Absolvent bakalárskeho štúdia 1. odboru záhradníctvo ovláda princípy vedeckej práce v odbore, pracuje vedeckými metódami a využíva tieto v aplikovaných vedách záhradníctva. Kontinuálne môže pokračovať v II. stupni štúdia.
Vedomosti, schopnosti a zručnosti absolventa
Absolvent odboru Záhradníctvo má vedomosti, schopnosti a zručnosti v systémoch zeleniny, ovocia, viniča hroznorodého a okrasných rastlín, poznania technológií záhradníctva a v aplikovaných vedách. Má právne poznatky a vypestované environmentálne vedomie. Dodržuje etické a morálne zásady vedeckej práce.
Praktické schopnosti a zručnosti
Praktické schopnosti a zručnosti absolventa spočívajú v ďalšom profesionálnom vývoji špecializovať, resp. ak bude pokračovať v 2. odbore. Diplomová práca má definované ciele a exaktnú metodiku, formulované ako závery pre vedu a pre prax.
Štátna skúška
Vypracovanie je podmienkou pre ukončenie 1.stupňa štúdia. Absolvent 2. absolvovania štátnej skúšky v 2. anglickom jazyku.
Nosné témy bakalárskych prác
Nižšie sú uvedené niektoré z tém bakalárskych prác, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty záhradníctva, ovocia a súvisiacich oblastí. Tieto témy pokrývajú široké spektrum problémov a výziev, ktorým čelia moderní záhradníci a poľnohospodári.
Abiotické stresové faktory
Sucho predstavuje jeden z hlavných abiotických stresových faktorov, ktorý sa v nemalej miere podpisuje na zníženej produkcii poľnohospodárskych plodín a drevín. Zvyšujúce sa zaťaženie znečistenia životného prostredia rôznymi škodlivými látkami spôsobuje, že rastliny sú vystavené stresu. Jednu skupinu takýchto abiotických stresorov predstavujú ťažké kovy a toxické prvky. Rastliny sú vďaka prisadnutému spôsobu života permanentne vystavované výkyvom prostredia. Sú neustále konfrontované s abiotickými a biotickými stresovými faktormi, akými sú sucho, vysoká teplota, zasolenie, ultrafialové žiarenie, patogény alebo bylinožravce.
Fytoremediácia a fytoťažba
Fytoremediačné technológie sa v posledných desaťročiach stali vhodnou alternatívou klasických remediačných postupov dekontaminácie znečisteného životného prostredia. Neustály dopyt po moderných technológiách a rastúce nároky na komfort obyvateľov Zeme súvisí s intenzifikáciou ťažby drahých kovov a prvkov vzácnych zemín, ako napr. zlato, platina, či lítium. V posledných desaťročiach sa intenzívne diskutuje o možnosti efektívneho získavania týchto prvkov pomocou rastlín v procese tzv. “fytoťažby“ alebo phytominingu.
Vplyv plazmy na rastliny
Jednou so sľubných metód na zvyšovanie schopnosti rastlín efektívnejšie prekonávať nepriaznivé vplyvy prostredia je využitie nízkoteplotnej plazmy. Nízkoteplotná plazma predstavuje efektívny fyzikálny nástroj a vysokým potenciálom praktického využitia v poľnohospodárstve. Plazmou aktivovaná voda (PAW) predstavuje modernú technológiu, ktorá využíva nízkoteplotnú plazmu na zmenu chemického zloženia vody. Veľkou výhodou jej použitia je jej vysoká efektivita, flexibilita použitia, environmentálna bezpečnosť a tiež to, že nezanecháva rezíduá. Aktuálna oblasť výskumu, ktorá skúma vplyv nízkoteplotnej plazmy preukázala množstvo pozitívnych účinkov na rast a vývin rastlín. Povrch ošetrených semien a zŕn plazmou bol výrazne zbavený fytopatogénnych húb, ktoré inhibujú procesy klíčenia rastlín. Rovnako dochádzalo aj k efektívnejšiemu príjmu vody, čo v konečnom dôsledku viedlo k rýchlejšej indukcii metabolických procesov a vyššiemu percentu klíčivosti.
Mikroorganizmy a výživa rastlín
Cieľom bakalárskej práce je zosumarizovať doteraz známe poznatky o rôznych skupinách mikroorganizmov, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú rast a vývin rastlín. Okrem mikroorganizmov s nepriaznivým vplyvom (napr. patogénne baktérie a huby) sa práca najmä zameria na tie mikroorganizmy, ktoré rôznymi spôsobmi vplývajú na dostupnosť živín z pôdneho substrátu (napr. nitrifikačné baktérie, rizobaktérie podporujúce rast rastlín, mykorízne huby), a tým zlepšujú výživu rastlín.
Genetické a epigenetické mechanizmy
Obilniny ako pšenica, jačmeň, ovos, kukurica, ryža, cirok, a ďalšie, sú kľúčové pre výživu ľudstva a hospodárskych zvierat. Akékoľvek rastové a vývinové procesy majú svoj genetický základ a sú odrazom aktivít regulačných a štruktúrnych komponentov buniek - rôznych typov RNA, proteínov, signálnych a regulačných molekúl. Epigenetické regulačné mechanizmy ako napr. RNA a DNA metylácia predstavujú ďalšiu významnú úroveň kontroly rastu a vývinu rastlín.
Cirkadiánne rytmy a svetlo
Rastliny žijú v tesnom spojení s podmienkami vonkajšieho prostredia. Už niekoľko storočí vedci predpokladali, že ich rastovo-vývinové procesy sa koordinujú vnútornými hodinami, ktoré fungujú ako časomer detekujúci fotoperiódu a ktorý dokáže čítať zmeny v environmentálnych podnetoch. Svetlo je jedným z najdôležitejších environmentálnych signálov, ktoré organizmy využívajú na prispôsobenie sa premenlivým prírodným podmienkam. Rastliny si preto vyvinuli rôzne typy fotoreceptorov, ako fytochrómy (červené svetlo), kryptochrómy a fototropíny (modré svetlo), ktoré im umožňujú vnímať svetelné podmienky a prispôsobiť sa im.
Sacharóza a fyziologické procesy
Sacharóza kontroluje vo vyšších rastlinách množstvo fyziologických procesov, pričom jej aktivity siahajú až na úroveň zmien v expresii génov, svoje úlohy však zohráva aj na postranslačnej úrovni. Nejde teda len o jednoduchý zdroj energie, ktorý sa v rastlinách tvorí v procese fotosyntézy, ale o signálnu molekulu zapojenú v signalizácii procesov zahŕňajúc ovplyvňovanie delenia buniek, metabolizmus uhľovodíkov, akumuláciu antokyánov či zásobných proteínov.
Lipidy v machorastoch
Machorasty, vrátane machov, produkujú všeobecne širokú škálu primárnych a sekundárnych metabolitov. Medzi takéto najvýznamnejšie metabolity patria práve lipidy. Lipidy, ktoré tvoria 1 až 10 % sušiny v machoch sa skladajú z vysokého množstva mono- a poly-nenasýtených mastných kyselín, vrátane omega-3 a omega-6.
Kvalita poľnohospodárskej pôdy
V dôsledku klimatických zmien sa musia poľnohospodári čoraz častejšie vysporiadavať s problémami nedostatku zrážok a suchom rôznej intenzity a trvania počas vegetačného obdobia. Poľnohospodárska pôda je základným faktorom ovplyvňujúcim poľnohospodársku výrobu. Kvalita poľnohospodárskej pôdy a zmeny agrochemických parametrov sú dôležitými ukazovateľmi kvalitného poľnohospodárstva.
Depozícia prvkov v rastlinách
Množstvo prvkov, biogénnych, ale v niektorých prípadoch aj nebezpečných sa môže ukladať tiež v podobe depozitov zlúčenín v rastlinných orgánoch, pletivách a bunkách v rôznych druhoch. Niektoré z nich sú v potravovom reťazci a sú dôležité aj pre človeka.
Tieto témy predstavujú len malú časť z rozsiahlej oblasti výskumu v záhradníctve a súvisiacich vedách. Bakalárska práca v týchto oblastiach môže prispieť k rozvoju nových technológií a postupov, ktoré pomôžu zlepšiť produkciu potravín a ochranu životného prostredia.
tags:
