Účtovanie obalov v reštauráciách či prostredníctvom donášky sa stalo prirodzenou skutočnosťou, ktorú zákazníci dlhodobo rešpektovali. Ak robíte donášku jedla či predávate jedlo „so sebou” a účtujete si poplatky za obal, koledujete si o problém. Porušujete totiž zákon a hrozí vám pokuta v stovkách eur.
Zákonná Povinnosť Predávajúceho
Podľa § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Obal nemôže byť spoplatnený na základe zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Zákon jasne hovorí o tom, že predávajúci má povinnosť, aby výrobok predával v hygienických obaloch, prípadne výrobok počas predaja balil do hygienického obalu, ak to vyžaduje povaha konkrétneho produktu.
Čo sa týka nákladov na obal a balenie produktu, náklady za ne hradí predajca. Jednoducho povedané, predajca vám musí poskytnúť obal na jedlo zdarma, prípadne je obal zahrnutý v cene jedla.
Kedy Môže Byť Účtovaný Poplatok za Obal?
Je dovolené účtovanie poplatkov za obal na jedlo vo výnimočných situáciách? Odpoveď je jasná. Platí veľké NIE. Ak predávate jedlo „so sebou”, prípadne robíte roznášku jedla, za obal si nemôžete účtovať žiaden poplatok.
Za obal vám môže byť v gastro prevádzke účtovaný poplatok? Gastro prevádzky musia splniť povinnosť na poskytnutie adekvátneho obalu, a to tým, že vám podajú jedlo na tanieri. Ak požadujete, aby vám predajca zadovážil iný obal, predávajúci si tento typ obalu môže zaúčtovať.
Pokiaľ spotrebiteľ požaduje zabaliť pokrm iným spôsobom, než aký predávajúci poskytuje bezplatne (napr. pri „odnesení neskonzumovaných pokrmov“ z reštaurácie), je možné účtovať obal z titulu predaja samostatného tovaru, ktorý súčasne nie je bezprostredne spojený s poskytovaním reštauračných služieb. Inak povedané, tým že reštaurácia ponúka apriori stravu priamo vo svojej prevádzke, je oprávnená účtovať si obal, nakoľko ide o splnenie osobitnej požiadavky spotrebiteľa.
Donáška Jedla a Obaly
V rámci predaja jedla prostredníctvom roznáškovej služby nejde o konzumáciu jedla v konkrétnej prevádzkovej jednotke. Jedlo, ktoré si objednáte, je vám doručené za poplatok na vopred dohodnuté miesto. Je to z toho dôvodu, že jedlo vám nie je naservírované na tanier ihneď, ako v prevádzke. V rámci rozvozu a donášky jedla je predávajúci povinný poskytovať hygienické obaly. Aj tento typ predaja musí spĺňať určité hygienické požiadavky.
Pri predaji jedla prostredníctvom rozvozu a donášky nejde o konzumáciu objednaného jedla priamo v prevádzkovej jednotke predávajúceho. Z uvedeného dôvodu je predávajúci pri rozvoze a donáške jedla povinný poskytnúť spotrebiteľovi hygienicky nezávadný obal. Poskytnutie hygienicky nezávadného obalu je navyše nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo objednané jedlo doručené spotrebiteľovi v požadovanej kvalite.
Pri donáškovej službe je to však inak. Tým, že predmetom prepravy je preprava pokrmov, právo na osobitné účtovanie obalu neexistuje, nakoľko obal je nevyhnutný za zabezpečenie samotnej prepravy. Teda obal je súčasťou prepravy a nakladania s tovarom, ktorý má byť prepravený.
Príklady z Praxe
Napríklad TuSi Pizza na Furči v Košiciach uvádza na svojej webovej stránke, že ku každému menu zaplatíte 0,30 eur za balenie. Prevádzka s rovnakým názvom na Sídlisku KVP rozlišuje aj balenie na polievku. Priplatíte si zaňho 0,15 eur. Naopak prešovská donášková služba KlikKlak má na svojom webe napísané, že jednorazové obaly a príbory sú započítané v cene jedál. Rovnako to praktizuje aj pobočka vyššie spomínanej pizzérie v metropole Šariša.
Povinnosti Predávajúceho a Kontrolné Orgány
Povinnosti týkajúce sa obalov upravuje ustanovenie § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. To hovorí: „Predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. 1. Je však potrebné, aby bol spotrebiteľ o cene takéhoto obalu vopred vhodnou formou informovaný, napr. 2. Pri predaji jedla prostredníctvom rozvozu a donášky nejde o konzumáciu objednaného jedla priamo v prevádzkovej jednotke predávajúceho.
Úradnou kontrolou potravín alebo inou kontrolou potravín a prevádzkovateľov potravinárskeho podniku podľa viacerých zákonov (najmä: zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách, zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa zaoberajú viaceré štátne kontrolné orgány (Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Regionálne veterinárne a potravinové správy (miestna príslušnosť ustanovená v prílohe č. 2 zákona č. 39/2007 Z.z.), Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, Slovenská obchodná inšpekcia s inšpektorátmi pre jednotlivé kraje v SR).
Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie vymedzuje ust. § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Pri samoobslužnom predaji je povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál. Posúdiť, či je výroba, príprava a podávanie pokrmov a nápojov zabezpečená a vykonávaná hygienicky vyhovujúcim spôsobom tak, aby nedošlo k porušeniu kvality a zdravotnej neškodnosti hotových pokrmov vrátane otázky, či obalový materiál (prípadne prepravná nádoba) v ktorom sa potraviny a hotové pokrmy poskytujú je dostatočným hygienickým obalom, prípadne vhodným hygienicky nezávadným obalovým materiálom z hľadiska ochrany verejného zdravia môžu len orgány kontroly potravín (teda Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Úrad verejného zdravotníctva SR).
Hoci SOI neustále kladie dôraz na to, aby náklady za obal niesol predávajúci, stále sa nájdu prípady, kedy je zákon porušený. Ak sa vám niekedy stane, že vám prevádzkovateľ naúčtuje poplatok za obal na jedlo, ohraďte sa.
Formulácia Zákona a Interpretácia
Pri stanovovaní povinností predávajúcim je nevyhnutné prihliadať na to aby boli formulované jasne a povinný subjekt tak mohol byť oboznámený s tým , čo od neho zákon požaduje. Formulácia ustanovujúca danú povinnosť predávajúcemu je však veľmi nešťastná. Odhliadnúc od toho, že druhá veta daného ustanovenia používa iný výraz na označenie obalového prvku (obal vs. obalový materiál) je možné badať aj pomerne rozpačité ustanovenie týchto povinností predávajúcemu.
Konkrétne výraz „obalový materiál“ sa v zmysle druhej vety tohto ustanovenia viaže na výkon „samoobslužného predaja“ (supermarkety a pod.). Takto formulované ustanovenie následne vytvára u povinných subjektov (predávajúcich) dojem, že povinnosť znášať náklady sa viaže výhradne k tým predávajúcim, ktorí vykonávajú samoobslužný predaj. K tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že reštaurácie a donáškové služby takmer vždy účtujú obal a nie zabalenie výrobku.
Ustanovenie síce obsahuje aj formuláciu, že predmetom účtovania nesmie byť ani „zabalenie“ výrobku, avšak z povahy takto zvolenej formulácie vyplýva, že predmetom nie je poskytnutie „materiálu“ ako takého, ale činnosti súvisiacej so zabalením. Inak povedané, akoby zákon chránil spotrebiteľa len pred spoplatnením samotného materiálu a súčasne v záujme pedchádzania možným špekuláciám zo strany predávajúceho do zákazu spoplatnenia zapája aj činnosti, ktoré musí predávajúci vykonať na zabalenie výrobku.
Nakoľko však zákon používa v súvislosti so spoplatnením samostatný pojem „obalový materiál“, vytvára táto skutočnosť u predávajúcich dojem, že zákaz spoplatňovania sa viaže výhradne na samoobslužný predaj.
Spotrebiteľská legislatíva pribúdaním opakovaných novelizácií a transpozícií sekundárnych právnych aktov EÚ, nadobudla pomerne neforemnú a liknavú podobu. Ak totiž zákon ustanovuje povinnosti cieľovej skupine predávajúcich, je potrebné tieto povinnosti vždy formulovať jasne a jednoznačne. Predávajúci nemôže byť viazaný plnením povinností, ktoré sú predmetom alternatívneho výkladu zákona. V opačnom prípade to zakladá právnu neistotu a to nielen na strane predávajúceho, ale aj dozorného orgánu.
Druhým rozmerom tohto prípadu môže byť aj ekonomická stránka, ktorá v konečnom dôsledku priťaží spotrebiteľom. A síce premietnutie cien obalov resp. obalových materiálov do cien pokrmov.
Hygienické Požiadavky
Podnikateľ musí zabezpečiť teplú a studenú pitnú vodu, hoci v tomto prípade dané opatrenie zastrešuje prenajímateľ trhového miesta. Nemenej podstatné je zabezpečovanie primeraného zariadenia na dodržiavanie osobnej hygieny, a to najmä pri príprave jedla, kedy je nutný dvojdrez či dve umývadlá. Suroviny a všetky zložky, ktoré sú skladované, musia byť uchované vo vyhovujúcich podmienkach. Potraviny na všetkých stupňoch produkcie, distribuovania či spracovania, musia byť chránené pred kontamináciou. Každý prevádzkovateľ je povinný spĺňať požiadavky na správnu výrobnú prax.
tags:
