonočná plnka. Tradične sa v tento deň varia aj rozmanité zelené polievky. K najobľúbenejším patrí hrášková, brokolicová alebo špenátová. Recepty na Zelený štvrtok sa ale točia aj okolo kapusty, kelu či póru.
Opäť sa do polievok pripravovali rezance, ktoré mali byť podľa zvyku čo najširšie a najdlhšie. Mala sa tak zabezpečiť úroda dlhých a hrubých klasov na poliach. Tieto rezance sa podľa povery nesmeli posýpať makom, aby sa na zrne nespravila sneť. Husté zeleninové polievky pomáhali prekonať aj prísny piatkový pôst.
Pôstne jedlá a tradície
Už celé stáročia predchádza veľkonočným sviatkom tradičný 40-dňový pôst. Veľká noc je zároveň vyvrcholením veľkonočného týždňa a spája sa s rôznymi tradíciami a ľudovými zvykmi. Aké jedlá sa voľakedy počas pôstu jedli a ktoré nechýbali na veľkonočných stoloch? Čo symbolizovali?
Ako sme písali v tradíciách a symbolike veľkonočných sviatkov, aby sme sa dostali k veľkonočnému týždňu a tradičným veľkonočným pochúťkam, roľníci, chudobní aj bohatí museli najskôr dodržiavať 40-dňový pôst, ktorý sa však v súčasnosti už tak prísne nezachováva (je sa striedmejšie, vynecháva mäso). V prípade chudobných sa o pôste v minulosti nedalo hovoriť, veď mäso jedávali zvyčajne v nedeľu, aj to nie vždy. Pre bohatších bolo toto obdobie oddychom od mastných, výdatných jedál, teda očistou organizmu.
Pôst znamenal nejesť mäso, mäsové výrobky, masti, slaninu, údeniny, podľa viery aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Počas pôstu mäso nahradili jedlá z obilnín, múky, zeleniny, strukovín, zemiakov, kapusty… Varili sa jednoduché kaše zo pšena, pohánky, jačmeňa, jačmenných a pšeničných krúp, z hladkej aj hrubej múky, zemiakov, strukovín - bôbu, fazule, cíceru, hrachu, šošovice. Aby sa zabezpečila pestrosť na stole, do kaší sa pridávali ďalšie suroviny ako huby, ovocie, roztopené maslo aj oleje (ľanový, slnečnicový, konopný), opražená cibuľka. Pochúťkou boli aj kaše s bryndzou, tvarohom či ovocným kompótom.
Tradičné pôstne jedlá:
- Fučka, papcúň, kuľaša, chamuľa či podbíjanka (zemiakovo-múčna kaša)
- Kaše z kukuričnej múky a pšeničnej krupice
- Kyslé polievky z múky, kyslej kapusty, zemiakov, strukovín, chleba
- "Guláš, ktorý mäso nevidel" - tzv. slepý guláš
- Polievky z koreňovej zeleniny, cibule, cesnaku a krúpkové so zeleninou
- Jedlá zo žihľavy, ďateliny a šťaveľa
- Rezance s olejom, maslom, tvarohom, makom, orechmi, lekvárom, krupicou, oštiepkom, cibuľkou, kapustou
- Plnené pirohy „dedele, ľaľušky, perky, tašky“
- Prívarky a omáčky so zemiakmi, varenými vajíčkami, nákypmi, zeleninovými a strukovinovými rezňami a fašírkami
Podľa knihy Tradície na Slovensku od poprednej slovenskej etnologičky, historičky a múzejníčky PhDr. Zory Mintalovej Zubercovej sa napríklad v stredoslovenských obciach varila v tomto období zemiakovo-múčna kaša, na Dolnej Orave to bol tzv. papcúň, na Horehroní fučka, biela kuľaša chamuľa, podbíjanka, spolkiňa, na Liptove fučka a guľaša. Po prvej svetovej napríklad pribudli aj kaše z kukuričnej múky (po „oravsky“ kuľaša kukuričianka) a pšeničnej krupice (grís, gríska, grísna) dochucované rascou, alebo škoricou a medom, po druhej svetovej aj kaše z ryže. Varieval sa aj „guláš, ktorý mäso nevidel“ - ako ho poznajú naše staré mamy a dedovia - tzv. slepý guláš. Gazdinky obľubovali aj polievky z koreňovej zeleniny, cibule, cesnaku a krúpkové so zeleninou (známe aj zo Záhoria).
Nijako výnimočné neboli ani polievky z žihľavy, kyslej ďateliny, šťaveľa. Hovorievalo sa „polievka je grunt a mäso špunt, no cez pôst je to bez špuntu“. Po polievke sa jedávali varené, pečené, smažené múčne pokrmy, jedlá z rýb, vajec (ako kde), húb, zeleniny a kyslej kapusty.
Veľkonočné jedlá a symbolika
Veľkonočný týždeň vrcholí posvätným trojdním, čiže Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotu so slávnosťou Vzkriesenia Ježiša Krista (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou. Striedmy Veľký piatok a Biela sobota v znamení veľkých príprav a symbolov. Na Veľký piatok sa jedlo striedmo, zvyčajne kaše, polievky, mrvance a rezance, mnohí pili len vodu. A hoci pôst pokračoval aj na Bielu sobotu, gazdiné už mali plné ruky práce. Pripravovali slávnostné jedlá na celé sviatky. Mnohí etnológovia a etnologičky pripomínajú, že každé jedlo a potravina so sebou niesli symbolický význam, hlboko zakorenený do našej kultúry. Naše znalosti v tomto ale pomaly miznú.
Šunka napríklad symbolizovala telo Ježiša Krista, vajíčka boli symbolom plodnosti a nového života. Mnohí verili, že konzumáciou vajec sa uchránia pred zlými duchmi. Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša Krista, očisťujúci a na tráviace ťažkosti prospešný chren bol symbolickou pripomienkou umučenia Baránka Božieho, pripravovala sa aj cvikla. Ak poznáte tradičný biely koláč s výzdobou z cesta, vrkočom po obvode s malými guľkami - toto bolo a dodnes je symbolom tŕňovej koruny a klincov. Červené víno, ako dobre viete, symbolizovalo krv Ježiša Krista.
Na slovenskom vidieku sa počas sviatkov jedávala jahňacina - jahniatka sa tradične piekli. Ak neboli jahniatka, nahradili ich kozliatka, jedávala sa aj baranina. K typickým jedlám patrila aj veľkonočná plnka (recept nižšie), „polnina“, fašírka z bravčového mäsa, vajec, rožkov alebo žemlí ochutených soľou, koreninami, bylinkami. Mnohí poznajú tiež nádzifku (tradičná plnka), sekanku, stracené kura, veľkonočnú babu“ z pečiva, vajec, údeného mäsa s koreninami.
Recepty na tradičné veľkonočné jedlá
Veľkonočná plnka
POTREBUJETE: 500 g vareného údeného mäsa alebo šunky, zvyšok pečeného hydinového mäsa, 6 vajec, 6 žemlí, 2 lyžice masla, mäsový alebo slepačí vývar, mleté čierne korenie, 2 lyžice pažítky, lyžicu petržlenovej vňate, resp. 2 lyžice mladej nadrobno pokrájanej žihľavy, lyžicu jarných byliniek (mladé púpavové listy, sedmokrásku, medovku, bazalku), soľ a tuk na vymastenie pekáča.
POSTUP: Mäso pokrájame nadrobno, žemle na malé kocky a polejeme vývarom, v ktorom sme rozšľahali žĺtky a necháme nasiaknuť. Potom pridáme mäso, soľ, čierne korenie, bylinky alebo petržlenovú vňať s pažítkou a jemne vmiešame sneh z bielkov. Plnku rozložíme do vymasteného pekáča a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi 40 minút. Plnku podávame s varenými zemiakmi a jarným zeleninovým šalátom.
Starodávna ryba
POTREBUJETE: 1 väčšia ryba, biele víno podľa potreby, 3 lyžice octu, 2 jablká, 1 cibuľa, zázvor, mleté čierne korenie, soľ, šafran
POSTUP: Rybu očistíme a umyjeme, jablká, cibuľu a zázvor ošúpeme a pokrájame na kúsky. Do rajnice vložíme rybu, zalejeme bielym vínom, do ktorého sme priliali ocot a dáme variť. Keď začne íno vrieť, pridáme pokrájané jablká, cibuľu, zázvor, dochutíme korením, soľou a šafranom a necháme povariť. Uvarenú rybu opatrne vyberieme, položíme na misu, omáčku scedíme a polejeme ňou rybu.
Veľkonočný syrek naslano
POTREBUJETE: 1 l mlieka, 10 vajec, 20 g soli
POSTUP: Mlieko osolíme, vajcia rozšľaháme metličkou. Do osoleného mlieka vlejeme vajcia a za stáleho miešania varíme na miernom ohni, kým sa masa nezrazí a neoddelí od tekutiny. Zmes precedíme cez textilný obrúsok, rožky obrúska tesne nad hrudkou zviažeme, zavesíme, necháme odkvapkať a vychladnutú hrudku nakrájame.
Veľkonočné mazance
POTREBUJETE: 1 kg múky, soľ, 250 g krupicového cukru, postrúhaná kôra z 1 citróna, 50 g droždia, 500 ml vlažného mlieka, 4 až 5 žĺtkov, 250 g masla, 100 g ošúpaných mandlí, 100 g hrozienok, maslo na potretie papiera na pečenie, ošúpané posekané mandle na posypanie, vajce na potretie, 20 g práškového cukru na posypanie
POSTUP: Múku preosejeme, droždie rozdrobíme do mlieka, maslo rozopíme, mandle posekáme, hrozienka umyjeme a namočíme. Do múky pridáme soľ, cukor, citrónovú kôru, droždie v mlieku, žĺtky, maslo a vymiešame cesto, ktoré necháme v teple vykysnúť. Do vykysnutého cesta pridáme mandle, scedené hrozienka, premiesime a ešte necháme kysnúť. Z cesta vyformujeme dva guľaté bochníčky, preložíme ich na plech vystlaný papierom na pečenie a vymastený maslom a necháme hodinu kysnúť. Bochníčky narežeme ostrým nožom do tvaru kríža, potrieme rozšľahaným žĺtkom, posypeme mandľami a upečieme vo vyhriatej rúre. Upečené, trocha vychladnuté bochníčky posypeme cukrom.
Veľkonočné sviatky v skratke
Pre kresťanov ide o najvýznamnejší sviatok, počas ktorého si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Aj keď sa význam Veľkej noci môže pre rôzne skupiny ľudí líšiť (čo dobre ilustrujú rozličné tradície, symboly aj spôsoby, ako tieto dni trávime a slávime), ich termín každoročne pripadá na dátum, ktorý je blízko jarnej rovnodennosti.
Mnoho rodín si dáva záležať na správnej veľkonočnej príprave. Základom je mať doma upratané a vyzdobené. Na Zelený štvrtok sa obyčajne piekli tzv. Judáše z kysnutého cesta. Pripomínať by svojim tvarom mali povraz, na ktorom sa obesil biblický Judáš. Často sa na vrch pridáva med. Typickým jedlom, ktoré sprevádzalo celé veľkonočné sviatky, bol mazanec. Symbolizuje slnko a pečie sa z rovnakého cesta ako vianočka.
Rovnakou obradnou surovinou boli aj vajcia. Tie boli symbolom nového života a plodnosti. Preto sa na Veľkú noc pravidelne jedli - ako uvarené, či vo forme praženice. Na východnom Slovensku je dodnes podávaný sirek. Ponúka sa na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny, a potom na ďalší deň mládencom, ktorí prídu polievať. Veľa ľudí si tiež pripravuje veľkonočného baránka.
Sviatky oslavy Veľkej noci sa v cirkvi objavili veľmi skoro. Prvú zmienku nachádzame v homíniu O Pasche Melitona Sardského, v 2. storočí nášho letopočtu. Zaujímavosťou je, že počiatočné tradície sa postupne predlžovali / rozširovali.
Pašiový týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí na Boží hod veľkonočný. Pomenovanie získal vďaka pašiám, čo je tradičné biblické rozprávanie zaznamenávané apoštolmi, ktoré hovorí o živote a utrpení Ježiša Krista. Názvy jednotlivých dní odkazujú na udalosti, ktoré sa stali a súvisia aj so zvykmi, ktoré by sa v tieto dni mali dodržiavať.
Zvyky a tradície počas Veľkonočného týždňa
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa je šiesta (posledná) pôstna nedeľa. Veriaci si pripomínajú Kristov príchod do Jeruzalema, často prostredníctvom sprievodu. Kostoly sa tradične zdobili modrými látkami. Ľudia vchádzali do kostolov s vrbovými prútmi. Kvetná nedeľa je jedným zo symbolov príchodu jari, ktorú mladí na vidieku oslavovali symbolickým vynášaním zimy a chorôb z obce.
Zelený štvrtok
Deň, ktorý býval venovaný dôkladnému uprataniu domácnosti. Umývali sa okná, čistili podlahy. Niektorí ľudia dokonca bielili steny. Posledný deň, kedy zvonia kostolné zvony. Jedna tradícia hovorí, že až do Bielej soboty odleteli do Ríma. Typická je konzumácia zelených pokrmov. Začína sa pôst pašiového týždňa.
Veľký piatok
Deň prísneho pôstu, pripomienka ukrižovania Ježiša Krista.
Biela sobota
Koniec pôstu, vymetanie domu novou metlou, návrat zvonov z Ríma. Domácnosti rozvoniavajú mäsom a údeninami, ktoré sa pripravujú na Veľkonočnú nedeľu. Jedlo sa pripravuje do prútených košíkov, aby sa dalo odniesť na posvätenie.
Veľkonočná nedeľa
Je najväčším sviatkom roka. Oslava Kristovho vzkriesenia a nanebovstúpenia. Stolovanie počas Veľkonočnej nedele je slávnostné, pripomína Štedrú večeru.
Veľkonočný pondelok
Deň venovaný koledovaniu. Dnes na Slovensku zostalo najmä hodovanie, polievanie a korbáče. Veľkonočný pondelok v našej krajine je dňom šibačky.
Veľká noc v zahraničí
Originálne sú ale aj spôsoby, ako Veľkú noc slávia v zahraničí. Zatiaľ čo na Slovensku sa na Veľkú noc praktikuje šibačka a oblievačka, v susednom Maďarsku majú podobný zvyk zvaný „locsolkodás“. Niekde v Česku polievajú nielen muži ženy, ale aj ženy mužov. V Poľsku sa zase oblievajú na ulici úplne neznámi ľudia. V Bulharsku a v Grécku sa hraje tradičná hra s červenými vajíčkami. V mnohých nemeckých mestách a dedinách sa počas Veľkej noci zakladajú veľké ohniská „Osterfeuer“. Okrem toho v Nemecku deti hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré im v záhrade skryl veľkonočný zajac, podobne ako je to aj vo Veľkej Británii. Vo Fínsku deti chodia koledovať ako malé čarodejnice, v Nórsku je veľmi obľúbené počas Veľkej noci čítať detektívky alebo pozerať kriminálne filmy a seriály.
Tip na záver: Eko Veľká noc
Na Slovensku ide oslava väčšiny sviatkov ruka v ruke s konzumom, nadbytkom a prejedaním sa. Nezabúdajte, že Veľká noc je v prvom rade sviatok pokoja, pripomenutia významných kresťanských udalostí. Alebo symbol jari, niečoho nového. S úctou k životu a prírode.
Farbenie veľkonočných vajíčok zvyškami jedla a rastlinami - na rozdiel od farieb, ktoré nájdete v obchode, bude farbenie prírodnými rastlinami atď. lepšie pre vaše zdravie. Pôst je dobrý pre vaše zdravie aj životné prostredie - podľa Rakúskej spoločnosti pre výživu by sme nemali konzumovať viac ako 150 gramov mäsa za týždeň. Vnímajte preto pôstne obdobie ako čas, kedy môžete svojmu telu dopriať regeneráciu. Kupujte vajíčka od šťastných sliepok. Upcycling na veľkonočné ozdoby - internet je plný tipov ako vyrábať dekorácie z papierových roliek, starých kvetináčov alebo rozbitých košíkov. Myslite na to, že nemusíte celý dom každú Veľkú noc zdobiť novými dekoráciami.
tags: #Maso
