Ako pestovať sladké zemiaky (batáty) v slovenskej záhrade

Batáty, známe aj ako sladké zemiaky, sa v slovenskej kuchyni objavujú stále častejšie. Ich špecifická chuť výborne vynikne v domácich hranolkách aj zemiakovom pyré. Túto tropickú a zdravú zeleninu si však môžeme bežne vypestovať aj doma, a nie je na to potrebné nič viac než na pestovanie klasických zemiakov, ktoré už dobre poznáme.

Čo sú batáty?

Povojnca batátová, niekedy tiež jedlá, latinsky potom Ipomea batatas, patrí medzi tropické rastliny pochádzajúce zo strednej Ameriky. Hľuzy tejto rastliny sú jedlé, ich dužina je väčšinou sýto oranžová (môže mať však aj ďalšie farby od žltej až po fialovú) a má mierne sladkú chuť. Jedná sa o plazivú rastlinu, s vajcovitými až srdcovitými listami, ktoré pôsobia veľmi esteticky a povijnica sa často pestuje aj ako okrasná. Vo väčšine prípadov sa však pestuje pre hľuzy, a to nielen na záhradkách vášnivých pestovateľov, ale aj vo veľkom.

Odrody batátov

Je známych viac ako 400 rôznych odrôd batátov, ktoré sa od seba líšia v mnohom - veľkosťou, tvarom a farbou listov, veľkosťou, tvarom, chuťou a farbou hľúz, veľkosťou a celkovým vzhľadom rastliny a podobne. Vzhľadom k takému počtu rôznych kultivarov si ich tu nemôžeme vymenovať všetky, a tak si uvedieme aspoň pár z tých, ktoré sú bežne dostupné u nás a dobre znášajú naše klimatické podmienky.

• ‚Yellow' - listy sú svetlo zelené so žltým podtónom, klasické veľkosti.
• ‚Compact Yellow' - žltozelené listy sú menšie veľkosti. Rastlina sa s oporou dorastá až do 3 metrov.
• ‚Red' - listy sú temne červené, dužina hľúz má tiež tmavší odtieň.
• ‚Cameo' - vajcovité listy majú veľmi tmavý fialový odtieň.
• ‚Colored Leafs' - bujne rastúci kultivar so zelenobielymi až ružovkastými listami.
• Centennial: Jedna z najobľúbenejších odrôd sladkých zemiakov. Má hnedo-ružovkastú šupku a dužinu vo farbe mrkvy. Bohato rodí dlhé hľuzy aj v severnejších lokalitách a dobre sa skladuje.
• Beauregard: Pôvodom z Louisiany, rastie a plodí výborne aj v našich podmienkach. Má svetloružovú farbu šupky a oranžovú dužinu.
• Jewel: Má medenú šupku aj dužinu a strednú veľkosť hľúz.
• Bunch Porto Rico: Je veľmi chutná odroda s medenou šupkou a oranžovou dužinou. Je to veľmi dobrá voľba pre menšie záhradky, pretože má neobvyklý kríčkový vzrast.
• Murasaki: Japonské bataty s výraznou fialovou šupkou a vynikajúcou bielou dužinou orieškovej chuti.
• O'Henry: Výborná sladká chuť svetlo žltej dužiny. Rodí bohato, veľké hľuzy už po 90. dňoch od výsadby a je odolná proti chorobám.
• Stokes: Ponúka atraktívnu fialovú farbu a veľmi chutnú dužinu.
• Vardaman: Ďalšia kríčkovitá odroda batatov pre menšie záhradky. Má zlatistú šupku a oranžovú dužinu. Plodí dlhé tenké hľuzy.

Pestovanie batátov

Stanovisko a pôda

Pestovanie batátov je vhodné na slnku až v polotieni. Pestovať sa dá v záhone, v kvetináči aj väčšom kvetináči. Pestujeme na slnku až v polotieni, na dostatočne veľkom priestranstve. Batátom vyhovuje výživná a dobre priepustná (pieskovitá), mierne kyslá pôda, v ktorej sladké zemiaky lepšie prosperujú a vytvárajú väčšie a hladšie hľuzy. V prípade ťažkej ílovitej pôdy je potrebné pôdu dokonale prekypriť minimálne do hĺbky 25 cm ešte pred výsadbou a na vrch pridať vrstvu kompostu, ktorý zabezpečí pôde dostatok živín a vzdušnosti.

Výsadba

Batáty väčšinou pestujeme z koreňových hľúz. Sadenice si najjednoduchšie pripravíme z klíčkov, ktoré vyrastajú z hľuzy batátov vo vlhkom a teplom prostredí. Jednoducho zoberieme sladký zemiak (hľuzu batátu, ktorú si môžeme kúpiť v obchode alebo vypestovať sami) a ponoríme ho do pohára s vodou (24 hodín odstátou kvôli chlóru) hrubším koncom batátu smerom nadol tak, aby bola spodná polovica batátu ponorená vo vode.

Je potrebné počítať s tým, že plazivá povojnica zaberie na pozemku dosť miesta, preto jej vyhradíme obdobné políčko, ako by sme sadili klasické zemiaky. Na pozemku si vytvoríme asi 10 centimetrov hlboké brázdy rozmiestnené približne 40 centimetrov od seba. Samotné naklíčené hľuzy do nich vkladáme opäť so 40-centimetrovým rozostupom.

Pohár umiestnime na teplé miesto (ideálne 27 °C) s dostatkom nepriameho svetla a z hrubšieho konca sladkého zemiaka pod vodou začnú do pár týždňov vyrastať klíčky s listami aj s vlastnými koreňmi. Ak by sme sladký zemiak ponorili do pohára s vodou hrubším koncom nahor, klíčky by vyrastali z hrubšieho konca bez vlastných koreňov čo by predĺžilo čas potrebný na vypestovanie sadeníc.

Sadenice batatov vysádzame do pôdy až keď pominula hrozba mrazu (cca polovica mája), pretože sladké zemiaky sú veľmi teplomilné a dlhodobejšie obdobie pod 5 °C ich môže zničiť. Následne si vytvoríme vyvýšené hriadky 20 cm vysoké a 35 cm široké do ktorých budeme sadiť sadenice batátov. Na zvýšenie teploty pôdy a obmedzenie burín môžeme hriadky prikryť čiernou fóliou čo zabezpečí pre rast sladkých zemiakov ideálne podmienky - takto docielime bohatšiu úrodu.

Sadenice sadíme pomerne hlboko (1/2 sadenice by mala byť pod zemou) a v 35 - 45 cm rozostupoch (hriadky by mali byť od seba až 80 - 100 cm kvôli priestoru pre ťahavé batáty). Pomedzi hriadky batátov je následne možné sadiť inú zeleninu.

Starostlivosť

Ak nemáte hriadky prikryté fóliou, bude ich nutné odburiňovať tak ako pri pestovaní zemiakov a udržiavať hriadky v pôvodnom tvare. Batáty je nutné po zakorenení polievať len veľmi striedmo v prípade dlho trvajúceho sucha a horúceho počasia (skoro ráno alebo neskoro večer), pretože časté polievanie by znižovalo úrodu a spôsobovalo plesne a hnilobu koreňov. Mesiac pred zberom už sladké zemiaky nepolievame vôbec, pretože by to mohlo spôsobiť praskliny na hľuzách.

Kvety sa objaviť môžu, ale nemusia. V našich podmienkach sa povojnici batátovej škodcovia aj choroby vyhýbajú a k žiadnemu z ochorení tu nie je náchylná. Na rastline si nepochutnávajú ani pásavky a ďalší „typicky zemiakoví“ škodcovia. Jediné, na čom si môžu nepozvaní hostia pochutnávať, sú hľuzy.

Zber

Hľúzy dozrievajú obvykle počas septembra a októbra. Poznáme to tak, že byľ začne zasychať. Až po jej úplnom zaschnutí môžeme hľúzy vykopať. Postupujeme veľmi opatrne, mechanické poškodenie sladkých zemiakov by malo za následok ich rýchlu skazu, vzhľadom na obsah cukru.

Sladké zemiaky je možné zberať ako náhle sú dostatočne veľké. Väčšinou potrebujú batáty na dozretie do finálnej veľkosti 100 - 120 dní od vysadenia sadeníc (podľa odrody a klimatických podmienok), takže úrodu môžete zbierať od augusta do októbra. Podobne ako je to pri zemiakoch aj pri batátoch je vhodné ak je pôda pri zbere kyprá, takže ak je vlhká, počkáme kým trochu nevyschne.

Skôr ako začneme so zberom batatov, Nadzemnú časť sladkých zemiakov pred zberom odstránime (pokosíme alebo zostriháme). Hľuzy sladkých zemiakov sú v pôde 10 - 15 cm hlboko, takže je potrebné uvoľniť rýľom alebo rýľovacími vidlami pôdu okolo základne rastliny a až následne opatrne podobrať hľuzy.

Skladovanie

Pred konzumáciou sladkých zemiakov je potrebné ich hľuzy nechať vyzrieť na teplom, vlhkom a tmavom mieste (napríklad prikryté miesto v skleníku) zhruba 2 týždne, aby sa ich škrobovitá chuť zmenila na sladkú (škrob sa v batátoch premieňa na cukor). Zrenie zároveň zacelí rany na batátoch, ktoré vznikli pri zbere. Zrenie je dôležité aj v prípade ak chcete zo sladkých zemiakov vypestovať ďalšie sadenice.

Sladké zemiaky vydržia najdlhšie (až 6 mesiacov) pri teplote 13 - 16 °C, priemernej vlhkosti vzduchu (50%) a s dobrým vetraním. V chladnejšom prostredí (chladnička, chladná pivnica) by bataty pri skladovaní stvrdli a nevydržali tak dlho. Na predĺženie skladovateľnosti sladkých zemiakov môžete zabaliť každý batat separátne do novín.

Ako pestovať batáty v kvetináči?

V takto uzatvorenom priestore sa ihneď začne správať ako okrasná rastlina a nevytvára hľuzy. Namiesto nich prenesie všetku energiu do rastu krásnych, plazivých výhonkov. Balkón a terasa či predzáhradka budú pre ne dokonalým miestom! Takisto sú nádhernou ozdobou pre ploty alebo ku altánku, po ktorých sa môžu plaziť.

Nutričné hodnoty sladkých zemiakov

Sladké zemiaky sú tiež cenným zdrojom vitamínu B6, vitamínu C, draslíka a vlákniny. Sladké zemiaky s pomarančovou dužinou sú najbohatšie na betakarotén. Bataty s fialovou dužinou sú zase bohatšie na antokyány. Obe tieto látky - betakarotén a antokyány - sú prirodzene sa vyskytujúce rastlinné fytochemikálie, ktoré dodávajú zelenine žiarivé farby. Tieto fytochemikálie sú však cenné aj pre ľudské zdravie.

Tabuľka nutričných hodnôt

Porovnanie nutričných hodnôt 100g bielych a 100g sladkých zemiakov so šupkou:

ODP - odporúčaný denný príjem

tags: