Komédie, memečká, či stand-up. Asi každý sa rád dobre pobaví, no to, čo nám príde vtipné, je pre každého individuálne. Teda aspoň do určitej miery.
Vplyv pohlavia na zmysel pre humor
Ako totiž naznačila nová štúdia, na zmysel pre humor má vplyv aj pohlavie. Štúdie, ktorej autorom je profesor z Oxfordskej univerzity Robin Dunbar, sa zúčastnilo 3 380 návštevníkov výstavy kreslených vtipov v Londýne. Tieto kreslené vtipy boli pôvodne publikované v novinách medzi rokmi 1930 až 2010 a Dunbar so svojim tímom z nich zostavili 18 párov rôznej komplexnosti. Úlohou dobrovoľníkov následne bolo z každej dvojice vybrať, ktorý vtip ich pobavil viac.
Medzi účastníkmi štúdie mali vo všeobecnosti väčší úspech komplexnejšie vtipy v porovnaní s tými, ktoré sa spoliehali na jednoduchý humor. Úlohu pritom zohrávalo to, koľko rôznych postojov alebo postáv vtip zahŕňal. „Tak, ako pri verbálnych vtipoch, aj pri tých kreslených platí, že čím viac postojov, respektíve postáv, zahŕňajú, tým sú vtipnejšie. Ako sa ukázalo, vek účastníkov nemal výrazný vplyv na to, čo účastníkom prišlo vtipné. Veľkú úlohu nezohrávalo ani to, kedy boli dané vtipy pôvodne publikované.
„Z pomedzi všetkých výsledkov štúdie boli rozdiely medzi pohlaviami asi tým najväčším prekvapením. Výsledky štúdie jasne ukázali, že najobľúbenejšími témami vtipov boli u oboch pohlaví romantické vzťahy a tiež slovné hračky. Najmenší úspech pritom mali vo všeobecnosti vtipy o politike. Politické vtipy ale v porovnaní s mužmi pozitívnejšie vnímali ženy. Tie podľa štúdie pozitívnejšie hodnotili vtipy venujúce sa širšej škále tém a okrem politiky ich bavili tiež vtipy zamerané na medziľudské vzťahy.
Rozdiely v zmysle pre humor však podľa autorov štúdie nesúvisia s biologickými rozdielmi medzi mužmi a ženami. Súvisia podľa nich skôr s tým, ako jednotlivé pohlavia zvyčajne socializujú a ako formujú svoje vzťahy. Podľa autorov štúdie sú totiž vzťahy medzi ženami zvyčajne komplexnejšie a ich priateľstvá sa zakladajú prevažne na konverzáciách. „Sme toho názoru, že tieto rozdiely v zmysle pre humor sú výsledkom značných rozdielov v štýle socializovania oboch pohlaví.
Zmysel pre humor a inteligencia
Každá trieda má niekoľko študentov, ktorí si pri každej príležitosti nevedia pomôcť a vtipkujú. Zatiaľ čo mnohí sa na „triednych klaunov“ môžu pozerať ako na nezrelých a túžiacich po pozornosti, nová štúdia odhalila, že schopnosť humoru a celková inteligencia u detí v školskom veku sú úzko prepojené.
S cieľom určiť, ktorí študenti sú vtipnejší a múdrejší, odborníci hodnotili titulky, ktoré 217 stredoškolákov napísalo k sérií 10 karikatúr. Možno nie je prekvapujúce, že študenti s väčšou slovnou zásobou dokázali vymyslieť lepšie vtipy. Štúdia však môže byť využitá, aby výskumníci mohli merať pokrok žiakov v škole a nájsť spôsob, ako zlepšiť ich vzdelávanie.
Kultúrne rozdiely v humore
Zatiaľ čo štúdia ukázala rozdiely v sile prepojenia medzi inteligenciou a humorom pre deti a dospelých, podľa autorov je dôležitý aj kultúrny kontext. Je dosť pravdepodobné, že ste sa smiali ešte skôr, než ste vedeli rozprávať. Smiech je v našom mozgu tak hlboko zakorenený, že ho dokážeme pozorovať už u 17-dňových novorodencov.
Výhody smiechu
Aj srdce má zo smiechu úžitok. Stalo sa vám, že vás bolela hlava, no po pozretí vtipnej relácie či videí mačiek, ktoré sa márne pokúšali skákať, ste si zrazu uvedomili, že bolesť ustúpila? Môže sa zdať, že ste sa od bolesti len rozptýlili, no v skutočnosti ide o viac. Ďalšou výhodou smiechu je, že môže zlepšiť aj váš spánok.
Výskum z roku 2017, ktorý realizoval Inštitút ošetrovateľstva v Južnej Kórei, sledoval účinky smiechu u starších ľudí v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Terapia prebiehala mesiac, dvakrát do týždňa, a zahŕňala smiechové cvičenia, spev, tanec či tlieskanie. Keď myslíme pozitívne, náš mozog uvoľňuje neuropeptidy - látky, ktoré pomáhajú zvládať stres, úzkosť a ďalšie psychické záťaže. Naopak, negatívne myšlienky môžu spustiť chemické reakcie, ktoré zvyšujú hladinu stresových hormónov.
Humor ako mechanizmus zvládania
Aj keď si humor spájame najmä so smiechom a zábavou, jeho význam siaha oveľa hlbšie. Možno ste si všimli, že ľudia prechádzajúci ťažkým životným obdobím, napríklad pri vážnej diagnóze, si často robia z vlastnej situácie žarty. Až 86 % pacientov ocenilo, keď zdravotníci používali primeraný humor, 79 % uviedlo, že im pomáha znížiť úzkosť, a 85 % považovalo smiech za dôležitý pri zvládaní choroby. Niekedy sa v ťažkej situácii smejeme, lebo sa snažíme proti smútku takto nevedome bojovať.
Tragédia si vyžiadala dve obete, no v pozadí bolo počuť smiech okoloidúcich. Takáto reakcia môže pôsobiť znepokojujúco, no v skutočnosti ide o prirodzený obranný mechanizmus. Smiech v náročných alebo stresujúcich chvíľach je spôsob, akým sa myseľ snaží spracovať protichodné emócie a udržať si aspoň časť emocionálnej rovnováhy. Netradične môžu v podobných situáciách reagovať aj ľudia s poruchami ako ADHD, OCD či autizmus. Často vnímajú a spracovávajú emócie inak než väčšina populácie, preto sa u nich môže objaviť nevhodný smiech či nezvyčajná reakcia aj bez toho, aby si to uvedomovali.
Humor môže pomôcť zvládať stres, no zároveň môže byť aj nástrojom, ktorým dokážeme ublížiť. Prišli pritom s dvoma základnými otázkami: „Zameriavame sa pri humore na seba alebo na iných? Ľudia, ktorí používajú priateľský a sebaposilňujúci humor, majú častejšie lepšie vzťahy, vyššie sebavedomie a menšie sklony k úzkosti či depresii.
Ako podporiť pozitívny humor
- Všímajte si vtipné alebo absurdné situácie okolo seba a zdieľajte ich s blízkymi.
- Obklopte sa ľuďmi s pozitívnym a vtipným prístupom k životu.
- Pravidelne sledujte komédie, stand-up vystúpenia alebo vtipné videá.
Tieto jednoduché prístupy podporujú tzv. pozitívne štýly humoru - tie, ktoré dokážu zlepšiť náladu, zmierniť stres a posilniť vzťahy s okolím.
Ig Nobelova cena: Keď sa veda stretáva s humorom
Dostať sa do zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu v niektorej z piatich kategórií - fyzika, chémia, medicína, literatúra a cena za mier - je splnením životného sna mnohých vedcov, umelcov či politikov, a to nielen kvôli finančnej odmene. Pocit celosvetového uznania si ocenení užívajú od roku 1901, keď organizátori začali napĺňať poslednú vôľu švédskeho vedca Alfréda Nobela. Slávnostná ceremónia sa odohráva vždy 10. decembra, čo je deň smrti tohto vynálezcu dynamitu.
Od roku 1991 má epigóna v podobe Ig Nobelovej ceny, ktorej odovzdávanie inicioval časopis Annals of Improbable Research (v preklade Anály nepravdepodobného výskumu). Zakladatelia ním vzdávajú hold fiktívnemu bratovi slávneho vedca, Ignácovi Nobelovi. Jeho meno je slovnou hračkou, ignobel totiž možno preložiť ako potupný, prízemný, banálny. Kandidátom na Ig Nobelovu cenu sa môže stať každý, kto svojím serióznym výskumom a výsledkami prispel do zoznamu naoko triviálnych objavov. Slovami usporiadateľov ide o štúdie, ktoré „na prvý pohľad síce rozosmejú, ale vzápätí donútia zamyslieť sa“.
Súťaží sa v desiatich kategóriách a komisiu tvoria skutoční nositelia Nobelovej ceny. Slávnostná ceremónia sa každoročne odohráva na jeseň, hostiteľom je Harvardova univerzita. Kto sa chce zúčastniť tejto prestížnej udalosti, musí si už niekoľko týždňov dopredu rezervovať lístok do miestneho Sandersovho divadla. S dôstojnou atmosférou architektonického skvostu priestorov kontrastuje dvojhodinová ceremónia v duchu cimrmanovského humoru. Ocenení dostanú po 10 biliónoch dolárov neplatnej zimbabwianskej meny a cenu, ktorá vystihuje špecifické zameranie každoročnej akcie, napríklad pri téme jedlo ňou bola plastová tácka s prilepeným tanierom a príborom, pri téme baktérie bolo cenou nekonečné potriasanie rúk.
Prestížna záležitosť
Čerství majitelia Ig Nobelovej ceny zakaždým dostanú priestor, aby si na pódiu užili svojich päť minút slávy. Zdalo by sa, že túto šancu nevyužijú, opak je však pravdou, veď aj antireklama je reklama. Medzi laureátmi sa v minulosti ocitol známy konšpirátor Erich von Däniken a najnovšie aj český profesor Jaroslav Flegr so svojimi teóriami o mačkách, myšiach a ničivých následkoch nimi prenášanej toxoplazmózy.
Na pódiu Sandersovho divadla privítali aj autora „Pravidla 5 sekúnd“, alebo tých, ktorí skúmali vplyv ľudskej prítomnosti na sexuálnu výkonnosť pštrosov či iných, ktorí podrobne zdokumentovali orálny sex u kaloňov. Bizarný je prípad vedca Andreho Geima, ktorý vlastní obe ocenenia. V roku 2010 si prevzal Nobelovu cenu za fyziku, ktorej však predchádzala Ig Nobelova cena z roku 2000 za dôkaz, že aj žaby dokážu levitovať na magnetickom vankúši.
Neskôr dokonca toho istého tvora chcel zapísať na doktorandské štúdium prestížnej univerzity v Holandsku. Nepodarilo sa. Celkovo sa zdá, že Andre Geim má pozitívny vzťah k zvieratám. Napríklad istý čas pozoroval gekony, ktoré sú známe tým, že dokážu liezť aj po super hladkých povrchoch vďaka prstom, pokrytým množstvom drobučkých chĺpkov. Inšpirovaný Geim odbornej verejnosti napokon predstavil lepiacu pásku, ktorá len na štvorcovom centimetri udrží až štvrť kilový predmet. Dôležitosť svojho objavu komentoval slovami, že keby sme začali chodiť po strope, náš životný priestor by sa zdvojnásobil.
Hlieny a iné výlučky
Značné množstvo prác, ocenených Ig Nobelovou cenou, sa venuje témam, ktoré sú tabu nielen pri rodinnom obede. Pravdou však je, že výkaly a iné druhy výlučkov v rukách vedcov nadobúdajú iné dimenzie. A netýka sa to len veľrybích hlienov a skúmania metodiky ich odoberania pomocou diaľkovo riadenej helikoptéry. Nájdu sa však aj gustióznejšie výskumy, odbornú porotu napríklad zaujal taliansko-britský tím, ktorý skúmal interakciu medzi sluchom a gurmánskym zážitkom z konzumovania zemiakových lupienkov. Dobrovoľníkom menili intenzitu zvuku, ktorý vzniká pri chrúmaní. Zistili, že pri zvýšených tónoch a vyššej hlasitosti u degustátorov vznikol pocit, že čipsy sú čerstvejšie a lahodnejšie.
Iný potravinársky výskum dokázal, že kravy, ktoré chovatelia láskyplne oslovujú menami, dávajú viac mlieka. Cenu Ig Nobel dostala aj podprsenka, ktorú jej majiteľka môže okamžite prerobiť na plynovú masku pre seba a partnera či okoloidúceho. Problém môže spôsobiť akurát nevhodná veľkosť. Cenou za mier zase odmenili experiment, ktorý mal dokázať, že je rozdiel medzi tým, či po hlave dostanete prázdnou alebo plnou fľašou piva. Cenu za fyziku si odniesol dôkaz, že topánky na ktoré si navlečiete ponožky, sa menej šmýkajú na zľadovatenom teréne. No a za zmienku stojí aj experiment, pri ktorom vedci predviedli, že mikróby zbožňujú fúzatých a bradatých.
Podnetom bol zamestnanec, ktorý pracoval s nebezpečným materiálom. Aby ho kolegovia presvedčili o hroziacom riziku, toxínmi kontaminovali nalepenú bradu figuríny a umiestili ju medzi laboratórnu hydinu a prasiatka. Clostridium botulinum onedlho nakazilo niekoľko pokusných zvierat, a to aj po tom, čo falošný porast vymydlili a umyli. Týmto pokusom vedci získali dvojnásobné uznanie - okrem Ig Nobela ním bola aj skutočnosť, že kolega sa začal pravidelne holiť.
tags:
