Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.
Tieň v záhrade a vhodné plodiny
Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber.
Hlboký tieň
Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne.
Plný až čiastočný tieň
V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.
S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni.
Mozaikový tieň
Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.
Polotieň
Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán.
Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.
Partnerské pestovanie
Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá. Čo s čím sadiť alebo nesadiť, vám prezradíme v nasledujúcich riadkoch.
Zásady partnerského pestovania
- Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
- K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky.
- Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
- Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
- Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
- Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii.
- Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici.
- Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
- Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín.
- Kapuste a karfiolu sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
- Kel si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.
Druhy zeleniny
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.
Rozdelenie zeleniny podľa použitia
Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí.
Delenie zeleniny podľa časti rastliny
- Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta.
- Listové šaláty: Hlávkový šalát, mangold alebo špenát.
- Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, cuketa a paradajky.
- Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka.
- Hľuzová zelenina: Zemiaky, mrkva, topinambur a zeler buľvový.
- Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa, pažítka a medvedí cesnak.
- Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica.
- Klíčková zelenina: Špargľa, bambusové klíčky a palmové srdce.
TOP 10 Hlúbovej zeleniny
- Červená kapusta
- Kaleráb
- Biela kapusta
- Pak Choi
- Kel
- Ružičkový kel
- Čínska kapusta
- Hlávkový kel
- Kel palmový
- Karfiol
TOP 10 Šalátovej zeleniny
- Listový šalát
- Hlávkový šalát
- Rukola
- Špenát
- Mangold
- Čakanka štrbáková
- Červená čakanka
- Biela čakanka
- Čakanka hlávková
- Ázijské šaláty
TOP 5 Hľuzovej zeleniny
- Mrkva
- Paštrnák
- Zemiaky
- Zeler buľvový
- Reďkovka
TOP 5 Cibuľovej zeleniny
- Cesnak
- Cibuľa
- Šalotka
- Jarná cibuľka
- Medvedí cesnak
TOP 4 Klíčkovej zeleniny
- Špargľa
- Bambusové klíčky
- Palmové srdce
- Ružičkový kel
TOP 4 Zeleniny so semenami
- Hrach
- Šošovica
- Fazuľa
- Gaštany jedlé
Striedanie plodín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny.
Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám.
Rýchlo rastúca zelenina
Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto (a niekedy aj jeseň). V tomto článku vám prinášame 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.
- Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm.
- Špenát: Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť.
- Rukola: Je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac.
- Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia.
- Kríčkové fazule: Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú.
- Hrášok: Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch.
- Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov.
- Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu.
- Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov.
- Cukety: Skoré odrôd majú vegetačnú dobu okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.
Trate pri pestovaní zeleniny
V presnom slova zmysle je to záhradnícky pojem označujúci, kedy bol záhon naposledy vyhnojený čerstvým hnojom. Niektoré plodiny majú rady čerstvú pôdu plnú živín, iné potrebujú pauzu - rok či dva (druhé a tretie trate). Z toho vyplýva, že ideálne je rozdeliť si záhradu na tri diely - tri trate a na nich striedať plodiny podľa náročnosti na živiny.
- Prvá trať: Táto skupina zahŕňa zeleniny, ktoré vyžadujú hnojenie organickými hnojivami (hojivom, kompostom). Typicky prvotraťové rastliny sú náročné na vlahu a to počas celého vegetačného obdobia. Samostatnou kapitolou sú paradajky.
- Druhá trať: Patrí sem zelenina, ktorá má tiež vysoké nároky na humus v pôde, ale nemá rada priame hnojenie. Pestuje sa v druhom roku po hnojení organickými hnojivami. Druhotraťové rastliny sú náročné na vlahu predovšetkým v prvej polovici vegetácie.
- Tretia trať: Táto skupina zahŕňa prevažne málo olistené druhy zeleniny. Pôda je už úplne odľahčená od náporu živín a väčšinou pestujeme tie rastliny, ktoré nepotrebujú toľko dusíka alebo si ho dokážu vyrobiť samy.
tags:
