Zelený štvrtok, niekedy označovaný aj ako Veľkonočný štvrtok, je významný kresťanský sviatok, ktorý pripadá na štvrtok pred Veľkou nocou. Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú Poslednú večeru, ktorú Ježiš absolvoval so svojimi apoštolmi.
Duchovný a kultúrny význam
Zelený štvrtok je sviatok, ktorý nesie silné duchovné aj kultúrne posolstvo. Zelený štvrtok sa oslavuje po celom svete, ale každá krajina mu dáva vlastnú tvár. Pre niekoho je to deň duchovnej obnovy, pre iných tradícia s dramatickým, až divadelným nábojom. Zelený štvrtok tak nie je len duchovným sviatkom, ale aj fascinujúcim kultúrnym fenoménom.
V katolíckej tradícii je omša na Zelený štvrtok výnimočná - zaznieva posledné zvonenie zvonov až do Bielej soboty. Na Zelený štvrtok sa tradične "zaväzujú zvony", ktoré sa rozozvučia až na Bielu sobotu. Symbolizuje to smútok nad Kristovým utrpením. So Zeleným štvrtkom súvisí zmĺknutie zvonov, o ktorých sa vraví, že až do Bielej soboty „odleteli do Ríma“. Zvuk zvonov dodnes suplujú na vidieku rozličné rapkáče.
Ľudové tradície a zvyky
Zelený štvrtok má aj silné korene v ľudovej tradícii. V tradičnom vidieckom prostredí sa dni veľkonočného týždňa, najmä Zelený štvrtok, spájali s viacerými magicko - ochrannými a očistnými praktikami. Súviseli s príchodom jari, s utlmením negatívneho vplyvu zlých síl.
V minulosti sa ľudia v tento deň chodili umývať do potoka ešte pred východom slnka, čo malo zabezpečiť zdravie po celý rok. Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa ľudia skoro ráno, pred východom Slnka, umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví. Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou.
V tento deň sa podľa zaužívaných miestnych tradícií mal siať mak. Po zime sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, gazdovia každý kus pohladili vajíčkom aby bol pekný guľatý. Pri vyháňaní dobytka používali rozvinuté rakytové prúty posvätené v kostole na Kvetnú nedeľu. Kríže z kolomáže nad dverami maštalí a zvuk drevených klepáčov, rapkáčov, trkadiel, s ktorými po dedine chodievali chlapci, mali chrániť dobytok pred strigami.
Gazdiné a dievky upratovali domácnosť, na dvore vyumývali drevený nábytok, alebo vyčistili pri potoku, vápnom vybielili steny v izbe aj murované pece a sporáky, vymazali hlinené podlahy, vyčistili drevené dlážky, na periny dali čisté obliečky.
Zelené jedlá na Zelený štvrtok
Zelený štvrtok sa tradične spája so zelenými jedlami symbolizujúcimi jar a zdravie. V tento deň sa zvyčajne jedávalo niečo zelené - špenát, žihľava, mladá cibuľka alebo iné jarné bylinky. Na Zelený štvrtok sa zvyčajne konzumujú jedlá obsahujúce zeleninu a ovocie. Tento deň je totiž spojený so symbolikou prírody, plodnosti a obnovy.
Zvykom je na zelený štvrtok pripraviť zelené jedlo, na ktoré sa najčastejšie používali napríklad: špenát, mladá žihľava , šťaveľ. Naši predkovia kedysi nemali takéto možnosti, preto sa museli prispôsobovať. Keď bývali v teplejších oblastiach, kde už nebol sneh, tak si zvykli natrhať napríklad medvedí cesnak alebo v teplých regiónoch mladú žihľavu. Niekde to bola aj kapusta, ktorá má na povrchu jemne zelené listy.
O Zelenom štvrtku sa totiž traduje, že ak budete jesť v tento deň jedlo tohto odtieňa, tak budete mať po celý nasledujúci rok šťastie. Podľa tradície by ste mali v tento deň zjesť jedlo, ktoré má zelenú farbu. V minulosti sa preto najčastejšie konzumoval špenát, ale dnes už máme oveľa pestrejšie možnosti.
Aj keď sa tradične kládol dôraz najmä na špenát a žihľavu, dnes máme oveľa širšie možnosti, ako zaradiť zelenú farbu do nášho jedálnička na Zelený štvrtok. Cieľom nie je jesť len a výlučne zelené, ale zaradiť aspoň jedno jedlo či surovinu tejto farby.
Tradičné jedlá a inšpirácie
V Zemplíne sa na Zelený štvrtok varievali „rezanki so sirom“. Rezance mali byť čo najširšie a čo najdlhšie, aby sa na poli urodili na obilí hrubé a dlhé klasy. Podľa tradície mali byť so syrom preto lebo „Krista Pana ulapiľi pri rezankoch so sirom“. Nesmeli sa posýpať makom, pretože by sa na zrne urobila sneť.
Kedysi sa v tento deň robievali tradičné recepty so žihľavou. Najmä v regiónoch na juhu Slovenska už mali prvé mladé rastlinky, ktoré sa dali zužitkovať pri varení. Tým najjednoduchším jedlom bola praženica, ktorú gazdiné pripravovali na raňajky. V niektorých regiónoch sa zase pripravuje veľkonočná plnka. Tá sa robí klasicky z rožkov namočených do mlieka, ktoré sa potom trochu vyžmýkajú.
Inšpirácie na chutné zelené jedlá, ktoré môžete pripraviť na Zelený štvrtok:
- Špenátový prívarok
- Studená omáčka z byliniek
- Špenátová polievka
- Cuketová polievka
- Hrianka so špenátom
- Špenátové gnocchi
- Zapečené cestoviny
- Špenátové cestoviny
- Hráškové talianske rizoto
- Cuketovo-uhorkový šalát
- Špenátové palacinky
- Quiche s ružičkovým kelom
- Špargľa v lístkovom ceste
tags: #Maso
