Zubáč (Sander lucioperca) je sladkovodná ryba a patrí do čeľade ostriežovitých rýb (Sparidae). V rámci svojho rodu je najväčším zástupcom.
Charakteristika zubáča
Ryba má pretiahnuté, sivozelené, z bokov mierne sploštené telo s dvoma nápadnými chrbtovými plutvami. Členitejšie a pevnejšie predné plutvy pokrývajú výrazné tmavé škvrny.
Jeho priemerná dĺžka je asi 50 centimetrov, pričom najväčšie exempláre môžu dosiahnuť dĺžku do 1,30 metra. Zubáč môže dorásť do dĺžky až 1 m a hmotnosti 7 kg, väčšinou však meria menej ako 50 cm. Medzi ikernačkami a mliečniakmi je značný veľkostný rozdiel.
Môžu dorásť do 20 kilogramov a dožívajú sa 20 rokov.
Výskyt a životný štýl
Pôvodne žili zubáče iba vo veľkých jazerách a širokých riekach Nemecka a východnej Európy. Dnes ich však možno nájsť vďaka zarybňovacím opatreniam takmer všade: v prístavoch, jazerách a pomaly tečúcich vodách Európy, ale aj v západnej Ázii alebo USA. Okrem toho sa vyskytuje aj v brakickej vode Baltického mora.
Ako sladkovodná ryba žije zubáč v rôznych riekach alebo vnútrozemských vodách. Patria k nim okrem iného Rýn, Dunaj, Labe a Kaspické more. Uprednostňuje pritom miesta s hĺbkou do asi päť metrov. Pri trení sa sťahuje do pobrežných oblastí a kladie svoje vajíčka do hĺbky asi jedného metra. Jeho doba trenia trvá od apríla do júna.
Zubáče sú dravé ryby a živia sa predovšetkým menšími rybami, napr. ploticami alebo aj ostriežmi, ktoré patria do rovnakého rodu.
Zubáč ako konzumná ryba
Zubáč je vynikajúca konzumná ryba, veľmi jemná, krehká a chutná. Možno ju variť, piecť a dusiť. Pri príprave je nutné dbať na to, aby sa zubáč príliš nezohrial, pretože sa pritom stratia dôležité živiny, ako napríklad vitamín A. Zubáč je bohatý na omega 3 mastné kyseliny, ktoré majú veľa priaznivých účinkov na krvný tlak, srdce a krvný obeh. Zubáč ďalej obsahuje veľa bielkovín, draslíka a zinku.
Zubáč je veľmi obľúbený v Rakúsku a Maďarsku, odkiaľ pochádza väčšina základných druhov úprav, a možno ho využiť na prípravu všetkých receptov vhodných pre šťuku.
Ryby sú v predaji vcelku aj filetované, čerstvé alebo mrazené. Biele, chudé (asi 1 g tuku na 100 g mäsa) a pevné mäso sa ľahko filetuje a vykosťuje. Po šetrnom rozmrazení je mrazené mäso porovnateľné s čerstvým.
Väčšie ryby sa hodia na plnenie, možno ich pomaly variť, dusiť na víne, smažiť v trojobale alebo ochutenom cestíčku, piecť (napr. v soľnej kruste či na masle) aj grilovať.
Ako rozpoznať čerstvú rybu
Bez ohľadu na spôsob prípravy je prvým krokom vždy ich čistenie, čiže odstránenie šupín, plutiev, kostí a vnútorností. Potom sa ryba zvyčajne ochutí citrónovou šťavou a soľou a v prípade potreby sa uvarí. Oči musia byť číre a nezakalené. Ak ich mierne stlačíte, mali by byť pružné a mali by sa poddať iba mierne. Rozhodujúca je aj farba kože. Musí mať svoje prirodzené sfarbenie a musí sa mierne lesknúť. Nesmie mať žiadne poškodenia, pretože tu sa môžu mimoriadne rýchlo množiť baktérie. U čerstvých rýb je koža potiahnutá priehľadným slizom. Ten nesmie byť žltý, čierny alebo krvavý. Ak rybu stlačíte, mäso sa musí poddať iba mierne. Ďalším znakom čerstvosti sú červené žiabre.
Rybie pokrmy sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Poskytujú esenciálne aminokyseliny, takzvané stavebné kamene proteínov, a sú dobrým zdrojom cenných omega 3 mastných kyselín. Tie sú olejom pre motor nášho tela. Podporujú veľa telesných funkcií a chránia srdce.
tags:
