Strava charakterizovaná jedlami a nápojmi tvorí základnú biologickú potrebu človeka. Je ovplyvňovaná mnohými prírodnými, historickými, sociálnymi, či ekonomickými faktormi, ktoré ju po stáročia formovali. Spolu so spôsobmi stravovania sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva akéhokoľvek etnického spoločenstva a sú určené primárne kultúrou.
Príprava cestovín: Od klasiky po špeciality
Najrozsiahlejší fond vojlovickej gastronómie tvoria rôzne druhy cestovín. Vojlovické ženy tzv. rezančiarky vyrábajú rezance, rezančeky, zamrvenku/tarhoňu, trhance, šúľance, buchty, buchtičky, knedle, fliačky, guľky, geledine, šiflíky/kocičke, štvorčeky, pirohe, opekance či šufnúdle (šúľance). Od miestnych názvov možno odvodiť rôzne druhy technologickej prípravy - trhanie, rezanie, mrvenie, guľkanie či šúľanie. Obľubu si získali najmä vďaka svojej variabilite, keďže sa dajú pripravovať v slanej verzii (so syrom, zemiakmi, kapustou, vajcom alebo so šunkou) i na sladko (s makom, orechmi, lekvárom, grízom).
Rezančiarky vyrábajú cestoviny pre vlastnú potrebu aj na predaj. Produkty predávajú na tradičných trhoch - pľacoch najmä v sobotu a v nedeľu v Pančeve - Zelený pľac alebo v Belehrade - Starý ďéram, Bajlonov pľac, Palelujský pľac, Zelený veňac, Kaleničov pľac.
Príprava klasických rezancov
V súčasnosti stále pretrváva dopyt najmä po klasických rezancoch - rezančeky/rezančoky/drobnie rezance za supu v dvoch veľkostiach (drobnie a hrubie), určených predovšetkým do slepačieho alebo hovädzieho vývaru. Tie sa pripravujú iba z múky, vajec a vlažnej vody. Vypracované cesto sa krája na rôzne šírky.
Široké rezance so zemiakmi
Často pripravované sú veľké šiflíky (20 x 20 mm) so zemiakmi, šunkou alebo kyslou kapustou.
Sladké a slané varianty
Dobre predajným artiklom boli aj rezance za vyvárania v rôznych šírkach (10 - 20 mm), pripravované na sladko s makom, lekvárom, orechmi alebo na slano so syrom, zemiakmi, vajcom kapustou alebo šunkou.
Lazane
Vojlovické ženy v poslednom období prispôsobujú svoje produkty meniacim sa požiadavkám trhu a vyrábajú aj celkom nové druhy cestovín. Lazane (200 x 100 mm) sa zapekajú s mäsom a zalievajú sa paradajkovou omáčkou alebo bešamelom.
Polievky: Tradičné a moderné recepty
Dôležitú pozíciu vo vojlovickej kuchyni majú polievky. Najčastejšie sa pripravuje cesnaková, zeleninová, hrachová, paradajková, zemiaková, mliečna a obarová. Jednou z klasických polievok je tzv. supa, teda vývar z kohúta, sliepky, hovädzieho mäsa, kačacích drobov, škrečkov - perličiek alebo holúbät. Do vývaru sa pridá koreňová zelenina (mrkva, petržlen, paštrnák, zeler), zemiaky a pre vôňu cibuľa a celá zelená paprika. Dochucuje sa iba korením, soľou a nasekanými lístkami petržlenovej vňate. Podáva sa s tenkými rezancami, ktoré sa zavárali v precedenom vývare. Uvarená zelenina sa vyberá zvlášť na tanier a kladie sa vedľa supy.
Zaužívané sú aj tzv. polievky na kyslo, najčastejšie s bravčovým, hovädzím alebo kuracím mäsom. Zeleniny drobuško nakrájať - mrkva, petržlan, cibulka, mletvo mäso (svinskvo a junetina - hovädzie), môže byť aj z hydiny vela, asi 200 gramov. I to sa dinctuje, dodá sa troška soli, masti. Nezapráža sa, zaleje sa vodov a potom edno vajko sa roztrepe. Do vajka nalejem ednu lyžičku octu, ale misím odobrať z tej poliovky, by sa tie vajcia neuvarili. Žeby sa mi trocha rozchladli do ednej šerpenky z tej poliovky a keď sa troška rozchladne, zamiešam do toho vajca a tú poliovku potom vylejem do tej horúcej.
Sladké jedlá: Rejtéše, báby a karťáše
Vojlovická kuchyňa obsahovala aj veľké množstvo energeticky výdatných sladkých jedál predovšetkým z kysnutého cesta alebo gibanice. Najčastejšie sa aj dodnes pripravujú rôzne kysnuté a rozťahované rejtéše. Kysnuté z múky, mlieka, kvásku, soli a cukru. Vykysnuté cesto sa rozvaľká a rozdelí na tri časti. Každá sa posype inou plnkou, napr. jablkami s cukrom, višňami s makom, orechmi alebo tvarohom. Rozťahované sa pripravujú iba z múky, vody, trochu soli a octu. Z cesta sa pripravia veľmi tenké pláty, posypú sa rôznymi plnkami, zakrútia a dajú piecť. Obľúbené sú aj tzv. báby a karťáše, ktoré sa pražia na masti.
Múku, dám enu lyžičku soli, zamiesim s vodov, tak mäkúško, spravím enu loptičku, 10 minútov postojí a potom rozvalkám. Môže tak 40 zo 40 na kvadrát, rozvalkám cesto, namastím troška. Volakedy to bolo z masťov - vymútili na penu masť. Prehodím z enýho - druhýho boku, odo mňa aj ku mne ešte raz tak. Tak si oddýchne troška. Rozvaľkám a pokrájam, kelko myslím velkje, môže po 20 x 20 cm, ako kto chce i na horúcej masti sa pražia. Podávajú sa džemom a kto chce, môže s čajom a mliekom.
Vojlovické lopty: Špecifický miestny recept
Špecifickým miestnym receptom sú vojlovické lopty. Dobre vymiesené cesto zo žĺtkov, kyslej smotany, múky a rumu sa rozvaľká na tenko a nechá oddýchnuť. Pokrája sa na obdĺžniky, pričom sa ich vnútro pozdĺžne nakrojí. Následne sa vymodeluje z cesta tvar „lopty“, praží sa v horúcej masti a vyberá sa pomocou špeciálnej uzatvárateľnej dierkovanej naberačky.
Obľubu si získali aj klasické buchty s makom. To sa zamiesi cesto, to sa rozšíri na stole, sa vyrezali takje okrúhlje. Cesto nebolo s kvasnicami, bolo trocha mäkšie zamiesenvo. To sa parilo na šerpeni, na sporáku. Spodok bol pripečený, makom a cukrom sa posýpali.
Ovocie a zelenina v jedálnom lístku
Jedálny lístok spestrujú jedlá z ovocia a zeleniny. Ovocie sa jedlo surové alebo sa varilo, sušilo, zaváralo alebo pálilo. Pripravovali sa z neho rôzne pokrmy skôr doplnkového charakteru. Zavárali sa broskyne, marhule, višne, čerešne, hrušky, duly a hrozno. Sušilo sa len pre vlastnú potrebu - jablká, hrušky, višne a hrozno hlavne do rejtéšov. Typickým ovocím pre Vojlovicu sú dodnes kaise - marhule, hrušky (limunovje, junska lepotica), slivky, jablká (zelenie, petrovskie - letnie, zimskie), barasky/baracky - broskyne, gúňe - duly, višne, čerešne (júnovie, žltie), vlašské orechy, hrozno, moruše - jahody, maliny, neskôr figy a kiwi. S príchodom priemyselných podnikov sa produkcia ovocia značne utlmila.
Obľúbenými receptami s ovocím bola višňová zmáčanka, kysnuté lepníke s ovocím, slivkové geledine alebo jablková pita. Ovocie sa konzervovalo v podobe džemov a lekvárov. Varil sa najmä slivkový, baraskov alebo kaisový lekvár.
Očistím ovocia, potom večer zasypem cukrom, ráno varím. Na päť kilogramov ovocia kilo cukor. Kým nedostane svoju hustinu. Konzervans dávam dnuka. Lekvár je hustejší. Načim dve-tri hodiny varíť. Kladiem horúci do fliaš.
V súčasnosti sa skôr varia džemy (slivkový, jahodový, baraskov, kaisov). V džeme ostanú kúsky ovocia, lebo sa pomenej varí, aj tukšie sa varí, aby bol taký priezračný. Džem je viac sladký. Ide štyri kilogramy ovocia a kilo cukor, zasype sa večer, aj sa varí.
Obľúbeným produktom z ovocia sú dnes sirupy - višňový, malinový, černicový alebo bazový. Sirupy sa pripravujú prevarením alebo bez tepelnej úpravy. Tri kily višne, dva litry vode, šesť kyselín citrónových, konzervans - naháme dvadsaťštyri hodín stáť. Potom sa ocedí, višne preč, na každú litru ide kilo cukru, zmieša sa to dovena. Nevaríte, z času na čas premiešať, by sa cukor stopil. Potom ide do fľašov.
Pripravuje sa aj tzv. slatkvo (jahodové, višňové, čerešňové) alebo ovocné zaváraniny duncty - kompóty. Sirup uvarím - cukor, voda, trocha konzervans, zalialo sa ovocie. Potom sa dalo dinctuvať. Voda sa dala do šerpeni, potom sa poskladajú a zakryjú. Keď začnú vrieť, jedno desať - pätnásť minút, potom sa strhnú a tak sa nahajú, žeby ochladli.
O niečo častejšie ako ovocie sa v každodennom stravovaní objavovala zelenina, ktorú si Vojlovičania dopestovali pre svoju spotrebu. Pestovala sa predovšetkým koreňová zelenina (chren, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler), ako základ polievok. Z listovej zeleniny bola najrozšírenejšia kapusta (na polievku, šalát, sármu, podvarak či do slaných koláčov), zelený šalát a špenát. Kapustové jedlá sa striedali so strukovinovými, bohatými na bielkoviny. Pestoval sa najmä buob - biela/žltá fazuľa, zelená fazuľa a hrach. Pripravovali sa z nich polievky (buobová, hrachová), husté prívarky alebo zapekané pokrmy s mäsom. Z cibuľovej zeleniny sa pestovala biela cibuľa a cesnak, ktoré...
Výživové rady a tipy
Výberavosť u detí
Ak by ďalej akceptoval Nutrilon, tak by som sa k nemu vrátila, ale len jeden maximálne 2x denne. Vitamíny v tekutej forme dostať vitamin C aj B komplex, vitamin D . V zime by bol vhodný rybí olej, dostať aj s príchuťou.
Nechcem zľahčovať váš problém ako lekár, ale ak predsa len zje jedlá, ktoré osahujú živiny, čo sú aj ceeálie, cestoviny, zemiaky obsahujú aj vitamin C, jogurty sú zdroj vápnika a bielkovín. Samozrejme je potrebné, aby dieťa jedlo aj mäso, napríklad aj vo vývare, teda slížikovej polievke.
Problémy so stolicou u detí
Ak nemá ťažkosti, bolesti bruška, stolica je formovaná nie je mohutná a trvrdá, nemá krv v stolici, po vyprázdnení si nesťažuje na bolesti v oblasti konečníka tak je pravdepodobne pre ňu táto frekvemcia vypráízdňovania primeraná. V každom prípade dodržiavajte takú proti zápchovú diétu ako to robíte a podávajte aj dostatok tekutín a tiež sú vhodné probiotiká. Ak by začala mať nejaké ťažkosti, treba navštíviť vášho lekára, prípadne aj chirurga. Dôležité je aj to ako dlho to trvá, či to má od narodenia alebo len posledné obdobie.
V strave: dostatok tekutín, vlákninu primerane, žiadne celozrnné pečivo!!!v tomto veku. Nedávajte vaenú ryžu, varenú mrkvu, banány, čokoládu, kakao, mak, tvrdé syry. Dávajte jogurty, ovocie, zeleninu, ovsené vločky.
Prechodná intolerancia mlieka
V takom prípade črevo nevie správne spracovať rôzne základné živiny, veľmi často práve mlieko / spôsobujú to hlavne rotavírusy/. Preto je nevhodné zaťažiť dieťa po taktomo ochorení veľmi zavčasu mliekom alebo inou potravinou na báze mlieka. Je to prechodná intolerancia mlieka. Odporúčam podať dieťatu enterinu, upraví hnačku. Držte diétu niekoľko dní až týždňov, nedávajte kakou ani mlieko a po cca dvoch týždňoch postupne zaveďte znova najprv skysané mliečne výrobky / jogurty/ a potom mlieko a prípadne aj kako.
tags:
