Oravský región patrí k najvyhľadávanejším turistickým oblastiam na Slovensku. Počas jeho návštevy sa určite nebudete nudiť, bez ohľadu na ročné obdobie. Orava ako turistický región patrí určite medzi najnavštevovanejšie na Slovensku a dovolím si tvrdiť, že právom. Malebnou oravskou krajinou si razia svoju cestu aj nespočetné potôčiky, potoky a riečky, ktoré rieka Orava odvádza z celého územia ďalej do Váhu. Zameriame sa na riečky v regióne Oravy, ktoré sú vhodné na lov muškárením a ich návštevou si môžeme spríjemniť pobyt v tomto rázovitom kraji.
Rieka Orava
Orava vznikala sútokom dvoch zdrojníc, a to Bielej Oravy a Čiernej Oravy pritekajúcej na naše územie z Poľska. Orava ako samostatná rieka tak po novom začína svoju 60-kilometrovú púť od priehradného telesa vyrovnávacej nádrže v Tvrdošíne.
V rieke Orava možno loviť všetky druhy rýb lipňového pásma. Najčastejšie však pstruha potočného a dúhového, lipňa tymiánového, jalca hlavatého a ostatné druhy reofilných rýb.
Revíry na rieke Orava
Nejdem tu písať čísla jednotlivých revírov tejto perly medzi slovenskými riekami ani ich presné hranice (stále sa to mení a o rok to už nemusí byť aktuálne). Zameriam sa na všeobecný opis konkrétnej lokality - revíru a stručne zhrniem možnosti muškárenia.
Začnem od vrchného toku, kde je rieka Orava začlenená do jediného kaprového revíru na celom svojom toku. Tento revír začína od priehradného múru a je to len krátky, okolo jedného kilometra dlhý úsek. Celý tento revír je poznačený tým, že sa nachádza rovno pod priehradným telesom, takže je to vlastne len regulovaný kanál, kde sa zle brodí a tok je v letných mesiacoch zarastený vodnými trávami vytvárajúcimi na hladine aj niekoľkometrové jazyky.
Tento krátky úsek Oravy je napriek tomu veľmi vďačný a niekedy počas letných búrok je to jediná čistá časť rieky, kde sa dá muškáriť. Pretože ľavostranný prítok Oravica, ktorá vteká do Oravy tesne pod týmto revírom, počas búrky alebo výdatného dažďa zakalí celú Oravu na niekoľko dní. Najčastejší úlovok budú jalce hlavaté, pstruhy dúhové aj potočné, ostrieže, nájde sa šťuka a občas lipne.
Celý tok Oravy je už ďalej v režime lipňovom a je rozdelený medzi troch obhospodarovateľov. Vrchná časť, vrátane kaprového revíru, patrí MO SRZ Trstená. V meste Nižná je zriadený CHAP revír, kde treba počítať zo zábermi pstruhov potočných i lipňov, ale dominovať bude jalec hlavatý, ktorý je dnes asi najčastejším úlovkom muškárov na celej Orave. Veľmi dobrý úsek je v okolí Krásnej Hôrky a pod vtokom Studeného potoka nad obcou Podbiel, ale aj priamo v obci pod Červenou skalou.
Kto si na suchú mušku v jeseni zmeral sily s tunajšími lipňami, ten bude súhlasiť, že na oklamanie starších opatrných rýb je potrebná istá dávka muškárskeho umenia. Pre muškára sú pekné miesta aj v Krivej nad ostrovom či pod takzvaným spadnutým mostom.
Strednú časť Oravy od obce Krivá po Oravský Podzámok obhospodaruje Rada SRZ. V týchto partiách rieky sa nachádzajú hlboké a neprístupné pláne či jamy, spomeniem niektoré ako Malé Čurilovo, Veľké Čurilovo, Masarikov most, Markova skala a mohol by som menovať ďalšie. V týchto hlbokých partiách rieky je možnosť brodiť sa veľmi obmedzená, ale vyznávači strímrovania by tieto úseky nemali obchádzať, lebo tajomné hlbočiny sú domovom oravskej kráľovnej hlavátky podunajskej a nie len jej, ale nájdu sa aj šťuky, kapitálne pstruhy či obrovské jalce. V prúdoch sa prevaľujú podustvy a zriedkavo sa uloví aj bojovná mrena.
V Oravskom Podzámku je ďalší revír CHAP, ktorý je situovaný v krásnom prostredí s dominantou majestátneho Oravského hradu. Pláň pod hradným bralom a prúdiky pod cestným mostom sú miesto na rieke Orava, ktoré je už svojím charakterom predurčené na lov muškárením. Tu bude účinná nymfa, ale aj na mokro a v slojoch pod hradom bude úspešný strímer.
Spodný, najdlhší úsek Oravy obhospodaruje MO SRZ Dolný Kubín a rozdelím ho na dve časti: hornú nad obcou Párnica a spodnú pod spomínanou obcou. Horná časť sa vyznačuje priam ideálnymi podmienkami na lov muškárením, kde prúdivé pláne striedajú prepady s tiahlymi hrkáčmi s dobrou možnosťou brodiť takmer celým tokom. Takéto lokality na lov muškou nájdeme pod Širokou, prakticky cez celý Dolný Kubín a potom aj nad a pod obcou Veličná.
Hlbšie pláne - ako v Medzibrodí, Istebnom poza bývalý závod OFZ či v Žaškove - sú úseky, kde dominujú podustvy, ale treba rátať s tým, že kde je potrava pre dravce, tam je aj hlavátka. Potešiteľné je, že sa vracia mrena, ktorá sa na nymfu stáva opäť zatiaľ len zriedkavým úlovkom, ale pred pár rokmi neboli úlovky mrien takmer žiadne.
Cez mesto Dolný Kubín sú dva úseky CHAP, ktoré predeľuje asi 1 km dlhý úsek s celoročným zákazom lovu. Uloviť sa dá jalec hlavatý, podustva, pstruh dúhový, pstruh potočný a ojedinele lipeň.
Spodný úsek Oravy od Párnice dolu je svojím tokom rajom bielej ryby. Podustvy a jalce tu tvoria väčšinu populácie rýb, ale pomaly sa vracia tiež spomínaná mrena. V dlhých a hlbokých pláňach treba počítať s úlovkami ostriežov, ale aj šťúk a veľkých jalcov. V prúdoch sa skrývajú staré prefíkané pstruhy dúhové, ktoré tu neraz dorastú do úctyhodných rozmerov.
Úplne spodný úsek okolo Bystričky po sútok s Váhom je pre lov na mušku dosť obmedzený. Tok tvoria silné prúdy a hlboké jamy, kde sa takmer vôbec nedá brodiť. V tomto úseku Oravy je aj veľmi málo miest pre odstavenie auta, takže sa treba pripraviť na poriadne dlhý presun po vlastných nohách k miestu lovu. No napriek všetkým týmto obmedzeniam túto časť rieky netreba z pohľadu muškárenia zatracovať.
Prítoky rieky Orava
Malebnou oravskou krajinou si razia svoju cestu aj nespočetné potôčiky, potoky a riečky, ktoré rieka Orava odvádza z celého územia.
- Orava č. 3 - 3-2730-5-1: Čiastkové povodie rieky Orava od ústia Studeného potoka pri obci Podbiel po priehradné teleso VVN Tvrdošín.
- Ráztoka - 3-3210-4-2: Potok Ráztoka od ústia do Oravy po pramene.
Zázrivka
Na spodnom toku, tesne pod obcou Párnica, sa do Oravy vlieva Zázrivka. Je to menšia riečka široká 4-6 metrov, s malou hĺbkou okolo 30-50 cm, ale nájdu sa tu aj jamy s vodou nad jeden meter. Pramení v pohorí Oravská Magura. Nad Párnicou sú vybudované pri Zázrivke rybníky na chov rýb. Drvivú časť chovu tvoria pstruhy dúhové, ktoré sporadicky utekajú do toku a práve pod rybníkmi tvoria dúhaky aj časť úlovkov rybárov. Ďalej sa tu vyskytuje lipeň, ktorý tu dokáže dorásť až do 50 cm (v dôsledku tlaku rybárov je už dnes takýto úlovok skôr raritou) a najpočetnejšie zastúpenie má pstruh potočný.
Pre lov muškou je Zázrivka vhodná od dediny Zázrivá nadol. Veľmi pekný úsek je od Lučivnej po kameňolom, ale dobré miesta sú aj v spodnej časti okolo rybníkov a pod nimi. Brehy sú hojne zarastené vegetáciou a tá vytvára nad tokom klenbu, čo sťažuje lov na sucho alebo strímer, čo však neznamená, že tieto techniky muškárenia sa nedajú miestami úspešne použiť. Z tohto dôvodu bude na väčšine toku ideálne použiť nymfy. Zázrivku obhospodaruje MO SRZ Dolný Kubín ako pstruhový revír.
Studený potok
- Studený potok č. 1 (trstená) - 3-3940-4-1: Studený potok od ústia do rieky Orava pri obci Podbiel po sútok s potokom Blatná pri obci Habovka.
- Priekov - 3-3000-4-2: Priekov potok od ústia do Studeného potoka po pramene.
Ďalší významný prítok Oravy vhodný na lov muškou je Studený potok prameniaci v Roháčoch, ktorý sa do Oravy vlieva nad Podbielom. Je to stredne veľká rieka široká 7, miestami aj okolo 10 metrov. Charakter toku je prúdivý, s hĺbkou aj cez 1 meter. Na Studenom potoku je vybudovaných niekoľko malých vodných elektrární, ktoré vytvárajú väčšie či menšie jazerá, kde sa dajú uloviť pstruhy potočné či lipne. Úplne vrchná časť rieky pod Zubercom je už v Národnom parku Západné Tatry a je tam celoročný zákaz lovu. Aj na Studenom potoku v jeho spodnej časti- pri obci Oravský Biely Potok - sú vybudované rybníky, kde chovajú pstruhy dúhové, takže aj tie budú medzi úlovkami. Hlavne treba ale počítať so pstruhmi potočnými a lipňami. Na jar počas trenia hlavátok natiahnu do toku neraz aj tieto majestátne dravce. Tesne nad sútokom s Oravou tu do neresu tiahnu aj podustvy.
Studený potok je pre lov na mušku vhodný asi celý a použiť sa dajú všetky techniky muškárenia. Ja osobne chodím najradšej od veľkej starej elektrárne nad chatami po Oravský Biely Potok, ale dobrý úsek je prakticky až po sútok s Oravou nad Podbielom. Studený potok obhospodaruje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Oravica
- Orava č. 3 - 3-2730-5-1 Oravica - chovné potoky: Potoky Hlboký, Grúňový, Brezovica, Trsteník, Zábiedovčík od ústia do Oravice po pramene.
Posledný a najväčší prítok, ktorý sa tesne pod priehradným múrom ešte vlieva priamo do rieky Orava, je stredne veľká rieka Oravica prameniaca tesne za hranicami s Poľskom. Oravica je charakterom rôznorodá rieka, kde pláne striedajú prúdy a miestami tvorí pomalé meandre. Na muškárenie začína byť Oravica vhodná od dediny Oravice. No čím nižšie budeme loviť,tým bude rieka väčšia a hlbšia, s viacerými dobrými partiami na lov muškárením s použitím všetkých spôsobov lovu muškou. Zaujímavý úsek je nad Čimhovou, kde sa tok kľukatí v niekoľkých meandroch - tie tvoria hlbšie pláne a jamy, kde sa skrývajú aj väčšie pstruhy a lipne. Ďalej sú veľmi dobré partie cez mesto Trstená, ako aj pod mestom.
Veľká škoda je, že z meandra nad Tvrdošínom je niekoľko rokov vodný tok odklonený do zregulovaného rovného koryta, čím veľký prírodný meander s dĺžkou viac a kilometer navždy zanikol. Práve v tomto úseku rieky som rád chytával na sucho alebo mini strímre opatrné pstruhy a nedôverčivé lipne,ktoré mi neraz dali zabrať celé hodiny, kým som ich oklamal... Dnes je tento úsek už minulosťou a ostali iba pekné spomienky na to, keď sme tam s kamarátom Maťom do tmy čakávali na rojenie potočníkov a niekoľkokrát sme prvé veľké ryby preľstili až za súmraku na suchého potočníka alebo stupáka.
Cez mesto Tvrdošín tečie Oravica už vo svojej plnej sile, takže prúdy striedajú hlbšie tichšie partie optimálne pre lov muškárením. V Oravici sa vyskytujú hlavne pstruhy potočné a lipne, keďže na vtoku do Oravy je tu vybudovaná vysoká hať, cez ktorú sa ryby nedostanú, možno len počas povodňových stavov. Oravicu spravuje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Riečky vlievajúce sa do Oravskej priehrady
Vyššie nad Oravicou už prúdy a pláne Oravy navždy spútala hrádza Oravskej priehrady, avšak naše putovanie s muškárkou v ruke tu nekončí. Veď do priehradného jazera sa vlievajú tiež riečky vhodné na muškárenie.
Jelešňa
- Jelešna - 3-1470-4-1: Potok Jelešna od ústia do VN Orava po cestný most v obci Hladovka.
Pri hraniciach s Poľskom sa do priehradného jazera vlieva menšia riečka Jelešňa. Pramení na slovensko-poľských hraniciach v Oravickej Magure a pôvodne sa vlievala do Čiernej Oravy, ktorú však na území Slovenska navždy pohltili vody Oravskej priehrady. Jelešňa je však pre lov na mušku veľmi náročná, lebo preteká nekonečnými meandrami, kde sa dá chytať často iba z brehu alebo sú brehy zasa husto zarastené vegetáciou, čo lov s muškárkou značne sťažuje. Od hraničného priechodu s Poľskom Trstená-Chyžné smerom vyššie je Jelešňa v podstate iba väčší potok a preteká územím mimo ciest a dedín. To zasa znemožňuje dostať sa k toku autom a pripomeniem tiež, že Jelešňa podstatnou časťou svojho toku tvorí hranicu s Poľskom. My sa preto zamerajme na spodný úsek od hraničného priechodu nižšie.
Aj spodný tok sa vyznačuje meandrami, ktoré tvoria hlboké jamy s takmer stojatou vodou, kde sa dá muškáriť prakticky iba na sucho, ale sú tu aj pekné prúdivé úseky vhodné pre lov na nymfu. Z rýb sa tu vyskytujú lipne, pstruhy potočné, jalce a ostrieže. Nad vtokom do priehrady sa v hlbších partiách oplatí použiť aj strímer, keďže tu vyťahujú z priehrady šťuky, jalce a tiež väčšie ostrieže, ojedinele aj boleň. Na Jelešni sa mi vždy páčilo to, že tečie mimo civilizácie, v prírode len málo poznačenej ľudskou činnosťou. Oklamať tieto v podstate divé ryby je náročné a vyžaduje si to aj nemalú dávku trpezlivosti a kumštu. Jelešňu obhospodaruje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Polhoranka
Ďalšia z oravských riečok, ktorú sa oplatí navštíviť s muškárkou je Polhoranka prameniaca v najsevernejšom bode Slovenska, v pohorí Oravské Beskydy, a do priehrady sa vlieva pod obcou Zubrohlava. Na začiatku opisu tejto riečky sa musím priznať, že moje osobné skúsenosti s lovom na Polhoranke sú spomedzi všetkých oravských revírov najskromnejšie, pretože takmer celý tento tok spadá pod správu Štátnych lesov, kde platia povolenia na rybolov vydané iba touto inštitúciou. Ale úplne spodný úsek tejto - inak veľmi peknej horskej riečky - je z pohľadu muškára takisto zaujímavý. Spodný úsek je vedený ako súčasť Oravskej priehrady a má dĺžku asi 2 km. Šírka toku sa v priemere pohybuje od 7 do 10 metrov, s relatívne plytkým prúdivým tokom, ktorý ale miestami vytvára hlbšie výmole a pláne.
V časti patriacej Štátnym lesom sa z rýb vyskytujú lipne, pstruhy potočné a ostrieže. Spodný úsek nad priehradou je však, čo sa týka obsádky rýb, omnoho pestrejší. Treba tu počítať zo zábermi nielen lipňov a pstruhov potočných, ale aj šťúk, zubáčov, ostriežov, jalcov, pstruhov dúhových a boleňov. Na vzdutí do priehrady, ktoré býva pri plnom stave vody v priehradnom jazere dlhé aj niekoľko stoviek metrov, vyskytujú sa húfy rôznych bielych rýb, pleskáče aj kapry.
Mútňanka
Mútňanka je charakterom toku zvláštna tým, že aj niekoľko desiatok metrov toku je úplne plytká a široká aj cez 10 metrov, aby následne svoje koryto vtesnala iba do 2-3 metre širokého hlbšieho prúdika alebo výmoľa s hĺbkou aj viac než 1 meter. Práve tu musíme počítať so zábermi lipňov, pstruhov potočných aj dúhových a ojedinele aj jalcov. Na muškárenie je vhodná od dedinky Beňadovo. Ako som písal vyššie, vhodné hlbšie miesta tu treba hľadať a niekedy človek prejde desiatky metrov bez možnosti nahodiť do poriadneho miesta...
Ale vzápätí objaví optimálny prúdik na lov nymfou, prechádzajúci do hlbokého výmoľa - kde na strímra treba počítať so zábermi pstruhov- a končiaci pláňou, na konci ktorej zbierajú suché mušky opatrné lipne. Čaro Mútňanky je aj v tom, že preteká mimo dedín, kde si rybár môže ešte vychutnať skutočný pokoj a oddych pri rybačke s muškárkou v ruke. Mútňanku, ktorá sa s riekou Oravou spája nad Brezou, obhospodaruje MO SRZ Námestovo ako pstruhový revír.
Hruštínka
Ešte by som tu mohol spomenúť Hrušťínku, ktorá pramení na Kubínskej holi a vlieva sa do Bielej Oravy v obci Lokca. Hruštínka je v podstate iba väčší potok s husto zarastenými brehmi, kde sa dá muškáriť len miestami. Potok ale vytvára hlbšie jamy, kde sa dajú uloviť lipne, pstruhy potočné aj dúhovéa v spodnej časti aj jalce. Na muškárku sa dá loviť od Hruštína nadol, pričom pekný úsek je medzi Vasiľovom a Lokcou kde rieka vytvára niekoľko meandrov.
Oravská priehrada
Vodná plocha nádrže (3400 ha) od telesa hrádze po cestný most na štátnej ceste Námestovo - Tvrdošín a po štátnu hranicu s Poľskom, vrátane prítoku Hraničný Kriváň, ktorý predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO - celoročný zákaz lovu rýb.
VN Orava má rozlohu 35 km², objem 350 miliónov m³ vody, priemernú hĺbku 15 metrov a maximálnu hĺbku 38 metrov - pri priehradnom múre. Prvé práce na projekte sa začali 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada uvedená v roku 1954.
Pre rybárov nádrž ponúka pestrý lov sladkovodných rýb najmä zubáča, kapra, šťuky a hlavátky, no vyskytujú sa tu i úhory, či sumce.
Obmedzenia rybolovu na Orave
- Bobrovská zátoka a Hraničná zátoka od miest vyznačených tabuľou po prítoky predstavuje CHRO - celoročný zákaz lovu rýb.
- V lokalite ,,Za Jelešnou“ je vyznačený zákaz preplavby akéhokoľvek plavidla.
- Vo vzdialenosti 200 m od hrádzového telesa - nad a pod ním (vyznačenej tabuľami) platí celoročný zákaz rybolovu.
- Zákaz lovu z priehradného telesa vodnej stavby a jej funkčných objektov.
- Upozorňujeme, že na niektorých lokalitách rybárskeho revíru platia z dôvodu vyhláseného chráneného vtáčieho územia Horná Orava, v ktorom platí 3. stupeň ochrany niektoré obmedzenia a zákazy. v okruhu 50 metrov od aktuálneho stavu brehovej čiary Vtáčieho ostrova a na lokalite Murgaše, vymedzenej na juhovýchode ústim potoka Chyžník vrátane ústia Čiernej Oravy, až po ústie potoka Kriváň na severozápade.
- Zakazuje sa budovať a umiestňovať pevné stavby, unimobunky, karavany a prístrešky na VN Orava.
Nebudem písať, ako bolo pred 20 či 40 rokmi, ani koľko ubudlo rýb z rôznych dôvodov zapríčinených nielen klimatickými zmenami. Napíšem len toľko, že nie len pre mňa, ale pre mnohých z nás je muškárenie životným postojom, je to proste vzťah k prírode samotnej, ktorú ak neuchránime pre našich vnukov, tak čo im zanecháme?
tags:
