Byť kresťanom znamená okrem iného predovšetkým objavovať Boha cez osobu Ježiša Krista. Mať s ním živý, osobný, dôverný vzťah. V Druhom týždni duchovných cvičení kladie sv. Ignác na začiatok každej evanjeliovej kontemplácie prosbu o dôverné, intímne poznanie Pána, ktorý sa pre mňa stal človekom, aby som ho viac miloval a nasledoval. Osoba Ježiša Krista je pre nás nesmiernym tajomstvom. Skutočné poznanie jeho osoby, jeho srdca, je viac milosťou a darom, ako naším výkonom. Bohatstvo Ježišovho srdca, jeho osoby, je tak nevyčerpateľné, že vždy nám môže byť odhalené niečo nové z tohto tajomstva. V každej novej životnej situácii nám Ježiš môže zjaviť niečo z tohto bohatstva. Raz je pre nás viac Učiteľom, inokedy Priateľom, alebo milosrdným Spasiteľom, Cestou a Svetlom na nej, Chlebom života, či Prameňom živej vody, ktorý môže uhasiť náš smäd po pravde a láske.
Vzťah k Ježišovi a prinášanie ovocia
Aj vzťah k Ježišovi má svoje pravidlá ako každý iný vzťah. Každý vzťah môže rasť, stávať sa dôvernejším, hlbším, intímnejším, alebo chladnúť, vyhasínať, až sa rozpadne.
Biblický obraz viniča a ratolestí
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná."
Život v Bohu a odmietnutie sebectva
Žijeme v dobe rôznych „…izmov“ ale jeden je spoločný všetkým ľuďom, nech žijú v hociktorom čase a na hociktorom mieste. Je to „ja-izmus“. Prejavuje sa konštatovaním: Bude to pre mňa výhodné… Ja som to vykonal… Ja som dosiahol závratnú kariéru… Na prvom mieste je „ja“, ale my vieme, že sebectvo nedokáže človeka naplniť radosťou a šťastím. Sebeckého človeka nemáme radi. Život v Bohu, o ktorom dnes hovorí Ježiš, nie je sebecký, lebo v ňom sa darúva Otec Synovi a Syn Otcovi. Boh je najštedrejší darca, Boh je „všímanie si“: Otec Syna a Syn Otca a toto všímanie si jeden druhého je Duch Svätý. Ježiš sa pripodobňuje k viniču. Vinič však nie je kolík zatlčený do zeme, ale je to kmeň, ktorý ženie miazgu pre hrozno. Kristus je vinič, ktorý v sebe ženie miazgu večného života pre človeka. Ako keď záhradník zaštepí na kmeň jablone vrúbik a on sa napojí na miazgu kmeňa, tak aj človek sa môže zaštepiť, napojiť na Boží život a objaviť ho v sebe. Ježiš to vyjadril slovami: Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia.
Žijeme v časoch, kedy človek chce byť sebestačný. Matka sa posťažovala kňazovi: Viete, čo mi povedal syn? Mamička, mne nevadí, že je Ježiš, spokojne môže existovať vo svojom nebi, ja ho však nepotrebujem! A s plačom dodala: Ale ja som ho vôbec takto nevychovala. Chodievali sme celá rodina do kostola, on miništroval, aj prvé piatky si robil… Lenže ak my nebudeme potrebovať Krista, bude nás on potrebovať? Môžeme mu vari pridať radosť, šťastie a blaženosť? Môžeme mu pridať zo svojich peňazí alebo z domu? Môžeme mu dať kúsok zo svojej kariéry či úspechov v práci? Boh je šťastný vo svojom živote lásky a iba ten, kto ho potrebuje, kto sa naň naštepí cez vieru a dodržiavanie prikázaní, ten môže vo svojom živote prežívať Boží život. Človek, ktorý svojou sebestačnosťou kričí: Ja si stačím sám, mne netreba Krista!
Legenda hovorí, že diabol sa rozhodol predať všetky nástroje zla tomu, kto bude ochotný najviac zaplatiť. Lákavo ich vystavil na trhovisku a ku každému napísal názov: zloba, nenávisť, žiarlivosť, nenásytnosť, zmyselnosť, klamstvo… Na kraji stola zostal na prvý pohľad neškodný nástroj, ktorý sa javil ošúchanejší ako ostatné, nebol ani označený názvom, ale bol ohodnotený vysokou cenou. Záujemca o kúpu sa diabla spýtal: Čo to je, keď je to také drahé? Diabol sa pousmial a odpovedal: Je to zatrpknutie. Ale prečo má o toľko vyššiu cenu ako všetko ostatné? - opýtal sa záujemca. Lebo, odpovedal diabol, to je nástroj, ktorým najlepšie otvoríte svedomie človeka a vojdete dnu. Ježiš nás chce chrániť pred zatrpknutím, a preto nám ponúka pník Božstva, aby sme sa naň napojili. Každý ľudský život má takú vysokú cenu, že ho môžeme naštepiť na Boha. A to nie je málo! Byť nadchnutý Bohom nie je menej ako mať plnú peňaženku, pekný dom alebo raketový postup v práci. Ak by si niekto myslel, že toto je viac, Ježiš ho nebude nasilu ťahať. Ak si niekto povie: Ja sám si stačím, som silný, rozumný, vzdelaný a dokážem žiť aj bez Boha. Mne stačí, keď sa budem počas celého života točiť okolo svojho „ja“. Všetci však vieme, že sebec, z ktorého nevyžaruje ani trocha dobroty je zbytočný, a to nielen pre druhým, ale aj pre seba. Znova sa nám natíska Ježišova veta: Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia. Oplatí sa zostávať v Kristovi, potrebovať ho a robiť druhým dobro. Sebectvo privádza človeka k zbytočnosti a oberá ho o možnosť zapojiť sa na Boží život.
Byť kresťanom: Život z Krista
Kresťanstvo je iste náuka, ale priznávať sa k tejto náuke ešte neznamená byť kresťanom. Kresťanstvo obsahuje morálny záväzok, ale dodržiavať túto morálku ešte neznamená byť kresťanom. Byť kresťanom znamená žiť z Krista, ako ratolesť žije z viniča. Znamená to byť jedno s Kristom v spoločenstve, ktoré nadobúda výraz v spoločnom prinášaní ovocia. Obraz viniča a ratolestí treba chápať v celom jeho sviatostnom realizme: My sme ratolesti viniča, lebo sme skrze krst včlenení do Krista, sme údmi jeho tela (porovn. Bolo to jeho dielo - dar milosti, ktorý sme prijali bez toho, že sme museli niečo urobiť, aby sme si to zaslúžili. Ratolesť oddelená od viniča nemôže prinášať nijaké ovocie, je mŕtva, a nie je na nič - len ju vyhodiť a spáliť.
O akom ovocí sa tu hovorí? Svätý Ján nám to hovorí v druhom čítaní - zachovávať jeho prikázania. „A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. Prikázanie je veriť a milovať. Položme si najprv otázku, či veríme v meno Ježiša Krista. V zásade možno áno. Ale máme vo svojom srdci túto dôveru, o ktorej hovorí sv. Ján, že všetko, o čo Boha prosíme, aj dostaneme? Pýtajme sa sami seba ďalej, či sa navzájom milujeme. Tu normále odpovedáme, že nechceme nikomu nič zlé - čo očividne nemá rovnaký význam ako to, že blížnych milujeme! Môžeme nesporne povedať, že niektorých ľudí milujeme, ale sme si vedomí, že iných nemilujeme. Ak budeme úprimní, tak nám naše srdce niečo vyčíta, ono nás odsudzuje - aby sme to znova vyjadrili ako sv. Ján. A to svedčí o tom, že bez Krista nemôžeme nič urobiť! Boh nás pozná, on vie, že chceme zostať zjednotení s Kristom, on vie, že chceme prinášať ovocie, ale on vie aj to, akí sme slabí, roztržití, egoistickí, povrchní. Preto „nás očisťuje“ aby sme prinášali viac ovocia. V gréčtine Nového zákona sa to vyjadruje jedným výrazom - „obrezať“ aj „očistiť“. Aby sme prinášali viac ovocia, Otec náš očisťuje slovom, ktoré hlása Ježiš. V slávení Eucharistie sa všetko toto uskutočňuje eminentným spôsobom.
Dôležitosť života človeka a ovocia
Do týchto zamyslení o dôležitosti života človeka aj ovocia, ktoré jeho život prináša zaznieva Ježišovo slovo, ktoré dnes čítame a počúvame z Jánovho evanjelia, 15. kapitoly: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“ Hovorí o tajomstve napojenia sa na Neho. O živote, ktorý vyrastá z naštepenia sa do viniča. Do viničného kmeňa.
Ako vysvetľuje nedávno zosnulý p. kardinál Tomáš Špidlík viničný kmeň nemáme rozumieť tak, ako keď sa dívame na strom a pod slovom kmeň chápeme jeho strednú časť, odlišnú od koreňov a koruny. Viničný kmeň, ktorý sa obstriháva každý rok je nielen jeho pevná a najhrubšia časť. Ale aj všetko to rozvetvené, čo sa necháva, aby to na budúci rok mohlo prinášať úrodu. Byť naštepený určite znamená stratu autonómie. Prijatie zákonov a pravidiel, ktoré platia na viniči. Ale neznamená to stratu slobody. Schopnosť konať veci, ktoré by ste sám od seba vykonať nevládali, prekonávanie svojich vlastných nemožností - a mnoho ďalších bonusov je neprehliadnuteľným rozmerom slobody, ktorá je takým vzácnym Božím darom. Čím nás Boh učí, že budovať nejakú individualistickú autonómiu je cesta, na ktorej človek ľahko hynie? Učí nás to darom prírody!
Posledné nedele Ježiš ponúka veľmi intenzívne nový život, ktorý vyrastá z Neho. Z napojenia sa na Neho. V intimite, nielen vonkajšej ale aj vnútornej, na ktorú treba ozajstnú odvahu. Alebo v dôvere, že On je majiteľom firmy nášho života, veľa do nej už investoval a ešte investuje. Neprestane sa o nás starať. Záleží mu na dôležitosti našej osoby. Aj ovocie nášho života má pre Neho hodnotu. Chcem nás všetkých pozvať, aby sme prehodnotili mnohoraké ponuky a zvádzania, ktorými sa nám neustále prihovára do života nezdravá autonómia. A povzbudiť, aby sme hľadali cestu slobody, ktorá je v Kristovi, pravom viniči. Keď idete na horu a je zlé počasie, musíte to vzdať, aby ste si zachránili život. S Ježišom je to naopak. Vzdať to s ním, otočiť sa mu chrbtom, prestať čerpať z Jeho miazgy znamená stratiť život. Modlime sa chvíľku za to, že by sme našu cestu ratolestí na Jeho viniči nikdy natrvalo nevzdali.
tags:
