Chcete povýšiť úroveň svojho stolovania, ukázať sa ako brilantný hostiteľ/ka alebo si osviežiť pravidlá, ako sa podľa bontónu správať v reštauráciách? Pripravili sme pre vás podrobný článok na tému etiketa stolovania. V ňom sa venujeme základným pravidlám, ktoré by mal poznať každý. Doma či v podnikoch - etiketa stolovania dokáže pozdvihnúť gastronomický zážitok na vyššiu úroveň hocikde.

Formálne a neformálne stolovanie sa, samozrejme, líšia. Nikde však nie je napísané, že si nemôžete užiť pekne prestretý stôl aj počas obyčajnej večere s blízkymi. Niektoré pravidlá etikety stolovania vám budú na 100 % známe, o iných ste možno len vzdialene počuli. Každé z nich má však svoje opodstatnenie a stále miesto vo svete gurmánov.

Ako správne prestrieť stôl?

Začíname základným pravidlom, konkrétne tým, ako správne uložiť príbor, poháre či taniere tak, aby sa hostia cítili čo najviac komfortne. Etiketa stolovania totiž nie je len samotný čas strávený pri stole, ale aj všetko, čo tomu predchádza. Stôl by mal byť prestretý tak, že všetko na ňom má svoje miesto z nejakého dôvodu. Jediné veci, ktoré nevezmete počas stolovania do rúk, by mali byť dekorácie. Preto platí, že by ste na stôl v žiadnom prípade nemali klásť viac riadu, ako je potrebné.

Na stôl kladieme podľa potreby plytký, alebo hlboký a plytký tanier. Pri špeciálnych príležitostiach môžeme použiť aj podkladací tanier, ktorý však nie je určený na jedlo, ale vyhradzuje miesto pred hosťom. Príbor umiestnime vedľa veľkého taniera nasledovne: na ľavú stranu dáme vidličku a na pravú stranu nožík otočený čepeľou smerom k tanieru. Vedľa nožíka z pravej strany nasleduje lyžica. Ak bude súčasťou večere predjedlo, je potrebné pridať ešte jeden súbor príboru, ktorý umiestnime z vonkajšej strany k hlavnému príboru v rovnakom usporiadaní ako predchádzajúci. Dezertný príbor sa ukladá nad hornú stranu taniera. Poháre ukladáme vpravo nad taniermi. Ako prvý bude stáť pohár na aperitív, a to konkrétne nad čepeľou hlavného noža. Na stole by nemali chýbať základné dochucovadlá jedla a obrúsky.

Základné pravidlá správania sa pri stole

Slušné správanie sa a dodržiavanie základných pravidiel patrí tak do reštaurácie, ako aj do domáceho prostredia - či už stolujeme s rodinou, alebo s priateľmi. Pri spoločenskom obede a večeri by sme mali sedieť vzpriamene, opieranie sa lakťami o stôl je neprípustné. Nech sme akokoľvek hladní, jesť sa má pomaly a distingvovane, odrezávame si a naberáme malé kúsky jedla. Mľaskanie a sŕkanie polievky nepatrí medzi prejav slušnosti. Nerozprávame s plnými ústami, vždy ich máme prázdne, ak chceme niečo povedať.

Ak je k dispozícii látkový obrúsok, ten sa dáva na kolená, pričom ženy si ho majú rozprestrieť len na polovicu, muži zase celý. Jeho účelom je ochrániť nás pred ušpinením a poslúžiť môže aj na utretie úst. Ak nám padne na zem, nedvíhame ho, ale požiadame hostiteľa či čašníka o nový. Použitý obrúsok poskladáme a položíme na stôl po ukončení hostiny tak, aby prípadné nečistoty či škvrny z obrúska nebolo vidieť. Papierová servítka sa odkladá naľavo od taniera a keď dojeme, uloží sa na tanier. Jesť začíname vždy s príborom, ktorý je umiestnený najďalej od taniera a postupujeme smerom k tanieru.

Etiketa konzumácie polievky

Polievky sa, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú závarku, ponúkajú v tanieroch alebo šálkach. V oboch prípadoch používame lyžicu, ktorá je umiestnená vpravo. Lyžicu naplníme len do polovice alebo tretiny. Plnú nenaberáme, pretože cestou k ústam z nej väčšinou vylejeme. Nabrať si úplne málo tiež nie je ideálne riešenie. Tak totiž nemáme možnosť polievku naozaj ochutnať a vychutnať. V prípade, že je tá naša príliš horúca, nemusíme sa báť ofúkať ju. Je to spoločensky prípustné.

Ak nám polievka mimoriadne chutí, môžeme ju vychutnať do poslednej kvapky. Je to povolené. Rovnako v prípade, že nám polievku servírujú v šálke. Nie je dovolené nakláňanie taniera. Ak to už musíme urobiť, odkloňme tanier od seba, je to elegantnejšie.

Polievky sa považujú za dostatočne tekuté, aby sme k nim museli piť. Výnimkou je situácia, ak je polievka aj hlavným jedlom (kapustnica, držková, fazuľová). Po tých pijeme tak ako po gulášoch a omáčkach.

Cibuľová polievka

Posilniť sa cibuľovou polievkou nie je o nič zložitejšie ako si dať čistý vývar alebo krémovú zemiakovú polievku. Horšie je, ak sa toast, ktorý pláva na polievke, piekol aj so syrom. Chlieb tak mení svoju pôvodnú charakteristickú vlastnosť a získava inú kvalitu. Od gumeného po tvrdý. S tým musíme rátať. Opečený chlieb, ak je mäkší, rozdelíme lyžičkou alebo aj malou vidličkou a primerané sústo si pripravíme na okraj taniera. Rovnako, ako keby sme mali v tanieri dlhé cestoviny alebo veľké halušky. Aj „závarku“ z opečeného chleba so syrom porciujeme príborom na okraji taniera. Ak sa nám zdá chlebík v polievke pritvrdý a väčší ako lyžica, pomôžeme si vidličkou a rozdelíme ho na primerané kúsky.

Či už sme hostiteľom, alebo hosťom, mali by sme dbať o dodržiavanie základných zásad stolovania. Veď príjemné posedenie, to nie je len chutné jedlo, ale aj dobrá atmosféra, na ktorej sa podieľa ako čisté a pekné prestieranie, tak aj správanie sa jednotlivcov za stolom.

tags: #Polievky