Krst dieťaťa, prvé sväté prijímanie a birmovka - to sú slávnostné udalosti, ktoré majú pre veriacich ľudí hlboký význam.

K prvému svätému prijímaniu pristupujú deti po zhruba jednoročnej katechetickej príprave vo veku okolo deviatich rokov.

Prvé sväté prijímanie je organizované vo farnostiach spravidla raz ročne v máji alebo na začiatku júna. Koná sa slávnostným spôsobom pri nedeľnej omši za účasti rodičov a krstných rodičov.

Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania: sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, pri ktorej prijímame Krista, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.

Význam Eucharistie

Samotný výraz eucharistia znamená ďakovanie. Na začiatku eucharistickej modlitby vyzýva kňaz ku vzdávaniu vďaky slovami: vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu! A potom si spomína na všetky veci, ktoré Boh pre nás ľudí urobil a vzdáva mu za ne vďaku.

Eucharistia sprítomňuje, teda robí prítomnou Kristovu obetu kríža.

Eucharistia je teda pre nás stále jedinečnou možnosťou, ako sa stretnúť s tým živým chlebom - Kristom. To jedinečné stretnutie človeka s Bohom. Kiežby sme si to naozaj čo najviac uvedomovali do hĺbky.

Názvy Eucharistie

  • Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Slovo eucharistó znamená po grécky ďakujem (Lk 22,19;l Kor 11,14), podstatné meno eucharistia - ďakovanie.
  • Pánova večera lebo ide o večeru, ktorú Pán slávil so svojimi učeníkmi v predvečer svojho umučenia.
  • Lámanie chleba, pretože tento obrad, ktorý bol pri židovskom stolovaní obvyklý, použil aj Ježiš, keď pri Poslednej večeri požehnal a dával chlieb. Podľa toho ho učeníci spoznali aj po jeho zmŕtvychvstaní. Lámaním chleba nazývali svoje eucharistické zhromaždenia aj prví kresťania.
  • Eucharistické zhromaždenie (po gr. Svätá a Božská liturgia, pretože celá cirkevná liturgia má svoj stred a najpresnejšie vyjadrenie v slávení tejto sviatosti. V rovnakom zmysle sa nazýva aj slávením svätých tajomstiev.
  • Najsvätejšia sviatosť, lebo je sviatosťou všetkých sviatostí.

Premena chleba a vína

Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi.

Transsubstanciácia vyjadruje, že Kristus nevchádza do existujúceho chleba (ako hovoril Luther), ale že on na oltári v momente premenenia nahrádza chlieb svojim vlastným telom. Teda z pôvodného chleba už nezostáva nič. To, čo prijímame vo sv. prijímaní, teda nie je to, čo sme priniesli v obetných daroch na oltár.

Kristovo telo vo chvíli premenenia berie na seba vonkajšiu podobu (spôsob) chleba.

Matériou sviatosti je chlieb (pšeničná múka a voda bez akýchkoľvek iných prísad) v západnom obrade nekvasený, vo východnom kvasený a víno z plodu viniča, bez akýchkoľvek prídavkov cukru či konzervačných látok. Platnou matériou je aj hroznový mušt (nealkoholický) bez akýchkoľvek pridaných látok.

Chlieb sa premieňa na Kristovo telo pri slovách premenenia, konkrétne na slovo: "toto je moje telo".

Kristus je prítomný v eucharistii a to v každej jednotlivej hostii, ako aj v častiach a to vždy celý. Rovnako je celý Kristus prítomný pod spôsobom vína. Táto prítomnosť celého Krista v každej čiastočke Eucharistie je prejavom jeho božskej všadeprítomnosti.

Pán Ježiš je prítomný v eucharistii od momentu premenenia až dovtedy, kým pretrváva spôsob chleba a vína. Táto telesná eucharistická prítomnosť zaniká tiež krátko po jeho požití vo sv.

Obetný charakter svätej omše

Ľudia od vekov prinášali na znak vďaky a úcty Bohu rozličné obety. Väčšinou obetovali najvzácnejší podiel (prvotiny) z úrody či zo svojho stáda. Obeta sa prináša na zvláštnom zasvätenom mieste, ktoré sa nazýva oltár.

V Starom zákone boli prinášané obety nazvané krvavé a nekrvavé. Krvavé boli tie, pri ktorých sa obetovalo obetné zviera (baránok, kozľa, hrdlička, holub...).

Kristus sa obetoval raz navždy na kríži. Táto obeta sa viac neopakuje. Je úplná a dostatočná na odčinenie hriechov celého sveta a zmierenie ľudstva s Bohom.

Svätá omša môže byť obetovaná na nejaký konkrétny úmysel, napr. za uzdravenie, obrátenie alebo spásu pre zosnulých a pod.

Prijímanie Eucharistie

Prijímateľom môže byť človek:

  • pokrstený;
  • ak ide o dieťa, má mať dostatočné vedomosti a dôkladnú prípravu. V prípade nebezpečenstva smrti - ak už vie rozlíšiť Kristovo telo od obyčajného pokrmu;
  • kto je v milosti posväcujúcej;
  • Eucharistiu môžeme prijímať 2x cez deň;
  • povinnosť prijať Eucharistiu aspoň raz v roku;
  • je potrebné dodržať hodinu pred sv.
  • eucharistický pôst je potrebné dodržať hodinu pred sv.

Podľa Kán. 916 CIC, môže byť pripustený na sväté prijímanie.

Je vhodné, aby sa veriaci modlili v kostole, v ktorom je prítomný Pán Ježiš v eucharistii. Zvláštnou formou úcty k eucharistii je uctievanie Ježišovho Božského Srdca.

Príprava a úcta k Eucharistii

  • Dochvíľnosť, pred svätou omšou pol hodiny modlitba sv. ruženca, min.
  • Pri svätej omši nevyrušujem iných.
  • Zapájam sa do modlitieb a spevov.
  • Rád(a) poslúžim pri miništrovaní, čítaní, príprave obetných darov, speve...

Ježiš ukazuje, že má moc urobiť takýto viditeľný zázrak. Ale jeho cieľom nie je v prvom rade nasýtiť telo - preto potom trochu kritizuje svojich nasledovníkov, ktorí ho nasledujú len preto, že sa zadarmo najedli - a snaží sa upriamiť ich pozornosť teraz na iný chlieb.

Chlieb, ktorý im on dá - to bude jeho telo.

Tu vidíme veľmi jasne prepojenie chleba a Kristovho Tela.

Vo výrobku, ktorý nazývame chlieb je obsiahnuté vlastne aj tajomstvo umučenia - pšeničné zrno musí v zemi „zomrieť“ a z jeho zániku vznikne klas. Či tu nevidíme symboliku smrti a zmŕtvychvstania?

tags: