Príspevok od

Meškajúca menštruácia a opuchnuté nohy môžu byť pre ženu nepríjemným a znepokojujúcim zážitkom. Hoci zbystriť pozornosť a načúvať svojmu telu nikdy nezaškodí, nie vždy je dôvod na paniku. Meškajúca menštruácia totiž môže mať rôzne príčiny, od tej najzrejmejšej, teda tehotenstva až po závažnejšie, ktoré si vyžadujú návštevu gynekológa.

Kedy môžeme hovoriť o meškajúcej menštruácii?

Štandardný menštruačný cyklus má približne 28 dní. Dĺžka aj pravidelnosť cyklu sa však môžu líšiť. Za pravidelný sa považuje cyklus, ktorý trvá zhruba 26 až 30 dní. Samozrejme, môže tam byť istá odchýlka, to znamená, že aj 24 až 32-dňový cyklus sa považuje za pravidelný. O meškajúcej menštruácii hovoríme spravidla až vtedy, ak medzi krvácaniami uplynie viac ako 35 dní.

Najčastejšie príčiny meškania menštruácie

  1. Tehotenstvo: Väčšina žien pri meškajúcej menštruácii automaticky siaha po tehotenskom teste. Ak je výsledok pozitívny, príčina je hneď známa. Po oplodnení vajíčka totiž v tele ženy dochádza k hormonálnym zmenám, ktoré vedú k zastaveniu menštruácie. V prípade negatívneho testu je však potrebné zvážiť iné možné príčiny a ideálne sa čo najskôr objednať ku gynekológovi.
  2. Stres: Hoci stres si zvyčajne spájame s duševným zdravím, nie je žiadnym tajomstvom, že má aj fyziologické prejavy. U žien je jednou z najčastejších práve meškajúca menštruácia. Keď sme dlhodobo v strese, telo prepína do módu útok-alebo-útek. V tomto „pohotovostnom” režime dochádza k hormonálnym zmenám a utlmeniu niektorých telesných funkcií, ktoré organizmus nevníma ako životne dôležité. Týka sa to aj ovulácie, keď nedôjde k uvoľneniu vajíčka z vajíčkovodu, čo môže oneskoriť začiatok ďalšieho cyklu. Ak teda čelíte dlhodobému stresu v práci či osobnom živote, môžete u seba pozorovať nepravidelnosť, či meškanie menštruácie.
  3. Zmeny hmotnosti: Prudké výkyvy ručičky na váhe môžu tiež spôsobiť meškajúcu menštruáciu. A to bez ohľadu na to, ktorým smerom. Rapídny nárast či úbytok telesného tuku totiž dokáže v organizme vyvolať hormonálnu nerovnováhu. Prejavy nerovnováhy sú rôzne, no často sa týkajú práve rozmnožovacej sústavy, a teda aj menštruačného cyklu. Nepravidelnú či meškajúcu menštruáciu môžu spôsobiť aj rôzne diéty, či poruchy príjmu potravy, napríklad anorexia či bulímia.
  4. Fyzická námaha: Problémom s pravidelnosťou menštruácie často čelia fyzicky aktívne ženy, ktoré pravidelne cvičia či vrcholové športovkyne. Nadmerná fyzická námaha totiž ide ruka v ruke so zvýšeným spaľovaním kalórií. Telo míňa viac energie a aby zabránilo kolapsu, musí rozhodnúť, ktoré systémy uprednostní a ktoré dočasne „vypne” či utlmí. Je to podobné, ako pri psychickom strese, keďže intenzívna fyzická aktivita je vlastne tiež formou stresu.
  5. Antikoncepcia a lieky: Zmeny v menštruačnom cykle môže spôsobiť aj antikoncepcia. Hoci u mnohých žien je počas užívania hormonálnej antikoncepcie krvácanie miernejšie a menej bolestivé, prípadne sa im cyklus stabilizuje, nájdu sa aj výnimky. Medzi tie patrí napríklad vynechanie či meškanie menštruácie. Tieto prejavy sa môžu vyskytnúť aj po vysadení antikoncepcie.
  6. Perimenopauza: Perimenopauza je obdobie, kedy u ženy postupne končí reprodukčné obdobie. Predchádza menopauze, ktorá sa typicky vyskytuje okolo päťdesiatky. V tomto období môže u seba žena pozorovať zmeny v menštruačnom cykle, jeho nepravidelnosť, ale napríklad aj meškajúce krvácanie v období, keď ho nečakala. Perimenopauza môže trvať dva až dvanásť rokov, prvé príznaky sa teda môžu objaviť už pred štyridsiatkou.
  7. Zdravotné problémy: Medzi menej zjavné príčiny meškajúcej menštruácie patria rôzne skryté zdravotné komplikácie - najmä hormonálne poruchy. K pomerne častým však patria aj ochorenia štítnej žľazy. Tá zodpovedá, okrem iného, aj za reguláciu menštruačného cyklu. Ak je jej činnosť vysoká či nedostatočná, krvácanie môže byť silnejšie ako zvyčajne, alebo minimálne až žiadne. Ženské reprodukčné orgány môžu potrápiť aj syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), panvové zápalové ochorenie (PID) či maternicové myómy. Tieto diagnózy môže odhaliť iba vyšetrenie u gynekológa či iného špecialistu. Meškajúca menštruácia môže byť tiež zriedkavým vedľajším príznakom iných ochorení či zdravotných ťažkostí, napríklad meningitídy, srdcového infarktu alebo zápalu pľúc.

Kedy navštíviť gynekológa?

Meškanie menštruácie môže vystrašiť, najmä ak sa s ním stretnete po prvýkrát. Ak neviete identifikovať zjavnú príčinu, návštevou gynekológa nič nepokazíte. Odkladať by ste ju určite nemali vtedy, ak sa okrem meškajúceho krvácania objavia ďalšie príznaky:

  • bolesti hlavy, horúčky
  • bolesti brucha
  • nevoľnosť, zvracanie
  • výtok z prsníkov
  • vypadávanie vlasov
  • nadmerný rast ochlpenia
  • iné nepríjemné pocity

Lekár sa vás môže opýtať na (ne)pravidelnosť menštruačného cyklu, váš celkový zdravotný stav, užívanie antikoncepcie, zmeny v životospráve či pohlavný život. Pomôcť odhaliť príčinu môžu aj krvné testy či ultrazvuk.

Predmenštruačný syndróm (PMS)

Predmenštruačný syndróm (PMS) je súbor cyklicky sa opakujúcich telesných a psychických ťažkostí vyskytujúcich sa v druhej, teda luteálnej fáze u žien s menštruačným cyklom. Jednoznačné príčiny PMS nie sú doposiaľ objasnené. Predpokladá sa, že súvisia so zmenami pomeru estrogénov a progesterónu, s prudkým hormonálnym spádom v druhej fáze menštruačného cyklu, so zvýšenou hladinou prolaktínu a biochemickými zmenami v centrálnom nervovom systéme. Prečo sú len niektoré ženy citlivé na tieto cyklické zmeny, nie je známe.

Medzi rizikové faktory vzniku PMS patrí predovšetkým fajčenie a obezita. Ženy, ktoré fajčia, majú 2-krát vyššie riziko vzniku ťažkej formy PMS, a ženy s indexom telesnej hmotnosti („body mass index“) 30 a viac majú 3-krát vyššie riziko PMS ako neobézne ženy. V priebehu života sa s niektorým z príznakov PMS stretne takmer 90 % žien. Približne 20 % žien v reprodukčnom veku uvádza komplex príznakov PMS. U asi 8 % žien sa vyskytuje najťažšia forma. Obvykle sa začína vo veku okolo 20 rokov, no u pomerne veľkej skupiny žien po 35. roku života a môže sa prejavovať až do menopauzy.

Príznaky sa môžu začínať súčasne s ovuláciou, teda približne 14. deň menštruačného cyklu, a postupne sa zhoršovať až do nástupu menštruačného krvácania, alebo sa prejavia súčasne s ovuláciou s následnou úľavou a návratom ťažkostí niekoľko dní pred menštruačným krvácaním, prípadne sa vyskytnú len na konci menštruačného cyklu. Typické je bezpríznakové obdobie medzi 5. a 10. dňom menštruačného cyklu. Intenzita príznakov PMS má široké rozpätie, od slabších nepríjemných pocitov až po celkovú ťažobu, nevládnosť vyžadujúcu si krátkodobú práceneschopnosť a primeranú liečbu. Tak je to pri predmenštruačnej dysforickej poruche - najťažšej forme PMS.

Stanovenie diagnózy PMS nie je jednoduché, pretože neexistuje žiaden laboratórny test ani konkrétna vyšetrovacia metóda. Je nevyhnutné najskôr vylúčiť inú organickú alebo psychickú príčinu ťažkostí, vykonať gynekologické, endokrinologické, prípadne psychiatrické vyšetrenie. Zároveň pacientka denne hodnotí príznaky počas minimálne dvoch menštruačných cyklov.

Najčastejšie príznaky PMS

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príznaky predmenštruačného syndrómu (percentuálny výskyt príznakov u žien s PMS) patria:

  • zlosť (76 %)
  • pocit napätia, úzkosti (71 %)
  • únava (58 %)
  • poruchy nálady (58 %)
  • smútok/depresia (54 %)
  • konflikty s okolím (54 %)
  • napätie v prsníkoch (54 %)
  • znížená aktivita (49 %)
  • podráždenosť (47 %)
  • znížená schopnosť sústrediť sa (43 %)

K ďalším príznakom patria bolesti hlavy, poruchy spánku, nafukovanie brucha, tráviace ťažkosti, zvýšená chuť do jedla.

Keďže nepoznáme presnú príčinu PMS, neexistuje jednoznačná liečba. Podľa intenzity príznakov sa podávajú antidepresíva a anxiolytiká (lieky na upokojenie), hormonálna liečba a prídavná liečba diuretikami (močopudnými liekmi) a nesteroidovými antiflogistikami (protizápalovými liekmi). Odporúča sa zmena životného štýlu (úprava stravy smerujúca k obmedzeniu zadržiavania tekutín - zníženie príjmu soli, tukov, metylxantínov, ktoré obsahujú káva, čaj a kola, pravidelná fyzická aktivita, primerane dlhý spánok, zákaz fajčenia, abstinencia alkoholu) a užívanie minerálov, predovšetkým magnézia (horčíka). Predpokladá sa, že nedostatok magnézia (horčíka) môže byť jednou z nutričných (výživových) príčin predmenštruačného syndrómu. Štúdie viacerých autorov potvrdili, že magnézium (horčík), podávané ženám s predmenštruačným syndrómom od 15. dňa menštruačného cyklu do spustenia menštruačného krvácania, významne zlepšuje priebeh PMS, potláča najmä psychické emocionálne príznaky, zlepšuje náladu, oslabuje pocit únavy a napätia. Pri užívaní magnézia počas dvoch menštruačných cyklov došlo v priebehu druhého cyklu k zníženiu zadržiavania tekutín, a teda k zníženiu hmotnostného prírastku, napätia v prsníkoch, k potlačeniu pocitu nafúknutého brucha. Jednoznačný vplyv má magnézium na výskyt predmenštruačných migrén a migrén vôbec.

Dysmenorea

Dysmenoreu charakterizuje bolesť v podbrušku objavujúca sa tesne pred začiatkom menštruačného krvácania, pretrvávajúca do druhého až tretieho dňa krvácania. Bolesť môže byť tupá až kŕčovitá, rôznej intenzity. Môžu ju sprevádzať bolesti krížov, hlavy, nevoľnosť, vracanie až kolapsový stav. V priebehu života sa vyskytuje u 30 - 50 % žien a je jednou z najčastejších príčin, pre ktorú dievčatá a mladé ženy navštívia gynekológa. Dysmenoreu rozdeľujeme na primárnu a sekundárnu, odlišujú sa príčinou vzniku a liečbou.

Primárna dysmenorea je definovaná ako bolesť pri menštruačnom krvácaní, ktorá nie je spojená so zjavnou abnormalitou v oblasti malej panvy. Typicky sa vyskytuje krátko po prvom menštruačnom krvácaní. Začiatok ťažkostí súvisí s nástupom ovulačných cyklov a často ustupuje po prvom vaginálnom pôrode. V súčasnosti sa predpokladá výrazný vplyv prostaglandínov, látok nachádzajúcich sa v sliznici, teda vnútornej vrstve maternice. U žien s dysmenoreou sa zistila ich zvýšená hladina, pričom úzko súvisia so stupňom bolesti. Prostaglandíny spôsobujú zúženie ciev hladkej svaloviny maternice, zníženie prietoku krvi, a teda nedostatok kyslíka, čo následne vyvoláva bolesť. Pri vzniku ťažkostí nie sú zanedbateľné ani psychologické faktory očakávania „prvej bolestivej menštruácie“.

Sekundárna dysmenorea sa vyskytuje častejšie po 30. roku života ženy a typicky sa na vzniku ťažkostí podieľajú štrukturálne orgánové abnormality v oblasti malej panvy. Najčastejšie ide o endometriózu, zápalové ochorenie panvy, vaječníkové cysty a tumory, myómy maternice, zúženie kanála krčka maternice, vrodené vývojové chyby maternice.

V liečbe primárnej dysmenorey sa požívajú nesteroidové antiflogistiká blokujúce tvorbu prostaglandínov, účinné je nasadenie hormonálnej antikoncepcie, pričom už následná menštruácia môže byť menej bolestivá, miernejšia a kratšia.

Na znížení bolesti pri dysmenoree sa podieľa aj magnézium (horčík). Liečba magnéziom u žien s dysmenoreou významne zlepšuje priebeh menštruácie pravdepodobne mechanizmom zníženia hladiny prostaglandínov, ktoré sa podieľajú na vzniku bolesti a prozápalového účinku. Liečba sekundárnej dysmenorey je v závislosti od príčiny prevažne chirurgická.

Hormonálna antikoncepcia

Hormonálna antikoncepcia patrí medzi najrozšírenejšie a najspoľahlivejšie reverzibilné metódy plánovaného rodičovstva. V súčasnosti užíva na svete hormonálnu antikoncepciu s nízkym obsahom estrogénov asi 75 miliónov žien, pričom na Slovensku je to približne 300 000 žien v reprodukčnom veku. Vo viacerých štúdiách sa potvrdila preukázateľne nižšia hladina magnézia u žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu v porovnaní so ženami, ktoré hormonálnu antikoncepciu neužívajú.

tags: