Človek rozlišuje svojim jazykom štyri základné chute: sladkú, slanú, kyslú a horkú. To sa učia už celé generácie deti na základnej škole. Ešte len posledných pár rokov sa hovorí o ďalších chutiach, ktoré náš jazyk vie rozlišovať.

Piata chuť - Umami

Tou piatou, vedcami uznávanou chuťou, je tzv. umami. Japonské slovíčko vyjadruje lahodnosť a hovorí o výraznej chuti bielkovín. Vedci ale zistili, že pokrmy bohaté na chuť umami nás zasýtia rýchlejšie a na dlhšiu dobu.

Medzi potraviny bohaté na chuť umami patria napríklad paradajky a z nich vyrobený kečup alebo omáčka, parmezán, sušená šunka, hovädzie, sójová a ustricová omáčka, víno, vývary a bujóny. Všade tam, kde sú bielkoviny a glutaman sodný.

Ten sám o sebe vo veľkom množstve môže škodiť, ale v malom množstve ho telo potrebuje. A navyše vyvoláva pocit nasýtenia. Glutaman ako dochucovadlo používajú v krajinách východnej Ázie dlho. Na Západe sa o ňom teraz veľa diskutuje, pretože podľa jedných škodí, podľa iných je úplne neškodný. Pravda bude niekde uprostred. Telo totiž kyselinu glutamovú, z ktorej glutaman ako sodná soľ tejto kyseliny vzniká, nevyhnutne potrebuje. Ale, ako u väčšiny prospešných látok, v malom množstve. Zvýšená konzumácia glutamanu môže viesť k mnohým ťažkostiam, od tráviacich po nervové.

Jedno je ale isté, glutaman je v mnohých potravinách obsiahnutý aj prirodzene. Tieto potraviny potom človeku veľmi chutia a jazyk na ne reaguje špeciálnymi chuťovými bunkami, ktoré vedci označujú japonským slovkom umami.

"Glutaman sodný monohydrát preukázateľne zvyšuje pocit nasýtenia, ak je konzumovaný s bielkovinami," tvrdia vedci z University of Sussex. Tamojší tím vykonal experimentálny pokus. Časti osôb podával polievku s glutamanom, časť dostala rovnakú polievku bez glutamanu.

Chuť umami však nevyvoláva len glutaman, ale tiež inozinan sodný, ktorý potravinársky priemysel do hotových jedál a polotovarov tiež pridáva.

Podľa tímu austrálskych a novozélandských vedcov ľudia, ktorí majú silne vyvinutú chuť umami, bývajú štíhli. Pretože sa neradi prejedajú tučnými jedlami.

"Naša štúdia dokazuje, že má človek skutočne viac chutí," tvrdí doktor Russell Keast z austrálskej Deakin University. Pre vnímanie tuku, lepšie povedané mastných kyselín v potrave, majú ľudia podľa Keasta rôzne citlivý prah. A čím je vnímanie tukov v potrave jemnejšie a prah vyšší, tým sa človek premasteným pokrmom viac vyhýba a býva štíhlejší.

Štúdia z Austrálie a Nového Zélandu preukázala, že ľudia majúci nižšie či normálne BMI a teda štíhlu či normálnu postavu vnímajú tučnosť veľmi citlivo.

Ako fungujú chuťové poháriky

Väčšina z nás určite vie, že za vnímanie chutí môžu chuťové poháriky. Viete však, koľko ich približne máme? Nielen na túto otázku vám dnes dáme odpoveď. Vnímanie chuti nesúvisí iba s chuťovými pohárikmi. Údajne dokážeme vnímať nie 4, ale až 5 chutí: sladkú, slanú, horkú, kyslú a umami (chuť glutamanu).

Existujú však aj ľudia, ktorí ich majú omnoho viac. Tehotné ženy v istom období tehotenstva nemajú chuť na zeleninu, pretože obsahuje horkú chuť. Ich organizmus sa tejto chuti štíti, pretože ide o zmyslovú narážku na jed, čím by sa mohol ohroziť plod.

Chuťové poháriky fungujú približne 10 až 14 dní. Jednotlivé chute majú určité prahové hodnoty. Najnižšiu má horká, takže ju cítime dosť intenzívne. Chuťové poháriky nemáme iba na jazyku. Čuch a chuť sú veľmi úzko prepojené.

Vedeli ste, že jazyk je pokrytý hlienom, ktorý ho chráni pred ostrými zubami či poškodením? Môže sa stať, že človek stratí schopnosť vnímania chuti. To, že cítime chuť, má svoj účel. Alternatívna medicína nepodceňuje napríklad to, ako jazyk vyzerá. Niektorí odborníci dokonca vedia z jazyka vyčítať, akou chorobu trpíte, či k akej choroby máte sklony.

Chuť rozlišujeme pomocou zvláštnych štruktúr chuťových pohárikov. Človek ich má na jazyku asi desaťtisíc. Sú známe štyri typy chuťových pohárikov, ktoré rozlišujú sladkú, slanú, kyslú a horkú chuť. Všetky chuťové vnemy vznikajú zložením týchto štyroch základných chuťových prvkov. Samotný mechanizmus vnímania chuti je zložitý. Chemické a aromatické látky v potrave alebo v nápojoch sa rozpúšťajú v slinách a vstupujú do póru na jazykových papilách. Okolo týchto pórov je umiestnená skupina chuťových buniek. Chemické látky stimulujú citlivé bunky chuťových pohárikov a papíl.

Na jazyku sú umiestnené fungiformné a filiformné papily. Fungiformná papila svojim vzhľadom pripomína hubu. Tieto papily sa vyskytujú v malom množstve na povrchu jazyka, hlavne v jeho strednej časti. Filiformné papily majú malé zašpicatelé výstupky a vyskytujú sa vo veľkom množstve na celej hornej strane jazyka s výnimkou zadnej časti. Chuťové poháriky citlivé na slané, kyslé, horké sú zoskupené do určitých oblastí na povrchu jazyka. Koniec jazyka je citlivý na sladké, ďalšia časť na slané.

Chuť je regulovaná dvoma časťami mozgu kmeňom a mozgovou kôrou. V ideálnom prípade by mala byť chuť do jedla kombinovaná s pocitom hladu tak, aby bol zaistený optimálny príjem stravy. Tento mechanizmus dokáže zabezpečiť dostatočné množstvo výživy pre rast a vývoj detí, u dospelých zabezpečuje udržiavanie "ideálnej" telesnej hmotnosti.

Ako ovplyvňuje chuť obezita?

S dobrou chuťou sa často spája obezita- tučnota. Dôvody nie sú celkom jasné, prečo sú niektorí ľudia tuční. Teoreticky platí, že tučnota vzniká vtedy, keď prijímame viac energie, ako vydávame. Energetické požiadavky každého človeka sú určené množstvom energie, ktoré je potrebné na udržanie základných životných funkcií a pohybovou aktivitou. K obezite najčastejšie dochádza u ľudí s malou fyzickou aktivitou. Predpokladá sa, že dôležitú úlohu hrajú aj dedičné faktory.

Najčastejšie sa stretávame s redukčnými diétami, ktorých cieľom je zníženie telesnej hmotnosti.

Strata chuti do jedla (anorexia)

Ak má niekto chuť do jedla, ťažko to zmeníme. Ak dochádza k strate chuti, je situácia opačná. K strate chuti spolu so stratou čuchu dochádza najčastejšie pri zápale nosových dutín. Príčinami môžu byť stavy spôsobujúce sucho v ústach. Chuť v tom prípade necítime preto, lebo chuťové poháriky nedokážu zaregistrovať chuť potravy rozpustenej v slinách. K degenerácii chuťových pohárikov najčastejšie dochádza vo vyššom veku.

Strata chuti do jedla sa odborne označuje ako anorexia. Väčšinou je iba prechodná, popri celkovej chorobe. Trvalá strata chuti do jedla vyžaduje odborné vyšetrenie.

Strata chuti do jedla je príznak, ktorý môže mať mnoho príčin. Vyskytuje sa vtedy, keď necítite hlad. Lekársky termín pre stratu chuti do jedla je anorexia. Tento pojem sa líši od poruchy príjmu potravy anorexia nervosa.

Strata chuti do jedla nastáva vtedy, keď necítite hlad alebo nemáte chuť na jedlo. Existuje niekoľko možných príčin straty chuti do jedla. Môže k nej dôjsť náhle alebo postupne počas dlhšieho obdobia. Lekársky termín pre stratu chuti do jedla je anorexia.

Keď máte stratu chuti do jedla, necítite hlad. Anorexia nie je to isté ako porucha príjmu potravy anorexia nervosa. Osoba s diagnózou mentálna anorexia môže pociťovať hlad, ale obmedzuje príjem potravy. Existuje niekoľko možných príčin straty chuti do jedla. Zmeny vo vašom tele môžu ovplyvniť vašu schopnosť pociťovať hlad a môžu spôsobiť stratu chuti do jedla. Vaše emócie zohrávajú úlohu pri vašej chuti do jedla a schopnosti túžiť po jedle. Základné ochorenie môže zmeniť vašu chuť do jedla.

Liečba straty chuti do jedla závisí od toho, čo ju spôsobuje. Váš poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže vykonať niektoré diagnostické krvné alebo zobrazovacie testy, aby sa dozvedel viac o príčinách vašich príznakov a pomohol vám ich liečiť. Zmena dávkovania alebo typu liekov, ktoré užívate. Keď sa základná príčina straty chuti do jedla lieči alebo sa vyrieši, vaša chuť do jedla by sa mala vrátiť do normálu.

Strata chuti do jedla môže spôsobiť podvýživu a stratu hmotnosti. Ak strata chuti do jedla pretrváva bez liečby, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Aby ste zostali nažive, musíte pravidelne jesť jedlo alebo prijímať kalórie. Keďže existuje mnoho možných príčin straty chuti do jedla, môže byť ťažké jej predísť.

Tipy, ako zvýšiť chuť do jedla:

  • Pravidelné jedlá: Tieto jedlá môžu byť menšie ako zvyčajne.
  • Konzumujte tekuté jedlá: Ak sa necítite dobre, konzumácia denného množstva kalórií prostredníctvom tekutého jedla môže byť jednoduchšia. Vyberajte si tekuté jedlá, ako sú polievkové vývary, ovocné šťavy alebo športové nápoje s elektrolytmi.
  • Jedenie nevýrazných potravín: Mäkké potraviny sú zvyčajne mäkké a majú nízky obsah vlákniny. Nepatria medzi ne korenené ani vyprážané jedlá. Medzi nevýrazné potraviny patria mliečne výrobky, neochutené mäso, zelenina alebo zemiaky, chlieb a sušienky.

Čo všetko ovplyvňuje chuťové vnemy

Každý človek má iný vkus a to platí aj pre naše chuťové orgány. Každému chutí niečo iné. Tekutina bez farby, chute a vône, ktorú náš organizmus najviac potrebuje je voda. Denne by sme mali vypiť 2,5 - 3 litre tekutín, polovičku by sme mali konzumovať vo forme vody. Nemali by to byť ani limonády, ani alkohol. Voda je bez chuti, preto nedráždi naše chuťové poháriky. Pravdepodobne preto sa pokúšame pitnú vodu nahradiť rôznymi limonádami.

Na chuť nápoja má vplyv spôsob prípravy a voľba jednotlivých substancií, z ktorých koktail pripravujeme. Základnou substanciou sú spravidla dva druhy destilátu (vodka, gin). Pri longdrinkoch sa väčšinou dopĺňa džúsom, tonikom, kolou. Pri shortdrinkoch miešame základný alkohol s iným likérom. Konečný chuťový efekt dodávajú prísady, ako citrusová šťava, grenadína a ovocie.

Chceme poukázať na to, že konzumácia nápojov úzko súvisí s tradíciami a zvykmi. Na Slovensku je obľúbená káva, ktorá sa pije vždy a všade. Káva rýchle stráca chuť, preto by sme nemali kupovať väčšie zásoby naraz. Najchutnejšiu kávu pripravíme z čerstvo praženej kávy bohatej na aromatické látky a silice, ktoré robia z "kávy kávu". Časom aromatické látky vyprchajú, tým sa káva znehodnocuje. Mali by sme ju kupovať iba na týždeň, prípadne na desať dní. Tak bude naša káva vždy chutná, silná a aromatická.

Chuť hotovej kávy môžeme zlepšiť, prípadne zhoršiť. Môžeme do nej pridať smotanu, ale aj iné prísady. Tým môžeme chuť kávy zlepšiť, ale aj zhoršiť. Ak si chceme kávu vychutnať, tak by sme mali klásť dôraz na servírovanie. Žinčica je najchutnejšia na salaši. Pečené zemiaky nám chutia v prírode pri ohni, ale káva nie. Dobrá káva chutí v príjemnej kaviarničke alebo v inom útulnom prostredí. Vidíme, že na naše chuťové zmysly vplýva aj atmosféra a prostredie, kde nápoj, prípadne jedlo konzumujeme.

Veľkými milovníkmi kávy boli aj mnohí velikáni dejín, slávny skladateľ Beethoven a vynikajúci spisovateľ Voltaire.

Znalci vína vedia, že pri ochutnávke vín sa dajú stráviť v pivniciach dlhé hodiny. Odborníci - degustátori dokážu bez problémov rozpoznať jednotlivé odrody. Či je suché, polosuché, polosladké alebo sladké zistia za chvíľku. Veď to nie je žiadna veda, ide o obsah zvyškového cukru, ktorý sa neprekvasil na alkohol.

Umami - piata chuť detailnejšie

Koľko chutí poznáme? Pravdepodobne vám hneď napadnú 4 základné, s ktorými sme celý život konfrontovaní. Slaná, sladká, horká, kyslá. Odborníci na ľudské zdravie, ale aj tí na gastronómiu, keďže tieto dva sektory sú neoddeliteľne prepojené, však už dlho hovoria aj o piatej chuti. Voláme ju umami a je oveľa komplexnejšia, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať.

Umami by jednoducho mala definovať chuť, ktorá presahuje hranice štyroch jednoduchých definícií. Verím, že aj vy si ihneď dokážete spomenúť na jedlo, ktoré sa nedá uspokojivo popísať len pomocou štyroch presne určených chutí. Niečo je viac ako len slané, sladké, horké či kyslé. Niečo je jednoducho umami.

Konkrétne do Japonska, kde umami (už samotný názov evokuje východné jazyky) objavil chemik Kikunae Ikeda. V japončine to znamená lahodný, a to presne by malo umami byť. Jednoducho chuť, ktorú náš mozog považuje z nejakého (pravdepodobne evolučného) dôvodu za výbornú. Zaujímavé je, že Ikeda bol zároveň človek, ktorý si nechal patentovať notoricky známy zvýrazňovač chutí MSG, ktorý dnes poznáme ako glutamát sodný (z anglického monosodium glutamate).

Vo svojej práci opísal, že glutamát je prítomný v rôznych potravinách, ako sú napríklad riasy kombu (ktoré sa používajú na prípravu morských riasových výluhov) a niektoré druhy mäsa. Pridanie tejto zložky do jedla podľa neho okamžite zabezpečí umami chuť bez toho, aby ste nad tým museli veľmi premýšľať. Hlboké, mäsové, dymové a výrazné tóny v jedle, ktoré nám spôsobujú príjemné pocity v mozgu.

Prvky umami môžeme nájsť napríklad v chuti hovädzieho mäsa, parmezánu, hríbov, ančovičiek, miso pasty, ale aj v spracovaných paradajkách, sójovej či rybej omáčke. Táto kombinácia do istej miery vysvetľuje fakt, prečo sú jedlá z fast foodov návykové. Zďaleka nejde len o vysoký obsah cukru, ktorý je pre vznik závislosti výborným predpokladom. Kľúčom je aj kombinovanie chutí umami, ktoré v nás vyvoláva príjemné pocity a nutkanie jesť takýchto jedál viac. Opečené hovädzie mäso, kečup, paradajky… Niečo na tom skutočne bude.

Do pozornosti šéfkuchárov sa umami dostalo najmä v posledných desaťročiach. Keď sa pozorne zamyslíte nad zložením jedálneho lístka, v mnohých jedlách nájdete prítomné prvky tejto chuti. Jedlu dodajú ozvláštnenie a nám ako konzumentom neurčitý pocit, že sme si ho vychutnali o čosi viac. Dôležitú rolu tu ale zohráva celková vyváženosť s ostatnými 4 základnými chuťami, pre ktoré je umami skôr doplnkom či akýmsi bonusom.

Chute sa nám počas evolúcie vyvinuli z jednoduchého dôvodu. Ten sa nelíši od ostatných, ľudstvo chcelo prežiť. Preto sme sa naučili rozoznávať 4 základné chute, ktoré nás mali zachrániť alebo nás varovať pred nebezpečenstvom. Sladká chuť znamenala cukor, teda premenenú energiu a slaná zase potrebný zdroj minerálov pre správne fungovanie telesných funkcií. Zdá sa, že aj umami spĺňa túto funkciu a do mozgu vysiela signál, že prijímame proteín. Ten je absolútne esenciálny pre prežitie a pre silné, zdravé telo, ktoré dokáže fungovať naplno. Bez dostatočného prísunu proteínu by sme nedokázali používať naše svaly a vykonávať napríklad športovú aktivitu.

Chuť umami identifikoval v roku 1908 Ikeda Kikunae pri výskume príčin silnej chute vývaru z morských rias (kombu daši). Z vývaru izoloval glutaman sodný, ktorý túto chuť spôsobuje. Prvopočiatky najrozšírenejšieho zástupcu glutamanov, siahajú hlboko do histórie, až do starovekej Číny a starovekého Japonska. Kúsky riasy Laminaria japonica (kombu), bohaté na obsah glutamátu (prírodnej formy glutamánu) používali vtedajší ázijskí kuchári, ako dochucovaciu prísadu, do takmer všetkých jedál. Japonci si ho postupne obľúbili natoľko, že jeho príchuť osobitne pomenovali ako umami (v preklade to znamená pochúťka, delikatesa, lahôdka), teda okrem štyroch základných chutí (slaná, sladká, horká, kyslá) v japonskej kuchyni existuje piata glutamátová.

Na ľudskom jazyku sú špeciálne receptory slúžiace na rozpoznávanie prírodnej kyseliny glutámovej, ktorá je dôležitá pre zdravý vývoj a správne fungovanie mozgu. Má zásadný vplyv na rozvoj intelektu, pomáha pri depresiách, impotencii a znižuje únavu. Glutaman je obsiahnutý najmä v polotovaroch práškového typu, v rôznych „sáčkových“ polievkach, omáčkach, bujónoch a vo vegete. Málokto však vie, že prírodný glutamát obsahuje vo veľkej miere aj zdraviu prospešná zelenina: brokolica, paradajky či hrach, rovnako ako huby, ustrice, vlašské orechy a populárne syry ementál, čedar alebo parmezán.

Po nespočetných štúdiách bol napokon uznaný ako bezpečný, zaraďujúc sa tak do zoznamu takých bežných prísad, akými sú soľ, cukor či ocot. Väčšina našich buniek glutamát potrebuje pre svoje správne fungovanie. Ak však uprednostňujete prírodné chute, doprajte si radšej prírodný glutamát a nenahrádzajte ho jeho umelou alternatívou. Koniec koncov, mnoho pokrmov chutí vynikajúco vďaka bylinkám, soli, cesnaku, cibuľke či póriku.

Citlivosť našich jazykových receptorov na šiesty typ chute, ktorým je chuť tuku alebo mastnota, objavili americký vedci len nedávno. Vedci zistili, že ľudia, ktorí majú vycibrenejšiu schopnosť rozpoznávať túto chuť, konzumujú oveľa menej mastných jedál, majú nižší index BMI a sú tým pádom aj menej obézni. Vedcom sa dokonca podarilo vyvinúť metódu na testovanie ľudí a ich vnímanie prítomnosti mastných kyselín v potravinách. Zároveň zistili, že ľudia majú hranicu vnímania mastnej chute rôzne ďaleko položenú a mnohí ju nemajú vôbec.

Vplyv tabletiek na zníženie chuti do jedla

Aké sú pravda o prípravkoch na potlačenie chuti do jedla? Tabletky na zníženie chuti do jedla sú obyčajné výživové doplnky, ktoré sľubujú stratu hmotnosti tak, že vďaka zníženej chuti do jedla zjete menej. Väčšinou sa jedná o tablety s obsahom vlákniny, ktoré nasiaknu vodu v žalúdku, napučia, a tým vyvolajú pocit plnosti. Na prvý pohľad tieto tablety vyzerajú ako veľmi jednoduché riešenie pre akýkoľvek problém s chudnutím.

Ak ste niekedy zvažovali užívanie prípravkov na zníženie chuti do jedla, nerobte to. Tieto produkty nemajú žiadny zázračný účinok a hlavne existuje dôvod, prečo sme hladní - na ten sa treba zamerať prioritne. Existuje niekoľko motivačných faktorov, ktoré prinútia mozog naznačiť nám, že sme hladní. Tieto môžu zahŕňať aj falošné signály. Takéto podnety môžu byť vyvolávať chutné jedlá z reklám alebo úžasné vône vychádzajúce z pekárne, či reštaurácie.

Tieto signály sa môžu objaviť aj keď je telo vystavené stresu alebo nedostatku spánku. Môžu tabletky na zníženie chuti do jedla účinný v prípade týchto signálov účinne pomáhať? Pri konzumácii jednoduchých sacharidov, telo reaguje vylučovaním inzulínu.

Mnoho výživových poradcov odporúča, že ak chcete schudnúť, musíte začať cvičiť. Áno, to je skvelý nápad, ale samotné cvičenie v stratu hmotnosti nevyústi, pokiaľ nezačnete dávať pozor aj na svoju stravu. Telo si bude vyžadovať spálenú energiu doplniť a ak budete telo poslúchať, neschudnete. Ak začnete cvičiť pravidelne, musíte tiež zvážiť, že vaše telo bude potrebovať extra živiny na regeneráciu. Pre regeneráciu svalových tkanív je kľúčové použitie dostatočného množstva bielkovín. Sacharidy sú najlepšie riešenie na doplnenie požadovanej energie, ale záleží na tom, aký druh sacharidov sa konzumuje.

Obezita alebo nadváha je spôsobená faktom, že čím viac jedla prijmeme, tým viac energie môže telo využiť na prácu a šport, zvyšok sa uskladní vo forme tuku. Tabletky na zníženie chuti do jedla sú vytvorené tak, aby vysoký obsah vlákniny zvýšil svoj objem v žalúdku aj v črevách. Čo sa ale deje s užitočnými živinami? Žiaľ, tie sa počas tohto procesu nevstrebávajú. Keďže veľké množstvá vlákniny absorbujú vodu, ľahko dôjde k dehydratácii. Tá môže spôsobiť bolesti hlavy, či suchú pokožku. Nesprávna rovnováha vody môže spôsobiť problémy aj v kardiovaskulárnom systéme.

Stresoví alebo emoční jedáci nejedia viac, pretože majú väčší apetít, ale preto, že sa potrebujú zbaviť stresu. Ak sú za falošnými signálmi hladu hormonálne dôvody, dokonca ak aj odstránime príznaky, príčina stále môže zotrvať.

Optimálna diéta pozostáva aspoň z 5 jedál denne. Nevyhnutné živiny sú distribuované rovnomerne medzi jedlá v množstve požadovanom na základe vašej hmotnosti. Každé jedlo by malo obsahovať primerané množstvo kvalitných sacharidov, bielkovín a tukov a musíme tiež dbať na príjem minerálov a vitamínov počas dňa. Užívaním zdrojov sacharidov s predĺženým uvoľňovaním sa môžete vyhnúť inzulínovým výkyvom, ktoré neskôr spôsobia pocit hladu. Ak držíte diétu a ste hladní, môžete jesť nízkokalorické potraviny, napríklad ovocie alebo proteínovú tyčinku.

Môžete kedykoľvek vypiť aj proteínový šejk - rýchlo vás zasýti a zníži chuť na sladké. Zopár mandlí je tiež dobrou voľbou, ale dávajte pozor, aby ste ich nezjedli veľa. Obsahujú veľa dobrých mastných kyselín, no je ľahké sa nimi prejesť a prijať tak príliš veľa kalórií.

Existuje niekoľko výživových doplnkov, ktoré sú veľmi účinné a užitočné. L-karnitín motivuje vaše telo využívať mastné kyseliny uvoľňované počas tréningu ako energiu. Okrem toho poznáme výživové doplnky s obsahom kofeínu s termogenickým účinkom a ich cieľom je naštartovať metabolizmus a tým zabezpečiť lepšie využitie kalórií. Nezabudnite, že k chudnutiu môžete výrazne prispieť nielen upravením stravy, ale aj cvičením.

Ďalšie príčiny nechutenstva

Nechutenstvo môže mať rôzne dôvody. Ide o stav, ktorý väčšinou netrvá dlho - chuť do jedla by sa mala vrátiť do normálu hneď ako sa prelieči alebo pominie jej príčina. Najbežnejšími prejavmi straty chuti do jedla sú únava, nevoľnosť či vracanie, slabosť, strata hmotnosti, hnačka alebo zápcha. U niektorých skupín sa nechutenstvo vyskytuje pomerne často a nemusí byť dôvodom na strach. Seniori často strácajú chuť do jedla, keďže sa im spomaľuje metabolizmus a potrebujú menej kalórií. Príčiny však môžu byť aj vážnejšie.

Ak je nechutenstvo spôsobené liekmi, väčšinou pominie, keď ich prestanete užívať. Hepatitída je zápal pečene, ktorý môže byť spôsobený vírusovou infekciou alebo alkoholom. Ak ide o vírusovú infekciu, v našich končinách sa vyskytujú tri druhy hepatitídy - A, B a C. Cirhóza je zjazvenie pečene. Zatiaľ čo mierna alkoholická hepatitída sa dá zvrátiť, cirhóza nie.

Je viacero spôsobov, ako môžete nakopnúť svoju pečeň a podporiť tak chuť do jedla. Do ničoho sa nenúťte a pokúste sa namiesto celých jedál jesť trikrát denne len malé porcie, ale zato častejšie. Ak sa vám „riadne“ jedlá jedia ťažšie ako malé občerstvenia, dajte si len malý snack, ako napríklad ovocie, orechy, jogurt či niečo, čo máte radi. Pri jedle sa neponáhľajte. Ak nemáte chuť na teplé jedlo, dajte si radšej studený sendvič, prípadne sucháre alebo keksy.

tags: