Na začiatok musíme povedať, že hociaká botanická klasifikácia citrusov je veĺmi obtiažna a naráža na viacero problémov. Všetky citrusy sa jednoducho krížia. Nové hybridy sú pribežne šľachtené pre dosiahnutie požadovaných vlastností, ako je bezsemennosť, ľahké šúpanie, šťavnatosť, chuť atď. Nové krížence vznikajú samozrejme aj spontánnym opelením. Rozdiely medzi druhmi, odrodami a aj odlišné podmienky pri pestovaní môžu byť veľmi malé a zaradenie je potom veľmi ťažké.
V súčasnej dobe je preto pre identifikáciu a zaradenie citrusov používané najmodernejšie metódy molekulárneho inžinierstva. Pred zavedením molekulárnej analýzy, Citrusy boli klasifikované na základe morfológie prípadne biochemických analýz. V minulosti sa o zaradenie a zatieriedenie rodu citrus pokúsilo viacero botanikov.
Rod Citrus a jeho blízky príbuzný sú reprezentanti 28 rodov v skupine Citreae podčeľade Aurantioideae v čeľadi Rutaceae - Rutovité (Swingle and Reece 1967). Podrobné členenie podčeľade Aurantioideae nájdete tu. Pod označením citrus berieme do úvahy aj členov príbuzných rodov (v súčasnej dobe už znovu zaradených do rodu citrus, v minulosti to boli samostatné rody - takže to číslo 28 už je nižšie) a to fortunella, eremocitrus, microcitrus, poncirus a clymenia.
Na základe týchto dvoch klasifikačných systémov vzniklo viacero kompromisných štúdií. Nižšie môžete nájsť najznámejšie dve kompromisné klasifikácie vzniknuté porovnaním Swingloveja Tanakovej práce. V bývalom Česko-Slovensku je používaná Tanakova klasifikácia, takže v každej pôvodnej českej, alebo slovenskej literatúre sa stretnete s touto klasifikáciou. Naproti tomu vo väčšine západnej (hlavne anglosaskej) literatúre je používaná klasifikácia podľa Swingle-a.
Obaja autory sa zhodovali v členení podčeľade Aurantioideae, avšak ich prístup k deleniu rodu citrus bol absolútne odlišný. Swinglov systém rozoznáva 16 druhov rodu Citrus, naproti tomu Tanakov systém rozoznáva až 162 druhov rodu citrus. (V práci vydanej 1977, u nás bola publikovaná práca z roku 1966, kde je 159 druhov).
Scora (1975) a Barrett - Rhodes (1976) predpokladajú, že existujú len 3 „pravé“ citrusové druhy v podruhu eucitrus (podľa Swingle) a to: cedrát (C. medica L.), mandarina (C. reticulata Blanco), a pommelo (C. maximaL. Osbeck). Ostatné kultivované druhy rodu citrus sú len kríženci odvodený z týchto pravých druhov, druhmi podrodu papeda (Swingle), alebo blízkych rodov. Táto teória sa zdá byť pravá a v súčasnej dobe je podporená výskumom molekulárnych markerov (Federici et al. 1998; Nicolosi et al. 2000).
Ako prvý teóriu o 3 pôvodných citrusových druhoch publikoval biológ Scora (1975) a o rok neskôr Barrett a Rhodes. Až o mnoho rokov neskôr bola táto teória potvrdená aj genetickým výskumom. Toto zatriedenie citrusov je v súčasnej dobe všeobecne uznávané a akceptované. Výskum ktorý túto teóriu potvrdil bol spracovaný okrem iných aj (Federici a kol., 1998; Nicolosi a kol., 2000; Barkley a kol., 2006; Uzun a kol., 2009a). Používa ho aj botanik D.J. Mabberley (od roku 1995 predseda medzinárodnej asociácie pre taxonómiu rastlín), ktorý ho taktiež používa vo svojej práci.
V nasledujúcom schéme sú zobrazené "pravé" citrusové druhy (pôvodné) a hybridy z nich vzniknuté. Z týchto 3 druhov a nejakej pôvodnej papedy (tu sa zdroje celkom nezhodujú Later, Scora (1988) považujú C.
- Citrus × aurantium (pomelo × mandarina) - bigarádia (horký pomaranč).
- Citrus × sinensis (pomelo × mandarina) - Pomaranč (sladký). Pomaranč má znaky viac pochádzajúce z mandariny ako z pomela.
- Citrus reticulata Blanco - mandarinka. Táto skupina zahrňuje satsumy, clementínky a tangeriny.
Morfológia citrusov
Kresba Morfológie citrusov v diele Histoire Naturelle des Oranges (A.
List sa skladá z čepele a zo stopky. Na čepeli nájdeme žilnatinu (cievne zväzky). Stopka spája čepeľ listu so stonkou. U viacerých citrusoch sa stretávame so stopkou, ktorá je krídlatá. Hrany stopky sú výrazne sploštené, môžu mať rôzny tvar a veľkosť (napr. srdcový, plochý atď.). U Citrusu ichangensis sú krídla stopky také výrazné, že môže vzniknúť dojem, že list je zložený.
Miesto kde sa oddeľuje stopka od čepele býva odčlánkované tzn., že sa pred opadom pokryje vrstvou korkového pletiva. Napr. Citrus medica túto vrstvu nevytvára a tak list odpadáva aj so stopkou. Čepeľ listov citrusov je jednoduchá (jedine poncirus trifoliata a niektorý jeho kríženci majú list zložený). Tvar listových čepelí sa môže značne líšiť aj na jednej rastline, hlavne veľkosťou, ale aj tvarom. Veľkosť listu je značne závislá od množstva svetla ktoré rastline doprajeme (čím menej svetla tým sa citrus snaží vytvárať väčšie listy). Na niektorých krížencoch môžeme nájsť rôzne tvary listov aj na jedinej rastline. Morfológiu listu citrusu môžeme vidieť na fotorafii vyššie.
Plodom citrusov je zvláštny typ bobule nazývaný hesperídium.
- Exokarp (flavedo, vonkajšia vrstva kôry) je pretkaná olejovými žliazkami, které obsahujú aromatický olej.
- Mezokarp (albedo, vnútorná vrstva kôry) je pevné biele pletivo tesne spojené s exokarpom.
- Endokarp (vnútorné oplodie, dužina) je tvorená segmentmi potiahnutými blanou v ktorých sú váčky so šťavou. Obsahuje cukry, pektin, vlákninu, vitamín C a semená.
Morfológiu plodu citrusu môžeme vidieť na fotografii vyššie.
Kvety citrusov sú sladko voňajúce, biele, u niektorých druhoch po okrajoch ružovkasté prípadne môžu byť krémové. Majú cca. 5 okvetných lístkov. Veľkosť kvetov závisí od druhu a pohybuje sa v rozmedzí od menej ako 1cm až po 5cm. Citrusy vo všeobecnosti kvitnú na jednoročnom dreve a objavujú sa v podpaží listov buď jednotlivo, alebo v zhlukoch. Kvitnutie začína väčšinou po vyrašení listov.
- tyčinky (Sú samčie rozmnožovacie útvary a skladujú sa z:nitky a peľnice.
- piestik (Vzniká u krytosemenných rastlín a je to samičí rozmnožovací orgán.
Rozmnožovanie citrusov
V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať základy biológie citrusov a niektoré biologické zvláštnosti tejto skupiny rastlín. Na začiatok krátky slovník pojmov pre lepšie pochopenie. Apomixia (lat.) je rozmnožovanie bez pohlavného aktu. Apomixiou sa rozmnožujú niektoré rastliny. Väčšinou ide o doplnkový, núdzový spôsob rozmnožovania. Za apomixiu býva považované akékoľvek rozmnožovanie bez pohlavného aktu.
Nucelová (nucelárna) embryónia - pri ktorej vznikajú zárodky - embryá (následne semená resp. Juvenilné obdobie v tejto dobe rastlinný jedinec nie je schopný vytvoriť ďalšiu generáciu t.j. generatívne sa rozmnožovať. U semenáčov citrusov trvá pomerne dlho 5-10 rokov, ale často aj dlhšie ako 15 rokov. Tak toľko niekoľko základných pojmov.
Monoembryónia je obvyklá vlastnosť živých organizmov. Semeno obsahuje jeden zárodok - embryo ktoré vzniká sexuálnou cestou (Zygoticky) a obsahuje gény oboch rodičov. Iba monoembrionické (a teda zygotické) semená produkujú 3 dôležité druhy citrusov.
Nucelová embryónia je forma rozmnožovania semenami, ktorá sa vyskytuje u mnohých odrodách citrusov. Počas vývoja semien rastlín s touto vlastnosťou, nucelárne tkanivo obklopujúce váčok embrya môže vytvoriť ďalšie embryá (polyembryónia), ktoré sú geneticky identické s materskou rastlinou. Tieto nucelárne semenáče sú v podstate klony rodiča. Nucelárne semenáče sú bezvirózne a tak sa môžu použiť na ozdravovanie druhov.
Nucelárne semenáče preberajú všetky vlastnosti rodičovskej rastliny, takže sú to ušľachtilé rastliny (s plnohodnotnými plodmi), avšak musia prekonať tzv. juvenilné obdobie (to trvá 5-10 rokov, aj viac), aby začali rodiť. Nucelárna embryónia je v citrusárskom priemysle veľmi dôležitá. Väčšina komerčne pestovaných odrôd podpníkov sú nucelárne semenáče, ktoré nezdedili žiadne vlastnosti po samčej rastline. Toto umožňuje produkciu jednotných podpníkov, ktoré zabezpečia stabilné výsledky v citrusárskom priemysle. Na druhej strane to spôsobuje problémy pri krížení.
Skrížiť dve rastliny, ktoré produkujú hlavne nucelárne embryá môže byť veľmi ťažké. Napríklad sladký pomaranč (89-97% polyebryonické) nemožno úspešne krížiť. Prakticky všetky variety sladkých pomarančov vznikli ako spontánne mutácie. Vyskytuje sa rozdielny stupeň nucelárnej embryónie. Niektoré kultivary produkujú, len nucelárne embryá, niektoré produkujú väčšinu nucelárnych embryí. Napr. citrónovník Volkamer tvorí zhruba 50% nucelárnych embryí a zbytok zygotických. Alebo takisto mnohozárodočnosť znamená, že v jednom semene sa vyvinie viacero zárodkov. Úroveň polyembryónie sa líši od odrody k odrode, napr. citrus limon 25-43% je polyembryonických.
Pestovanie citrusov
Citrónovník Meyer je obľúbený citrusový krík s tmavozelenými listami, voňavými bielymi kvetmi a sladšími žltými plodmi. Vďaka kompaktnému rastu je ideálny na pestovanie v črepníku doma aj na terase. Tovar odosielame starostlivo zabalený, obvykle do 2 pracovných dní. Citrónovník Meyer je obľúbený citrusový krík s tmavozelenými listami, voňavými bielymi kvetmi a sladšími žltými plodmi. Vďaka kompaktnému rastu je ideálny na pestovanie v črepníku doma aj na terase. Tovar odosielame starostlivo zabalený, obvykle do 2 pracovných dní.
Citrusy, či už ide o pomaranče, citróny, limetky alebo mandarínky, patria medzi najobľúbenejšie ovocie na svete. Ich svieža chuť, bohatá vôňa a výrazné farby sú stelesnením exotiky, ktorú si teraz môžete dopriať aj v pohodlí domova. Pestovanie citrusov nie je len o získaní chutného ovocia, ale aj o tom, ako si do bytu alebo domu priniesť trochu slnka a tropickej atmosféry. Pestovanie citrusov v interiéri môže byť výzvou, ale s výberom správneho druhu a vhodných podmienok môže byť aj veľmi úspešné. Niektoré citrusové druhy sú pre interiérové podmienky vhodnejšie než iné.
Citrusy sú rastliny, ktoré milujú slnko. Aby sa im dobre darilo, potrebujú denne minimálne 8 hodín priameho slnečného svetla. Ak nemáte dostatočne slnečné miesto, zvážte použitie umelého osvetlenia, najmä počas zimy, keď je prirodzeného svetla menej. Ak nedostávajú dostatok svetla, môže sa to prejaviť na zníženom raste, slabom kvitnutí a malom množstve plodov.
Citrusy potrebujú pravidelné zalievanie, ale nesmú byť preliate. Substrát by mal byť medzi zalievaním mierne suchý, aby sa predišlo hnilobe koreňov. Dôležité je aj zabezpečiť dobrý odtok prebytočnej vody, pretože citrusy nemajú radi, keď ich korene stoja vo vode. Citrusy milujú teplo, ale tiež potrebujú miernu teplotnú diferenciáciu medzi dňom a nocou, čo stimuluje kvitnutie a tvorbu plodov. Citrusy vyžadujú ľahký, dobre priepustný substrát, ktorý zabezpečí, že korene nebudú trpieť nadmernou vlhkosťou.
Hnojenie je kľúčové pre rast a plodenie citrusov. V období rastu (jar a leto) je vhodné hnojiť citrusy každé dva týždne tekutým hnojivom bohatým na draslík, fosfor a dusík. Žltnutie listov môže byť spôsobené viacerými faktormi. Najčastejšie ide o nedostatok živín, najmä dusíka. Ak listy začnú žltnúť od špičiek, môže ísť o nedostatok železa alebo mangánu. Ďalším možným dôvodom je nedostatočné svetlo alebo nepravidelné zalievanie. Ak citrusom chýba svetlo, začnú strácať listy a slabnúť. Opadávanie plodov môže byť prirodzeným javom, najmä ak je rastlina preťažená plodmi.
Hniloba koreňov je jedným z najväčších nepriateľov citrusov, najmä ak sú pestované v interiéri, kde je ťažšie kontrolovať vlhkosť substrátu. Historický význam: Citrusy majú dlhú históriu. Symbolika: V mnohých kultúrach sú citrusy symbolom hojnosti, šťastia a zdravia. Citrónovník ako medicína: Citrónovníky sú známe svojimi antiseptickými vlastnosťami. Množstvo vitamínu C: Citrusy sú známe svojím vysokým obsahom vitamínu C, ktorý je dôležitý pre posilnenie imunitného systému a zdravie pokožky.
Pestovanie citrusov doma je skvelým spôsobom, ako si priblížiť kúsok exotiky priamo do obývačky. Hoci pestovanie týchto rastlín môže vyžadovať určitú starostlivosť, odmena v podobe čerstvých plodov a krásnych, zelených listov je neoceniteľná. Tak prečo nevyskúšať pestovanie citrusov doma?
Limetka a jej využitie
Hoci je jej dužina jedlá, zvyčajne sa limetka samotná nekonzumuje. Dôvodom je jej vysoká miera kyslosti, kvôli čomu je pre väčšinu ľudí nepožívateľná. Šťava sa používa predovšetkým do čaju alebo iných nápojov, akými sú kokteily a bežné šťavy. Na rozdiel od citrónu má pikantnejšiu chuť. Jej kyslosť je pritom oveľa intenzívnejšia ako v prípade citrónu. Ideálne potraviny na kombinovanie sú zemiaky a zelenina. Šťavu je vhodné použiť aj pri príprave mäsa. K mäsu môžete pred pečením alebo po pečení pridať trochu limetkovej šťavy.
Limetky môžete skladovať pri izbovej teplote približne päť dní, inak stratia vlhkosť, postupne stvrdnú a scvrknú sa. Citrusové plody vždy dôkladne opláchnite horúcou vodou, najmä ak sa chystáte použiť aj ich šupku. Studená voda nestačí na odstránenie zvyškov pesticídov a fungicídov. Ideálne je strúhať limetkovú kôru špeciálnym strúhadlom na kôru citrusov. Ak ju nemáte, môžete použiť aj obyčajné kuchynské strúhadlo alebo strúhadlo na syr. Nezabudnite vyskúšať aj tento geniálny trik: Položte na strúhadlo desiatový papier a pevne ho pritlačte, aby hroty prenikli cez papier. Pri strúhaní limetky sa tak kôra zhromaždí na papieri.
Absolútnou klasikou spomedzi nápojov s limetkou je caipirinha, ale skvele s ňou chutí aj nápoj, ktorý má zrejme najmenej kalórií zo všetkých koktailov na svete: takzvaná „skinny bitch“ sa pripravuje z vodky, minerálnej vody a citrónovej alebo limetkovej šťavy. Z tohto citrusového ovocia však vyčarujete aj množstvo nealkoholických nápojov. Existuje množstvo možností, ako použiť skvelú chuť limetiek v dezertoch, pečive a iných sladkostiach. S výraznou limetkovou arómou vytvára úžasnú harmóniu ovocie ako mango, jablko a maliny. Napríklad taká poleva z čerstvého syra a strúhanej limetkovej kôry je neodolateľne lahodná.
tags:
