Čaj z kostihoja lekárskeho: Účinky a využitie

Použitie kostihoja lekárskeho formuje európsku a arabskú fytoterapiu už takmer 2000 rokov. Kostihoj lekársky je veľmi stará liečivá bylina, ktorá sa používala takmer výlučne zvonka, na liečenie zlomenín kostí a na sceľovanie rán. Písomné svedectvá o liečení pomocou jeho koreňa nájdeme v dvoch starovekých dielach, v encyklopedickom prírodopisnom diele Historia naturalis od rímskeho spisovateľa Plínia (*23 - †79 n. l.) a v knihe herbálnej medicíny Materia medica od gréckeho lekára Dioscoridea (*40 - †90 n. l.).

Kostihoj má vedecký názov Symphytum z gréckeho symphyeiln, čo znamená rásť spolu. Je to trváca bylina so zhrubnutým, pozitívne geotropickým podzemkom a s 0,60 až 0,90 metra vysokými, hore rozkonárenými, odstávajúco štetinatými a krídlovito hranatými byľami. Pravidelné kvety sú obojpohlavné a päťpočetné. Kalichy pozostávajú z piatich kopijovitých lístkov, koruny sú krčiažkovité, purpurovofialové alebo slonovinobiele s úzkym lemom. Obsahujú päť voľných tyčiniek a vrchný semenník. Rastlina kvitne v máji až septembri, má veľké kvety a hojne meduje. Dáva od 101,5 do 227,1 kilogramu medu jasnej farby na hektár. Peľu dáva málo.

Kostihoj rastie na stanovištiach s vlhkou, úrodnou, najmä na dusík bohatou pôdou s pH od 6,0 do 7,0. Sú to lúky, naplaveniny riek a oblasti s ťažkou ílovitou pôdou.

Zber a spracovanie koreňa kostihoja

Predmetom zberu sú hlavne korene (Radix symphyti), pričom ich vykopávame na jeseň (september - november). Niekedy môžeme na jar, keď rozmrzne pôda a je vlhká, lebo korene sú uložené hlboko v zemi. Dobre sa očistia od hliny, zbavia podzemkov a rýchle usušia na slnku, hrubšie sa pozdĺžne prerežú. Odporúča sa dosúšať aj umelým teplom medzi 40 až 45 stupňami Celzia. Vnútorná dužina koreňov musí pritom zostať biela. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Materiál ľahko podlieha skaze.

Účinné látky a ich pôsobenie

Hlavnou účinnou látkou kostihoja je hojivý purinový derivát alantoín (0,6 - 0,8 percenta), ktorý podporuje granuláciu a regeneráciu tkanív, ako aj fúziu kostí. Cholín zlepšuje lokálny krvný obeh a rýchlejšiu resorpciu (pohlcovanie) hematómu. Prítomná kyselina rozmarínová má protizápalové, analgetické a antioxidačné účinky. Saponinoxid A vykazuje antimikrobiálnu aktivitu.

Droga obsahuje množstvo pyrolizidínových alkaloidov - intermedin, acetylintermedin, consolidin, consolicin, symphytin, echimidin, laziokarpin, symphytocynoglossin, ďalej metylpyronin, lykopsamin, acetyllykopsamin. Toxické sekundárne metabolity sa oveľa viac koncentrujú v koreni, ktorý je, ako je vyššie spomenuté, hlavným predmetom zberu. Menej je ich vo fotosyntetizujúcej mohutnej nadzemnej biomase počas vegetácie.

Použitie kostihoja

Pri vnútornom užívaní koreňa kostihoja sa využívajú jeho adstringentné (zvieravé) účinky. Ľudové liečiteľstvo ho používalo pri ochoreniach dýchacích ciest a sliznice, pri kašli, bronchitíde a tuberkulóze. Na druhej strane Svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 - †1179) varovala pred jeho užívaním vnútorne, pretože „rozhádže poriadok telových tekutín“. Odporúčala ho používať, ale zvonku, na končatiny pri krvných podliatinách.

Najčastejšie a aj vedecky uznávané je vonkajšie aplikovanie kostihoja, pričom sa uplatňujú jeho výnimočné regeneračné schopnosti. Podporuje rast kostných, chrupkových a svalových buniek, regeneráciu tkanív a pôsobí protizápalovo. Pri poraneniach však musíme postihnuté miesta pred použitím kostihoja poriadne vyumývať. Pri rýchlom hojení by totiž v rane mohla zostať zarastená špina či hnis.

Príprava odvaru z koreňa kostihoja:

Z koreňa pripravujeme odvar nasledujúcim postupom. Lyžičku koreňovej drogy zalejeme 0,3 litra vody a cez noc necháme macerovať. Ráno potom privedieme do varu, povaríme 1 až 2 minúty a precedíme. Pijeme 2-krát denne po 0,1 litra.

Príprava kostihojovej masti:

Kostihojovú masť pripravíme nasledovne. 10 gramov koreňov kostihoja, rozdrvených na mäsovom mlynčeku, zmiešame so 100 gramami výživného tuku alebo masťového základu. Túto zmes vložíme na 2 až 3 hodiny do vodného kúpeľa, potom za horúca precedíme cez plátno a uložíme do chladničky v dóze (Gondolová a Hadrabová, 2008).

Kostihoj v minulosti

V minulosti sa nadzemná biomasa kostihoja lekárskeho zaraďovala medzi sľubné kŕmne plodiny určené na podporu chovu zvierat. Má nízky obsah vlákniny, a preto ju ľahko konzumujú domáce zvieratá. Zároveň je tu vysoký obsah vitamínu A a bielkovín. Z pestovateľského hľadiska je to mohutná trváca rastlina, ktorej iné buriny nemôžu konkurovať. Vychádzalo sa tiež z historickej skúsenosti, keď sa celá bylina konzumovala aj ako potravina počas zemiakového hladomoru v Írsku v rokoch 1845 až 1852. Hladomor spôsobila pleseň zemiaková (Phytophthora infestans (Mont.) de Bary), ktorá rýchlo zničila úrodu zemiakov, zdroj potravy pre väčšinu obyvateľov. Predpokladá sa, že za tri roky zomrelo od hladu až 1,5 milióna ľudí.

Rastliny kostihoja môžeme využiť ako „zelené hnojenie“, ako metódu pre obohacovanie, zúrodňovanie a skyprovanie pôdy.

Kostihoj lekársky a jeho vlastnosti

Kostihoj lekársky (Symphytum officinale) obsahuje hlavne silice, slizové látky, triesloviny, alkaloidy, alantoín, triterpény, aminokyseliny, škrob, cholín a živice. Liečivá schopnosť kostihoja sa využívala po stáročia, no v súčasnosti nad nim visí pomyselný otáznik, pretože obsahuje rad alkaloidov, z ktorých niektoré sú považované za toxické. Preto kostihoj lekársky používame výhradne zvonka. Z rastliny sa používa predovšetkým koreň, menej často listy. Kostihoj pôsobí protizápalovo, má hojivé účinky a podporuje rýchlu obnovu tkanív.

Odporúča sa najmä na výrony, modriny, zranenia vzniknuté pri športe. Výborné výsledky dosahuje pri liečení zápalov, bolestí kĺbov, šliach a väzov, urýchľuje hojenie zlomenín, pretože napomáha zrastaniu kostí. Kostihoj je rovnako veľmi účinný liek na kŕčové žily, pomaly sa hojace rany, preležaniny a vredy, pomáha hojiť jazvy a chrasty. Masť a tinktúra z kostihoja pomáhajú liečiť obareniny, popáleniny aj kožu spálenú slnkom, používa sa na otvorené rany, pomliaždeniny, opuchy, artritídu, reumatizmus, zjemňuje pokožku a lieči akné, masť je ideálna k masáži namáhaných svalov a šliach pre športovcov.

Kostihoj lekársky je krásna statná trvalka so silným dužinatým podzemkom a vzpriamenými chlpatými listami. Bohaté kvety sú fialové, purpurové, ružové i biele. Kvitne od mája do septembra. Koreň je pretiahnutý, dužnatý, na povrchu čierny - preto sa mu ľudovo hovorí čierny koreň - a vnútri belavý.

Pestovanie kostihoja

Kostihoj sa ľahko rozrastá a je pomerne agresívny, takže je vhodné ho pestovať buď vo veľkých nádobách samostatne alebo nádoby zapustiť do záhonu. Vo voľnej prírode rastie kostihoj divo na brehoch potokov, riek, na okrajoch lesov a v mokradiach. Podobné podmienky mu musíme vytvoriť aj na záhrade. Úplne zásadnou podmienkou pre pestovanie kostihoja je dostatok vlahy !!! Kostihoj má rád dostatok slnka, ale nepohrdne ani mierne zatieneným miestom.

Na kostihoji sú najkrajšie kvety, liečivé sú korene, menej potom i listy. Korene zberáme na jeseň od konca septembra alebo skoro na jar, keď je minimálna nadzemná časť a v koreňoch je najviac liečivých látok. Koreň vyrýľujeme vidlami, dobre umyjeme, potom ho rozrežeme pozdĺžne alebo nakrájame na tenké kolieska. Pri sušení nesmie teplota presiahnuť 45 ° C. Korene sú po usušení tvrdé a už ich ďalej nekrájame, na to je potrebné myslieť ešte pred sušením. Malé sušené kúsky koreňa možno zomlieť v mlynčeku na kávu na prášok.

Upozornenia a obmedzenia

Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí.

Podľa doterajších zistení majú niektoré z pyrolizidínových alkaloidov, ktoré rastlina obsahuje, nepriaznivý vplyv na pečeň. Ak sa rozhodnete kostihojový koreň užívať vnútorne vo forme čaju či tinktúry, berte ho len po veľmi krátky čas, maximálne 2 týždne.

Nadmerná konzumácia veľkých dávok kostihoja lekárskeho môže spôsobiť poškodenie pečene. Ak sa používa bez náležitej konzultácie a pri nedostatočnom adekvátnom vedení, môže dokonca spôsobiť rakovinu pečene. Tehotné ženy by nemali túto bylinu konzumovať vnútorne.

Tabuľka: Obsah vitamínov a minerálov v kostihoji

tags: