Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie potraviny na svete. Túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, ale málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky.
Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyany, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.
Rozdelenie zemiakov podľa doby zberu
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí.
Výber odrody zemiakov
Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše. Ktorú odrodu vybrať? Predtým, než začnete pestovať zemiaky, je dôležité rozhodnúť sa, aký druh zemiakov vlastne chcete. Na Slovensku a v Česku môžete nájsť až 181 rôznych odrôd. Každá odroda má svoje špecifiká - líšia sa časom dozrievania, chuťou, spôsobom varenia či vhodnosťou na skladovanie.
Všeobecne rozlišujeme tri hlavné skupiny:
- Skoré (rané) odrody - dozrievajú približne do 100 dní od výsadby. Medzi osvedčené rané odrody patria napríklad Adéla, Belana či Esmee.
- Poloskoré (polorané) odrody - na zber sú pripravené zhruba za 120 dní. K obľúbeným odrodám patria Agria, Benina alebo Laura.
- Neskoré (pozdné) odrody - dozrievajú od 140 do 150 dní. Z týchto odrôd sú známe napríklad Antónia, Jelly, Marena, Salinero či Tosca.
Podľa odborníkov je základom úspechu práve správny výber kvalitnej odrody, ktorá vám prinesie bohatú a chutnú úrodu.
Charakteristika niektorých odrôd:
- Skoré odrody dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria sem Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak.
- Stredne skoré zemiaky majú vegetačné obdobie 110 - 120 dní. Patria sem odrody Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria.
- Stredne až neskoro dozrievajúce odrody dozrievajú viac ako 120 dní. Patria sem Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.
Sadba zemiakov
Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. Zemiaky kúpené v obchode síce chutia dobre, ale domáce, ktoré si sami vypestujete, chutia úplne inak. Sú jednoducho chutnejšie, voňavejšie a navyše máte istotu, že nie sú plné chemikálií. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.
Príprava na výsadbu
Pred výsadbou necháme zemiaky naklíčiť. Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.
Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Lepšiu a vyššiu úrodu pozbierate v pôdach ľahších a piesočnatých.
Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.
Výsadba zemiakov
Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6-8 °C). Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C.
Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba (ak sadíte do hrobčekom, tak ich vytvorte od seba v tejto vzdialenosti), nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výšky hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Ak je hľuza vysadená naopak, pripravíte ju o množstvo zásobných látok a energie a oddialite tak začiatok rastu. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmych až pätnástich centimetrov. Dbajte na to, aby riadky boli rovné po celej dĺžke. Záhony zalejte a zemiaky udržiavajte stále mierne vlhké (potom veľmi rýchlo naklíčia). Po vzídení prvých listov ich znovu prihrňte, podporíte tým vývin hľúz a zároveň znemožníte rast burine.
Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky sú pomerne odolná plodina.
V susedstve zemiakov sa nedarí paradajkám, zle sa darí aj červenej repe, zeleru, hrachu a uhorkám. Zemiaky ohrozuje pleseň zemiaková. Pravidelná alebo preventívna ochrana sa vykonáva len u odrôd určených pre skladovanie, skoré odrody sú ohrozené ďaleko menej. Je nutné zabrániť prechodu plesne z vňate do hľúz. Ak nestihnete chemickú ochranu vňate, je potrebné napadnutú vňať z pozemku odstrániť (najlepšie pokosením tesne pri zemi). Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.
Zo škodcov je potom hrozbou pásavka zemiaková, ktorej larvy napadajú listy. Na malej ploche je ideálny ručný zber. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa. Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje.
Vertikálne pestovanie zemiakov
Mnohí si však myslia, že na ich pestovanie treba veľký kus záhrady. Dnes už ale naozaj nepotrebujete rozľahlý pozemok, aby ste si vypestovali aspoň pár kilogramov vlastných zemiakov. Stačí vám balkón, terasa alebo malý priestor v záhrade. Riešením je totiž vertikálne pestovanie - efektívna a moderná metóda, ktorá šetrí miesto aj námahu. Možno ste už o tomto spôsobe počuli, no báli ste sa ho vyskúšať. Pritom nie je dôvod váhať, vertikálne pestovanie zvládne aj úplný začiatočník. Ide o jednoduchú, lacnú a praktickú metódu, pri ktorej máte zemiaky vždy poruke.
Ako funguje vertikálne pestovanie zemiakov?
Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému. Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny. Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Rastlina bude týmto spôsobom nútená budovať dlhší a silnejší koreňový systém, vďaka ktorému sa vám vytvorí viac vrstiev, v ktorých rastú hľuzy.
Odborníci tvrdia, že teoreticky môžete z jednej sadbovej hľuzy získať až šesť kilogramov zemiakov. Realita však býva trochu skromnejšia - skúsenosti pestovateľov ukazujú, že z jednej rastliny sú typicky okolo 2 kilogramy menších zemiakov. Dôvodom je konkurencia o živiny a svetlo. Napriek tomu ide stále o dobrý výsledok, najmä ak pestujete na malej ploche.
Výhody vertikálneho pestovania
Jednou z najväčších výhod vertikálneho pestovania je ľahký prístup k rastlinám. Jednoducho ich môžete kontrolovať, odstraňovať škodcov a pohodlne zberať. Navyše je pestovanie oveľa čistejšie - nepotrebujete sa ohýbať do klasického záhonu a pri zbere nemusíte pracne vyhrabávať zemiaky zo zeme.
Tajný trik pestovateľov - kávová usadenina
Aby bola úroda ešte lepšia, existuje skvelý trik, ktorý zemiakom výrazne prospieva - použitie kávovej usadeniny. Zemiaky milujú mierne kyslé pôdy (ideálne pH je od 5,5 do 6,5). Práve kávový lógr má kyslejšie pH a zároveň obsahuje množstvo prospešných živín, ako sú dusík, fosfor a draslík, ale aj stopové prvky ako horčík, vápnik či meď. Kávovú usadeninu môžete do pôdy ľahko zapracovať, alebo si z nej vyrobiť tekuté hnojivo: Zmiešajte ju s vodou v pomere 1:5, nechajte zmes odstáť približne 1 až 2 týždne a potom ňou zalievajte rastliny. Táto jednoduchá metóda pomôže vašim zemiakom výrazne zosilnieť a rozvinúť sa.
Čo je ešte dobré vedieť?
Vertikálne pestovanie je vhodné aj pre začiatočníkov. Pri správnom postupe môžete dosiahnuť veľmi slušnú úrodu. Nezabudnite na pravidelnú zálievku - zemiaky milujú vlhkosť, ale nie zamokrenie. Sledujte škodcov a choroby, aby ste mohli rýchlo reagovať. Ak máte chuť experimentovať a ochutnať naozaj domáce zemiaky, teraz je najvyšší čas začať.
Zber zemiakov
Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.
tags:
