Vysoké školy ponúkajú rôzne témy bakalárskych prác pre akademické roky 2019/2020 až 2025/2026, ktoré sa zameriavajú na široké spektrum oblastí v rámci biológie, biochémie, poľnohospodárstva a životného prostredia. Tieto témy sú navrhnuté tak, aby študenti získali hlbšie vedomosti a praktické skúsenosti v danej oblasti.
Témy bakalárskych prác pre akademický rok 2025/2026
- Adaptácia morských mikroorganizmov na život v extrémnych podmienkach.
- Špecifické organely trypanozomatíd.
- Optimalizácia merania aktivít enzýmov oxidačnej fosforylácie a Krebsovho cyklu v mitochondriách trypanozomatíd.
- Biosyntéza peptidoglykánu v Mycobacterium tuberculosis a možnosti jej cielenej inhibície.
- Quorum sensing kvasiniek Saccharomyces cerevisiae.
- ATP-syntáza ako cieľ v terapii mikrobiálnych ochorení.
- Biosyntéza fosfatidylinozitolu.
- Mechanizmy rezistencie voči antituberkulotikám.
- Fotosyntéza a Pyrenoidy - ich úloha pri fixácii CO2.
- Rôznorodosť a evolúcia bunkového obalu baktérií.
- Fosforylácia mykobakteriálnych proteínov a jej impakt na dôležité fyziologické procesy v mykobaktériách.
- Maleylacetátreduktáza.
- Pexofágia.
- Ako sekvenovať a kvantifikovať molekuly transferových RNA?
- Protinádorové liečivá cielené na rodinu proteínov Bcl-2.
- Intermediárne filamenty.
- Črevná mikrobiota a psychické poruchy.
- Elektrónové prenášače v dýchacom reťazci - vlastnosti a evolúcia chinónov.
- Alternatívne oxidázy v dýchacom režazci - funkcia a výskyt.
- Exkretované lipidy kvasiniek a húb - od syntézy po využitie v praxi.
- Lipidový metabolizmus kvasinky Schizosaccharomyces pombe.
- Mykobaktérie a epigenetické ovplyvňovanie imunitnej odpovede hostiteľa.
- Aktivácia proliečiv účinkujúcich na mykobaktérie.
Témy bakalárskych prác pre akademický rok 2024/2025
- Dopovanie a metabolizmus: vplyv dopingových substancií na organizmus.
- Produkcia biodegradovateľných plastov mikroorganizmami.
- Špecifické organely trypanozomatíd.
- Alternatívne dráhy dýchacieho reťazca trypanozomatíd.
- Biogenéza bakteriálnych cytochrómov.
- Energetický metabolizmus patogénu Mycobacterium tuberculosis.
- Superkomplexy mitochondriálneho dýchacieho reťazca.
- Rodina proteínov TMBIM a ich funkcia.
- MFS proteíny v Mycobacterium tuberculosis.
- Biosyntéza fosfatidylinozitolu.
- Fotosyntéza a Pyrenoidy - ich úloha pri fixácii CO2.
- Peroxizómy - nedocenená organela eukaryotických buniek.
- Odhaľovanie molekulárnej podstaty kľúčových krokov výstavby bunkových stien baktérií pomocou kryoelektrónovej mikroskopie.
- Fosforylácia mykobakteriálnych proteínov a jej impakt na dôležité fyziologické procesy v mykobaktériách.
- Inkretíny.
- Fumarylpyruváthydroláza.
- Kvasinky ako modelové organizmy pre 21. storočie.
- Nanopórové sekvenovanie ako nástroj pre analýzu genómov a transkriptómov kvasiniek.
- Programovaná bunková smrť jednobunkových mikroorganizmov.
- Intermediárne filamenty.
- Bunkové steny.
- Mitochondriálne funkcie a rakovina.
- Ako ľahko sa dá stať nesmrteľným - prípad Henrietty Lacksovej.
- Evolúcia parazitických prvokov - straty a zisky.
- Paradiplonema papillatum - nesmrteľný morský prvok.
- Exkretované lipidy kvasiniek a húb - od syntézy po využitie v praxi.
- Lipidový metabolizmus kvasinky Schizosaccharomyces pombe.
- Metabolizmus aminokyselín ako cieľ pôsobenia antituberkulotík.
- Ferroptóza - typ bunkovej smrti pri mykobakteriálnej infekcii.
Témy bakalárskych prác pre akademický rok 2023/2024
- Úloha ribozomálnych expanzných segmentov v bunke.
- Mitochondriopatie.
- Biodegradácia syntetických polymérov mikroorganizmami.
- Alternatívne dráhy dýchacieho reťazca trypanozomatíd (teoretická práca).
- Biogenéza bakteriálnych cytochrómov.
- Dynamika mitochondrií.
- Obezogény a ich vplyv na organizmus.
- MFS proteíny v Mycobacterium tuberculosis.
- Biosyntéza fosfatidylinozitolu.
- Fotosyntéza a Pyrenoidy - ich úloha pri fixácii CO2.
- Odhaľovanie molekulárnej podstaty kľúčových krokov výstavby bunkových stien baktérií pomocou kryoelektrónovej mikroskopie.
- Metabolizmus aromatických aminokyselín u živočíchov a jeho poruchy.
- Kvasinky ako modelové organizmy pre 21. storočie.
- Štrbinové spoje - štruktúra a funkcia.
- Aj kvasinky musia zvládať stres.
- Syntéza Fe-S klastrov v eukaryotických bunkách a v baktériách.
- Mitochondriálne funkcie a rakovina.
- Mýty o vakcinácii.
- Život prvokov bez kyslíku.
- Vakcinácia - prostriedok v boji proti tuberkulóze.
- Obchádzky a skratky v citrátovom cykle mykobaktérií (alternatívne dráhy citrátového cyklu mykobaktérií).
- Exkretované lipidy kvasiniek a húb - od syntézy po využitie v praxi.
Témy bakalárskych prác pre akademický rok 2022/2023
- Mitofágia alebo Prečo sa bunke oplatí zničiť kúsok seba?
- Mitochondriopatie.
- Degradácia ftalátov mikroorganizmami.
- Špecifické organely trypanozomatíd.
- Synergia antimykobakteriálnych látok.
- Kanabidiol a jeho terapeutický potenciál.
- Oxidačný stres a ako sa bunky bránia pred poškodením.
- Biosyntéza fosfatidylinozitolu.
- Pyrenoidy - ich distribúcia, rôznorodosť a úloha pri fixácii CO2.
- Endoplazmatické retikulum - dynamická organela eukaryotickej bunky.
- Vývoj antituberkulotík založených na štruktúre - prípadové štúdie (úspechy a zlyhania).
- Od skazenej kukurice k imunosupresantu - príbeh kyseliny mykofenolovej.
- Metabolizmus aromatických aminokyselín u živočíchov a jeho poruchy.
- Kvasinky ako modelové organizmy pre 21. storočie.
- Ako vznikajú biochemické dráhy?
- Štrbinové spoje - štruktúra a funkcia.
- Kardiolipín a jeho úloha v mitochondriách a bunkách.
- Mitochondriálne funkcie a rakovina.
- Mýty o vakcinácii.
- Symbiotické interakcie medzi baktériami a prvokmi.
- Život prvokov bez kyslíku.
- Exkretované lipidy kvasiniek a húb - od syntézy po využitie v praxi.
- Metabolizmus kyseliny listovej v mykobaktériách.
- Mykobakteriofágy.
Témy bakalárskych prác pre akademický rok 2021/2022
- Čo všetko strácam? (experimentálna práca)
- Ty musíš ísť z kola von!
- Špecifické organely trypanozomatíd.
- Podmienky pestovania trypanozomatidy Vickermania ingenoplastis (experimentálna práca).
- Mycobacterium tuberculosis a hypoxia.
- Vývoj nových antibiotík cestou nekonvenčnej kultivácie mikroorganizmov a aktivácie „spiacich“ génov.
- Pyrenoidy - ich distribúcia, rôznorodosť a úloha pri fixácii CO2.
- Parazitické prvoky s modifikovanými mitochondriami.
- Extracelulárne vezikuly - biogenéza a funkcia v Mycobacterium tuberculosis.
- Genomická epidemiológia.
- Citrátsyntáza.
- Biologické funkcie m6A-metyltransferázy.
- Delenie a fúzia mitochondrie.
- Aj kvasinky musia zvládať stres.
- Pravda a mýty o covide 19.
- Mýty o vakcinácii.
- Mýty a fakty príbalových letákov III Prečo sú škodlivý kombinácie liečiv a kyslých potravín či mlieka?
- Extrémne mitochondriálne genómy.
- Ako patogénne kvasinky transportujú živiny do buniek a vylučujú metabolity do prostredia?
- Olejnaté kvasinky - bunkové továrne na produkciu lipidov.
- Regulačné expresné systémy v mykobaktériách.
- Ako mykobaktérie zvládajú oxidačný stres?
Témy bakalárskych prác pre akademický rok 2020/2021
- Čo všetko strácam?
- Ty musíš ísť z kola von!
- Špecifické organely trypanozomatíd.
- Proteolytický komplex Clp ako terapeutický cieľ.
- CRISPR-Cas systém a jeho využitie.
- Bakteriálne GT-C glykozyltransferázy.
- Biogenéza mitochondrií.
- Jadro - definujúca organela eukaryotov.
- Využitie fluorescenčných techník pre štúdium Mycobacterium tuberculosis.
- Prestup metabolitov cez membránu peroxizómov.
- Biologické funkcie m6A-metyltransferázy.
- Kvasinky ako modelové organizmy pre 21. storočie.
- Mitochondriálne endonukleázy.
- Delenie a fúzia mitochondria.
- Transport lipidov v bunkách.
- Pravda a mýty o jedovatosti vitamínov.
- Mitochondriálne funkcie a rakovina.
- Mýty a fakty príbalových letákov II Prečo je škodlivá kombinácia alkohol -antibiotiká?
- Ako ľahko sa dá stať nesmrteľným - prípad Henrietty Lacksovej.
- Extrémne mitochondriálne genómy.
- Ako patogénne kvasinky transportujú živiny do buniek a vylučujú metabolity do prostredia?
- Olejnaté kvasinky - bunkové továrne na produkciu lipidov.
- Aktivácia proliečiv účinkujúcich na mykobaktérie.
- Ako mykobaktérie zvládajú oxidačný stres?
- Príčiny hyperhomocysteinémie a jej dopad na neurodegeneratívne ochorenia.
- Špecifiká lipidového metabolizmu v mozgu.
- Molekulárne mechanizmy fibrózy myokardu spôsobenej starnutím.
Témy bakalárskych prác pre akademický rok 2019/2020
- Ty musíš ísť z kola von!
- Presenilín - strážca môjho ja.
- SAM a jeho rozhodujúca biologická úloha.
- Organely a ich metabolizmus v trypanozomatídach.
Špecifické témy a ich zameranie
Sucho a stres rastlín
Sucho predstavuje jeden z hlavných abiotických stresových faktorov, ktorý sa v nemalej miere podpisuje na zníženej produkcii poľnohospodárskych plodín a drevín. Dreviny predstavujú dôležitú autotrofnú zložku ekosystémov nielen kvôli primárnej produkcii organickej hmoty a kyslíka, ale súčasne zohrávajú dôležitý článok pri sekvestrácii uhlíka a bioekonomike. Sucho ako jeden z kľúčových dopadov meniacej sa klímy vo veľkej miere ovplyvňuje ich rast a vývin.
Množstvo environmentálnych stresových faktorov ohrozuje prežívanie rastlín. Jedným z najzávažnejších problémov v súčasnosti je sucho. Dreviny patria v rámci životných stratégií k dlhovekým rastlinám, napriek tomu, deficit vody aj u nich negatívne ovplyvňuje mnoho biochemických a fyziologických parametrov. Z hľadiska ich reakcií ich možno rozdeliť do dvoch skupín: na tie, ktoré sa stresu zo sucha pokúšajú vyhnúť a tie, ktoré ho tolerujú. Rozdiely sa dajú zistiť aj pri porovnávaní naho- a krytosemenných drevín. Prvé z nich udržujú vodný potenciál na takej úrovni, aby si zabezpečili kontinuálny príjem vody a minimalizovali jej straty, pričom sa táto stratégia premieta do rôznych úrovní života rastliny (expresia génov, redukcia expanzie a delenia buniek, resp. listových plôch, regulovanie otvorenosti prieduchov a transpirácie atď.). Pokiaľ sú tieto mechanizmy neúčinné, rastliny môžu aktivovať mechanizmy aktívnej obrany proti dehydratácii a jej následkov, ako je zlepšenie osmotických pomerov v bunke či tvorba antioxidačných molekúl detoxikujúcich vznikajúce reaktívne formy kyslíka (ROS).
V dôsledku klimatických zmien sa musia poľnohospodári čoraz častejšie vysporiadavať s problémami nedostatku zrážok a suchom rôznej intenzity a trvania počas vegetačného obdobia.
Ťažké kovy a toxické prvky
Zvyšujúce sa zaťaženie znečistenia životného prostredia rôznymi škodlivými látkami spôsobuje, že rastliny sú vystavené stresu. Jednu skupinu takýchto abiotických stresorov predstavujú ťažké kovy a toxické prvky. Rastliny sa voči ich škodlivému pôsobeniu prirodzene bránia pomocou rôznych mechanizmov. Jedným z nich je aj syntéza organických kyselín a rôznych chelatačných látok na báze proteínov, ako sú napr. fytochelatíny alebo metalotioneíny, ktorých úloha je vychytávať voľné ióny nebezpečných prvkov v cytoplazme a detoxikovať bunku pomocou ukladania ich chelátovaných foriem najmä do vakuol.
Fytoremediácia
Fytoremediačné technológie sa v posledných desaťročiach stali vhodnou alternatívou klasických remediačných postupov dekontaminácie znečisteného životného prostredia. Aj keď prinášajú množstvo výhod, ich použitie nemusí byť vždy jednoduché, napríklad kvôli rôznej senzitivite rastlín na anorganické a organické kontaminanty v prostredí. Práve súčasná prítomnosť rôznych druhov kontaminantov na znečistených územiach častokrát komplikuje praktickú aplikáciu fytoremediačných postupov.
Plazmové technológie
Dôležitosť fyzikálnych metód v biologickom a poľnohospodárskom výskume prezentujú mnohí autori a práve využitie plazmových technológii predstavuje zaujímavé prepojenie základného biologického/fyziologického a fyzikálneho výskumu s poľnohospodárskou praxou. Štúdium nových možností predsejbovej úpravy smeruje nie len ku zvýšeniu kvality produktov, ale aj ku ekonomicky a ekologicky výhodnejším postupom v oblasti úpravy osiva.
Rastliny sú vďaka prisadnutému spôsobu života permanentne vystavované výkyvom prostredia. Sú neustále konfrontované s abiotickými a biotickými stresovými faktormi, akými sú sucho, vysoká teplota, zasolenie, ultrafialové žiarenie, patogény alebo bylinožravce. Tieto stresové faktory na rastliny vytvorili silný selekčný tlak, čo viedlo k početným štruktúrnym, fyziologickým či biochemickým adaptáciám, ktoré zvyšujú ich odolnosť voči pôsobiacemu stresovému faktoru. Jednou so sľubných metód na zvyšovanie schopnosti rastlín efektívnejšie prekonávať nepriaznivé vplyvy prostredia je využitie nízkoteplotnej plazmy. Nízkoteplotná plazma predstavuje efektívny fyzikálny nástroj a vysokým potenciálom praktického využitia v poľnohospodárstve.
Plazmou aktivovaná voda (PAW) predstavuje modernú technológiu, ktorá využíva nízkoteplotnú plazmu na zmenu chemického zloženia vody. Veľkou výhodou jej použitia je jej vysoká efektivita, flexibilita použitia, environmentálna bezpečnosť a tiež to, že nezanecháva rezíduá. Počas aktivácie dochádza k tvorbe reaktívnych foriem kyslíka (ROS) a dusíka (RNS) v opracovávanej tekutine, pričom tieto ovplyvňujú veľké množstvo biochemických a fyziologických procesov v rastlinách. Táto technológia prináša množstvo potenciálnych aplikácií v poľnohospodárstve, vrátane podpory klíčenia semien, zlepšenia rastu koreňov a listov, a zvýšenia odolnosti rastlín voči patogénom či celej škále stresových faktorov. Z hľadiska zloženia PAW sú zaujímavé jej účinky na aktivitu antioxidatívnych enzýmov a signalizáciu v rastlinných bunkách.
Genetické a epigenetické mechanizmy
Obilniny ako pšenica, jačmeň, ovos, kukurica, ryža, cirok, a ďalšie, sú kľúčové pre výživu ľudstva a hospodárskych zvierat. Pestované odrody obilnín sú výsledkom dlhodobého šľachtenia - selekcie rastových, fyziologických a nutričných vlastností. Akékoľvek rastové a vývinové procesy majú svoj genetický základ a sú odrazom aktivít regulačných a štruktúrnych komponentov buniek - rôznych typov RNA, proteínov, signálnych a regulačných molekúl. Epigenetické regulačné mechanizmy ako napr. RNA a DNA metylácia predstavujú ďalšiu významnú úroveň kontroly rastu a vývinu rastlín. Endosperm v semenách obilnín je hlavným zdrojom energeticky významných látok ako sú oleje, proteíny, sacharidy, vitamíny, minerálne látky a podobne. Cieľom práce bude vytvoriť prehľad súčasného poznania o genetických a epigenetických mechanizmoch regulácie vývinu endospermu obilnín. Pozornosť by sa mala venovať potenciálnemu využitiu týchto poznatkov v tzv.
Cirkadiánne rytmy
Rastliny žijú v tesnom spojení s podmienkami vonkajšieho prostredia. Už niekoľko storočí vedci predpokladali, že ich rastovo-vývinové procesy sa koordinujú vnútornými hodinami, ktoré fungujú ako časomer detekujúci fotoperiódu a ktorý dokáže čítať zmeny v environmentálnych podnetoch. Tieto tzv. cirkadiánne (denné) rytmy sa dnes študujú komplexne a prejavujú sa cyklickými zmenami expresie génov a tvorby metabolitov. Ako následok sa vhodne časujú procesy fotosyntézy, dýchania, pohyby prieduchov, kvitnutie, senescencia a tiež odpovede na stresové podnety. Okrem toho rastlinám umožňuje efektívne využívať zdroje. Zložky tohto zložitého autonómneho stroja sú regulované na viacerých úrovniach, pričom hlavnými regulačnými genetickými mechanizmami je tzv. ranná a večerná slučka. Tieto pozostávajú z regulačných génov a ich produktov, ktoré spolupracujú na udržiavaní cyklických zmien v expresii rôznych génov v priebehu dňa.
Sacharóza ako signálna molekula
Sacharóza kontroluje vo vyšších rastlinách množstvo fyziologických procesov, pričom jej aktivity siahajú až na úroveň zmien v expresii génov, svoje úlohy však zohráva aj na postranslačnej úrovni. Nejde teda len o jednoduchý zdroj energie, ktorý sa v rastlinách tvorí v procese fotosyntézy, ale o signálnu molekulu zapojenú v signalizácii procesov zahŕňajúc ovplyvňovanie delenia buniek, metabolizmus uhľovodíkov, akumuláciu antokyánov či zásobných proteínov. Významnú úlohu zohráva pri vývine klíčnych listov a pri indukcii kvitnutia. Predpokladá sa, že môže pôsobiť v mnohých ohľadoch podobne ako fytohormóny.
Lipidy v machorastoch
Machorasty, vrátane machov, produkujú všeobecne širokú škálu primárnych a sekundárnych metabolitov. Medzi takéto najvýznamnejšie metabolity patria práve lipidy. Lipidy, ktoré tvoria 1 až 10 % sušiny v machoch sa skladajú z vysokého množstva mono- a poly-nenasýtených mastných kyselín, vrátane omega-3 a omega-6. Tieto poly-nenasýtené mastné kyseliny s veľmi dlhým reťazcom vzbudzujú veľký záujem pre svoje priaznivé účinky na zdravie človeka. Machy sú mimoriadne významné rastliny pre ich vysoký obsah kyseliny arachidonovej (omega-6) a kyseliny eikozapentaénovej (omega-3), ktoré sa vyskytujú len zriedkavo vo vyšších rastlinách. Vysoký obsah poly-nenasýtených mastných kyselín je dôležitý pre prežitie machov pri nízkych teplotách a ďalších nepriaznivých podmienkach prostredia. Machy vďaka svojej vysokej produkcii organickej hmoty majú veľký potenciál ako alternatívny zdroj poly-nenasýtených mastných kyselín aj v priemyselnej produkcii.
Vplyv mikroorganizmov na rast rastlín
Cieľom bakalárskej práce je zosumarizovať doteraz známe poznatky o rôznych skupinách mikroorganizmov, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú rast a vývin rastlín. Okrem mikroorganizmov s nepriaznivým vplyvom (napr. patogénne baktérie a huby) sa práca najmä zameria na tie mikroorganizmy, ktoré rôznymi spôsobmi vplývajú na dostupnosť živín z pôdneho substrátu (napr. nitrifikačné baktérie, rizobaktérie podporujúce rast rastlín, mykorízne huby), a tým zlepšujú výživu rastlín. Ďalej sa práca zameria na koreňové exsudáty, prostredníctvom ktorých dokáže rastlina aktívne vplývať nielen na príjem živín z pôdy, ale i na samotné zloženie mikrobiómu v rizosfére. V neposlednom rade sa v práci zosumarizujú poznatky z najnovších štúdií ohľadom možnosti aplikácie prospešných pôdnych mikroorganizmov vo forme aditív do pôdy s cieľom zvýšenia produkcie poľnohospodársky významných plodín v rôznych nepriaznivých podmienkach (napr.
Predsejbové ošetrenie osiva plazmou
Táto bakalárska práca sa zameriava na skúmanie vplyvu predsejbového ošetrenia osiva nízkoteplotnou plazmou na toleranciu vybraných poľnohospodársky významných rastlín voči suchu. Študované druhy zahŕňajú vybrané jedno- a dvojklíčnolistové rastliny. Cieľom práce je analyzovať fyziologické, biochemické a molekulárne zmeny v rastlinách po aplikácii plazmového ošetrenia a ich následnú reakciu na vodný deficit.
Pesticídy a ich dopad na životné prostredie
Model monokultúr, ktorý je majoritne využívaný v poľnohospodárstve vytvára ideálne podmienky pre rast a množenie škodcov. Na ich manažment sa využíva obrovské množstvo toxických látok nepriaznivo ovplyvňujúcich životné prostredie. Použitím pesticídov dochádza k hromadeniu rôznych anorganických a organických látok v pôde a podzemných vodách. Cieľom bakalárskej práce je sumarizovať publikácie zamerané na pesticídy a ich dopad na životné prostredie.
Vplyv svetla na rast rastlín
Svetlo je jedným z najdôležitejších environmentálnych signálov, ktoré organizmy využívajú na prispôsobenie sa premenlivým prírodným podmienkam. Rastliny si preto vyvinuli rôzne typy fotoreceptorov, ako fytochrómy (červené svetlo), kryptochrómy a fototropíny (modré svetlo), ktoré im umožňujú vnímať svetelné podmienky a prispôsobiť sa im. Svetelné signály sú úzko prepojené s cirkadiánnymi rytmami - vnútorné biologické hodiny riadené širokou škálou génov, ktoré synchronizujú fotosyntézu, klíčenie, rast a kvitnutie so striedaním dňa a noci. Fotoreceptory slúžia ako primárny akceptor signálu z prostredia, ktorý je následne prenesený do centrálneho oscilátora. Biologické hodiny tak, umožnia rastlinám efektívne hospodáriť so zdrojmi, regulovať otváranie prieduchov a optimalizovať svoje fyziologické procesy podľa aktuálnych svetelných podmienok. Tento komplexný systém zabezpečuje, že rastliny môžu rásť a prežiť aj v meniacom sa prostredí.
Vplyv rôznych systémov hospodárenia na zaburinenosť kukurice
Základnou myšlienkou tejto práce bolo preskúmať dva systémy hospodárenia, integrovaný systém využívajúci chemickú ochranu rastlín proti burinám a ekologický systém, ktorý využíva hlavne mechanickú ochranu, a ich vplyv na aktuálne zaburinenie porastov kukurice. Realizácia tejto práce bola vykonaná v maloparcelových pokusoch na experimentálnej báze SPU FAPZ Dolná Malanta v rokoch 2010 a 2011. Jedným z hlavných cieľov tejto práce bolo nielen monitorovanie, ale aj integrované posúdenie vplyvu a systém environmentálneho manažérstva pre aktuálne zaburinenie plodín. Sledované systémy boli konštruované v dvoch variantoch, hnojené a nehnojené.
V osevnom postupe kukurice v rokoch 2010 a 2011 v integrovanom systéme sa po zime pestovala pšenica, v ekologickom systéme sa pestoval hrach. Chemická ochrana rastlín proti burinám sa vykonávala v integrovanom systéme, v ekologickom systéme je táto metóda zakázaná. Mechanická regulácia burín pomocou plečky bola vykonávaná v ekologických systémoch. Aktuálne zaburinenie bolo hodnotené pomocou rôznych metód, ktoré boli skúmané na jar a po čase znova. Podobne ako v roku 2010, aj v roku 2011 bola hodnotená účinnosť herbicídov v integrovanom systéme.
V roku 2010 bola účinnosť nehnojenej varianty 90,66 %, hnojenej varianty 91,81 %, čo je dobré. V roku 2011 bola účinnosť herbicídnej ochrany nehnojenej varianty 96,19 %, hnojenej varianty 94,70 %. Najpočetnejšie druhy v oboch rokoch boli tieto druhy burín: Amaranthus retroflexus, Cirsium arvense, Lamium amplexicaule, Chenopodium album, Convolvulus arvensi, Persicaria maculos. Počet burín na jar v rokoch 2010 a 2011 v integrovanom systéme hospodárenia bol väčší v hnojenej variante, pred zberom sa táto situácia nezmenila a nehnojené varianty boli menej zaburinené.
Systém environmentálneho manažérstva je vo všeobecnosti charakterizovaný väčším počtom burín, a to v hnojenej alebo nehnojenej variante, len na jar, ale pred zberom v týchto rokoch. Podľa stupnice EWRS bolo v roku 2010 v integrovanom systéme hospodárenia stredné až silné zaburinenie na jar, pričom pred zberom sa zaburinenie znížilo. V ekologickom systéme sa zaburinenie zmenilo zo silného na stredné. Rok 2011 bol poznačený podobnými údajmi v integrovanom systéme, kde sa zistila zmena zo silného na stredné zaburinenie na jar, zriedkavo slabé zaburinenie pred zberom. Ekologický systém bol charakterizovaný silnou zmenou zaburinenia z nízkeho na stredné.
Zhrnuté poznatky o témach bakalárskych prác poskytujú prehľad o aktuálnych výzvach a príležitostiach v oblasti biológie, biochémie a poľnohospodárstva. Študenti majú možnosť zapojiť sa do výskumu, ktorý prispieva k riešeniu problémov súvisiacich so suchom, znečistením životného prostredia a zabezpečením potravinovej dostatočnosti.
tags:
