V 16. mesiaci pravdepodobne ešte zápasíte s tvrdohlavým batoľaťom, do ktorého musíte jedlo často ládovať pod tlakom. Ako sme si ale povedali v minulom článku o odmietačoch jedla, trpezlivosť a pokojný prístup bude oveľa úspešnejší než nátlak alebo uplácanie nezdravými dobrotami. Prinášame vám ďalšie pokročilé tipy, ako spoločné jedlá maximálne spríjemniť pre dieťa aj celú rodinu.
Prechod na rodinnú stravu
Kedy dieťa prechádza na stravu dospelých? V 9. - 10. mesiaci života dieťaťa (po prvom a druhom príkrme) postupne zaraďujeme do jedálnička upravenú stravu dospelých. Pravdaže, v určitých medziach. Jedálniček dieťaťa sa stáva bohatším, môže byť teda aj farebne pestrejší. Platí, že zrnitú a postupne kusovitú stravu zavádzame po 9. mesiaci života. Dieťatko je nútené k žuvaniu a učí sa jesť rukami, prípadne lyžičkou.
Pri prechode na rodinnú stravu by sa v rodine mali dodržiavať zásady správnej výživy: jesť menej tukov (tučné a mastné jedlá), menej cukrov a menej soliť. V strave treba zvýšiť obsah vlákniny, čerstvej zeleniny a ovocia. Ku koncu 1. roku života môžeme pomaly a postupne zavádzať strukoviny (hrášok, fazuľka, šošovica), cibuľu, hlávkový šalát, uhorku, paradajky, reďkovku, jahody, ríbezle, egreše, maliny, kôpor, tvaroh, zeler, baklažán. Bobuľovité ovocie popučíme, aby ho dieťa nevdýchlo.
Zásady pri podávaní upravenej stravy dospelých
Upravená strava dospelých má byť čo najvšestrannejšia, ale treba rešpektovať niektoré zásady:
- Stravu nesolíme do 1. roku a po 1. roku tiež veľmi málo. Nekoreníme podstatne dlhšie, pretože obličky funkčne dozrievajú do 2. roku života.
- Prednosť dostanú jedlá varené, dusené, pripravené na pare, ale nie pečené a vysmážané. Pre najmenšie deti nie je vhodný ani vysmážaný rezeň, ktorý po vysmažení zbavíme obalu, ako to niektorí rodičia radi robia.
- Po 8. mesiaci môžeme začať podávať teľacie a v 1. roku i hovädzie mäso. Nepodávame údeniny, bravčové mäso ani šunku. Naše sladkovodné ryby dávame až v 10. mesiaci života.
- Obilniny obsahujúce lepok (glutén, gliadín) - múku, krupicu, rezance, chlieb, pečivo podľa najnovších odporúčaní ESPGHAN podávame najlepšie pod ochranou dojčenia po ukončenom 6. mesiaci života, teda tesne pred dovŕšením 26. týždňa, a to rovnako i nedojčeným deťom na umelej výžive. Z obilnín podávame pečivo radšej z celozrnnej múky, nie biele. Chlebík tiež uprednostníme tmavší, prípadne celozrnný.
- Omáčky zahustíme skôr zemiakovým alebo kukuričným škrobom ako klasickou zásmažkou.
- Dbáme na dostatok mlieka a mliečnych výrobkov. Do ovocnej kaše pridáme biely jogurt, je to v podstate ľahko stráviteľné mlieko. Naopak, tvaroh nie je odporúčaný v prvom roku života pre vysoký obsah bielkovín.
- Vajce - bielok podávame až po 1. roku. Žĺtok v druhom polroku u zdravých detí.
- Prírodné ovocné šťavy z čerstvého ovocia sa odporúčajú podávať v prípade zvýšenej potreby tekutín až po 8. mesiaci. Ovocné šťavy nemajú obsahovať viac sacharidov než 15 g/100 ml. Prírodné ovocné šťavy pripravíme z jabĺk, broskýň, ríbezlí, egrešu, malín, čučoriedok, ktoré rastú v našom zemepisnom pásme.
- Citrusové plody (pomaranče, mandarínky a citróny) a kivi odporúčame podávať až po prvom roku a postupne, s prihliadnutím na možné reakcie.
- Čokoláda, kakao a morské ryby sú na rade až po 1. roku.
- Huby podávame až po 3. roku.
- Med a jahody tiež podávame až po 1. roku.
- Vlašské pomleté orechy v plnke palaciniek či koláča môžeme zaviesť v 2. roku. Oriešky posunieme až po 3. roku.
- Nepodávame cukríky, slané drobné pečivo, čokoládu a kakao.
- Pre podávanie ovocia a zeleniny platí pravidlo 5-krát denne. Na raňajky k chlebíku učíme dieťa jesť zeleninu, na desiatu má ovocie, na obed má buď zeleninovú polievku alebo zeleninovú prílohu, na olovrant jogurt s ovocím alebo chlebík s maslom a zeleninou. Na večeru môže mať kašu s ovocím.
Vzorový jedálniček v 1. roku
Na raňajky dostane dieťatko materské mlieko alebo mlieko pokračovacie umelé. Na chlebík alebo pečivo natrieme maslo, lekvár, vhodnú nátierku, roztierateľný syr. Podávame čerstvú zeleninu. Napr. kúsok papriky, strúhanej mrkvičky, čerstvej uhorky či hlávkového šalátu.
Na desiatu pripravíme prvý príkrm ovocno-zeleninový, už nie kašovitý, ale tuhšej konzistencie s väčšími kúskami. Iba veľmi hladným deťom pridáme piškóty alebo keksy.
Na obed podávame obvykle ešte iba jeden chod. Ročné deti zvyčajne dva chody neprijmú, odmietajú ich, ba ani nestrávia. Ale treba to skúsiť. Obed pozostáva z polievky a hlavného jedla, ktoré má charakter mäsovo-zeleninový s ryžou, zemiakmi, cestovinou, omáčkami. Ako prílohy treba použiť častejšie dusenú alebo i čerstvú zeleninu, kompóty domácej výroby. V tomto veku už môžeme pripraviť aj žemľovku alebo ryžový nákyp.
Na olovrant dieťa dostane materské alebo umelé mlieko, jogurt s ovocím. Môžeme mu ponúknuť i chlebík alebo puding.
Na večeru pripravíme mliečnu kašu. Niektoré deti ju odmietajú. Nahradíme ju zemiakovou kašou alebo inak upraveným obedom.
Dôležité pravidlá pri zavádzaní nových potravín
Nové potraviny zavádzame pokiaľ možno doma, vzhľadom na možnú alergickú reakciu, prípadne nepokoj dieťaťa alebo zmenu stolice. Teda nie na návšteve, počas krátkeho prechodného pobytu mimo domova, alebo tam, kde nie je možnosť rýchlej lekárskej pomoci.
Nové zložky potravy zavádzame vždy s odstupom 3 - 4 dní, aby sme zistili, na ktoré dieťa reaguje nepriaznivo. Pokiaľ niektorá potravina spôsobí nežiaducu reakciu, mala by sa aspoň na 1 týždeň vylúčiť zo stravy a potom opäť skúsiť. Keď dieťa zareaguje opäť, je lepšie túto potravinu vylúčiť z jedálnička aspoň na šesť mesiacov.
Musíme dávať pozor na veľkosť a druh potravy, ktorú by mohlo dieťa vdýchnuť: nesmieme mu dať žiadne malé a pevné kúsky napr. orechy, bobule, kúsky mrkvy.
V obchodoch nás láka veľké množstvo detských čajov. Vyhýbame sa tým, ktoré obsahujú kamilky, nakoľko sú závažným alergénom. Snažíme sa vyhnúť príliš sladeným čajom. Niektorí odborníci uprednostňujú čaje v sypanej forme, ktoré sa zaparia. Pretože z porciovaných vrecúšok sa údajne môžu tiež vylúhovať látky nevhodné pre dojčatá.
Dieťa v tomto období získava i stolovacie návyky. Tekutiny by napríklad malo prijímať už zo šálky alebo pohárika. Dôležitá je pravidelnosť vo všetkom, i v jedení. Pri jedle sa nemá hrať a rozptyľovať. Je správne, ak dieťa neobeduje samo, ale stoluje so súrodencom, mamičkou alebo inou osobou, ktorá ho opatruje. Vidí, ako im chutí. Má príklad, ako sa drží lyžička, ako sa potrava prikladá k ústam.
Sú však deti, ktoré sa prejedajú, lebo musia jesť s každým, kto príde domov, a to opakovane. Iné deti sa nevedia najesť dostatočne. Iba neustále niečo pojedajú a zobkajú, a napriek tomu vôbec neprospievajú. Dbáme aj na kvalitu, čerstvosť a uskladnenie potravín. Napríklad vajcia nekupujeme na trhoviskách, pretože nie sú uskladnené v chladiacom boxe. V chladničke ich uchovávame najviac 7 až 10 dní. Pozorne sledujeme dátum výroby a dĺžku záruky všetkých potravín, ktoré dieťaťu podáme. Ovocie a zelenina rýchlo podliehajú skaze, napr. plesniam a hnilobe. Podávame ich preto zásadne čerstvé. Dodržujeme správne uskladnenie potravín v dobre uzatvárateľných nádobách, v suchu a chlade.
Ak nechcete, aby deti niektoré potraviny jedli, tak ich nekupujte (nadmiera sladkostí, slané tyčinky, čokoláda, čipsy, zemiakové lupienky atď.). Nedávajte deťom za odmenu sladkosti. Vyvarujte sa dávať deťom sladkosti pravidelne v rovnaký čas, napríklad po návrate zo škôlky, a to každodenne.
Na stolovanie treba vyhradiť miestnosť, obvykle to býva kuchyňa a jedáleň. Dieťa nemá jesť pred televízorom z viacerých dôvodov. Niektoré deti to rozptyľuje a zjedia málo, odmietnu jesť, lebo ich „jedlo“ vyrušuje. Naopak, iné zjedia viac, než v skutočnosti potrebujú. Nedávajte deťom väčšie porcie jedla, ako môžu skonzumovať.
Nečítajte pri jedle, keď nechcete, aby to robilo aj vaše dieťa.
U väčších detí sa treba vyhnúť prílišnému dohadovaniu počas jedla. Neustále nabádanie a nútenie k jedlu a trebárs i dojedaniu vyvolá skôr napätie, úzkosť a opačnú reakciu. Vzniká tak začarovaný kruh. Dieťa nedoje, odíde od stola. Keď ho prejde úzkosť, vráti sa mu chuť do jedla. Potom vyžaduje občerstvenie, a to zasa zníži chuť pri ďalšom hlavnom jedle. Z jedla sa nemá robiť vojna či bojisko. Takto dieťa iba od jedla odradíte.
U niektorých detí svojím naliehaním a neustálym pobádaním k jedlu spôsobíte jeho celoživotné prejedanie sa a obezitu.
Tipy pre spríjemnenie spoločných jedál
- Ponúkajte jedlá, ktoré sa ľahko naberajú lyžičkou, pokiaľ už dieťa lyžičku ovláda, alebo také, ktoré môže samo uchopiť rukami a nasmerovať do pusy.
- Začínajte malými porciami a pridávajte dieťaťu podľa jeho apetítu.
- Nenaťahujte dobu jedla na dlhšie než 20-30 minút. Po tejto dobe odložte jedlo zo stole bez toho, aby ste to pred dieťaťom komentovali.
- Nenahradzujte odmietnuté jedlo hneď iným. Batoľa rýchlo pochopí princíp a začne to zneužívať.
- Naservírujte variáciu chutí tak, aby na stole bolo vždy niečo, čo dieťa preferuje.
- Keď sa vám zdá, že dieťa toho veľa nezjedlo, neponáhľajte sa s olovrantom.
Pitný režim
Mezi jídly dohlédněte na to, aby batole dostatečně pilo (hlavně vodu nebo ředěné džusy), a hutnější šťávy podávejte spíše jen k hlavním jídlům. Pokiaľ batoľa pije kravské mlieko, dohliadnite nech je plnotučné, nie polotučné či nízkotučné. BIO kvalita mlieka je deťom tiež odporúčaná na úkor klasickej produkcie, ktorej pôvod nepoznáme. Istotou, že vaše dieťa dostáva mlieko s potrebnými živinami a v tej najvyššej kvalite, je voľba pokračovacieho mlieka HiPP 3 JUNIOR Combiotik®.
Vzorový jedálniček batoľaťa v 16. mesiaci
- Ráno začnite dojčením, alebo náhradnou mliečnou výživou HiPP 3 JUNIOR Combiotik®.
- Pokiaľ už dieťa raňajkuje tak ako mamka a ocko, ponúknite mu ráno chlebík s žervé, alebo maslom s plátkami zeleniny.
- Dopoludnia je ideálny čas na čerstvé ovocie alebo ovocný príkrm.
- Na obed uvarte jedlo, kde by malo vždy figurovať mäso, niekoľko druhov zeleniny a varená príloha. Môžete podávať i kompletné menu HiPP z preverených surovín, alebo silnú polievku.
- Po obede je ako vždy čas na sladkú odmenu.
Čo je typické pre stravu detí v tomto období
V tomto období sa dieťa snaží byť pri jedle stále samostatnejšie.
Aké potraviny sú v tomto veku vhodné
Čo môže jesť 11 až 12-mesačné dieťa? Už môžete vyskúšať takmer všetky druhy, napríklad zeler, paradajky, alebo artičok. Strukoviny a zeleniny sú pomerne častým alergénom, preto ich podávajte postupne a opatrne.
Mäso
Mäso zabezpečuje príjem bielkovín a železa. Vyberajte skôr chudé mäso. Od ukončeného 10. mesiaca môžete dieťatku občas dopriať i špeciálne druhy (napríklad králičie alebo bažantie mäso), ale vždy z overených zdrojov. Raz do týždňa zaraďte do jedálnička i vnútornosti, ktoré sú veľmi bohaté na železo. Najvhodnejšie sú pečeň, srdiečka a ľadvinky. Ryby sú zdrojom jódu a ďalšie prospešné látky. V príkrmoch zvyčajne chutí losos, treska alebo makrela.
Obilniny
Obilniny plné sacharidov a vlákniny už majú v detskom jedálničku svoje stále miesto. Ovocie môžete dieťatku ponúknuť napríklad mandarínku. S nimi postupujte vždy opatrne, ide o potenciálne alergény.
Orechy
Od ukončeného 10. mesiaca môžete deťom v malom množstve ponúknuť i niektoré druhy orechov, ktoré obsahujú cenné vitamíny a minerálne látky. Pre menšie deti je vhodnejšia orechová múka, s ktorou si poradí každý výkonnejší mixér. Tvaroh nie je odporúčaný v prvom roku života pre vysoký obsah bielkovín. Soľ patrí do sekcie nevhodných potravín a do jedla by ste ju nikdy nemali pridávať. Ak kupujete hotové výrobky, radšej si obsah soli skontrolujte v zložení. Nevhodný je tiež cukor. Potraviny so sladkou chuťou (hoci prirodzene) podávajte s mierou.
Ako príkrmy správne pripravovať
Strava 10-mesačného dieťaťa by mala byť čo najvýživnejšie. Príkrmy pripravujte najšetrnejšie - varením, alebo na pare. V tomto veku už má dieťatko zvyčajne prvé zúbky. Preto mu ponúkajte malé a mäkké kúsky, ktoré samo rozhryzie. Dieťa by malo jesť 5x denne. Raňajky by mala tvoriť mliečna výživa s obsahom mliečneho tuku, ktorý jej dodáva lahodnú chuť alebo roztlačeného ovocia, obilnú kašu, pečivo alebo zeleninovú nátierku. Obed je už plnohodnotnou súčasťou jedálnička. V prípade „sladkých“ raňajok (napr. obilné výrobky, mliečne výrobky, rastlinné oleje atď.) podávajte na desiatu pečivo s kúskom zeleniny a naopak.
Ako vyzerá pitný režim dieťaťa
Pokračujte v podávaní tekutín v priebehu celého dňa, hlavne z čistej vody. Môžete ponúknuť i detské čaje, či bylinné čaje, občas aj nariedený džús. Dôležité je aj ich striedanie. Vyvarujte sa sladených, či sýtených nápojov. Biely jogurt, ktorý je tiež zdrojom plnohodnotných bielkovín, spracujte. Môžete rozmiešať do polievky alebo ho zamiešať do pokrmu.
Prvé príkrmy
Prvé príkrmy sú vždy vo forme jemného pyré z jedného druhu zeleniny. Zeleninu najprv poriadne umyte a zbavte šupiek. Dôležité je ju tepelne upraviť, pričom voľte čo najšetrnejší a ľahko stráviteľný spôsob úpravy. Vhodné je varenie, príprava v pare alebo dusenie v malom množstve vody. Keďže viaceré potrebné vitamíny sa dokážu vstrebať až po rozpustení v tukoch, do hotového príkrmu pridajte vždy pár kvapiek kvalitného oleja.
Po týždni až dvoch pridajte k zeleninovému príkrmu varené mäso. Ideálne je kuracie, morčacie, králičie, či chudé teľacie mäso v čo najvyššej kvalite. Porcia mäsa by mala byť asi 20 g, čo je asi jedna polievková lyžica. Po ďalších dvoch týždňoch pridajte príkrm ovocný a obilný. Ovocie zaraďte dieťatku neskôr ako zeleninu, pretože je sladšej chuti. Zo začiatku vyberte prirodzené druhy ovocia pre naše zemepisné šírky a banán. S ostatným exotickým ovocím počkajte až po dosiahnutí jedného roka. Začnite opäť jemným pyré bez pridaného cukru, pričom olúpané ovocie najprv uvarte, alebo uduste. Ak vám pediater neodporučí inak, zaraďte aj príkrmy obsahujúce lepok. Ideálny čas je po ukončení šiesteho mesiaca veku, najneskôr však na konci 7. mesiaca.
Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla.
Strava okolo 8. - 9. mesiaca
Vášmu dieťatku už pravdepodobne narástol jeden alebo aj viac mliečnych zúbkov a je teda na mieste začať mu pripravovať stravu hrubšej konzistencie s tuhšími kúskami. Porciu mäsa zvýšte asi o polovicu na približne 35 gramov, takže cez deň príjme jeden a pol lyžice mäsa. Od ôsmeho mesiaca môžete jeden deň v týždni vymeniť porciu mäsa za vaječný žĺtok. Na obed môžete k mäsu už raz za týždeň zaradiť omáčky, ako je paradajková alebo kôprová. Pečeň alebo huby však ešte vhodné nie sú. V tomto veku už pridajte cez deň ďalší ovocný príkrm, tentoraz ako desiatu namiesto dopoludňajšej dávky mlieka. Tepelne sa zelenina a ovocie upravuje stále rovnako, pretože ide o najvhodnejší spôsob spracovania potravín pre deti.
Strava okolo 10. - 12. mesiaca
Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne. Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy. Príkrmy tvoria z podávaných porcií stravy 3 až 4 jedlá za deň. Vo veku 10. mesiaca by ste mali dieťaťu predstaviť väčšinu základných potravín, z ktorých sa neskôr bude skladať jeho jedálniček. Okrem zoznamu potravín, ktoré je vhodné dieťatku v určitom veku predstaviť, je pre jeho zdravý vývoj dôležité vyhýbať sa určitým potravinám do dosiahnutia minimálne veku jedného roka.
Jedálniček dieťaťa v 2. roku života
- Raňajky (25% celkovej dennej stravy dieťaťa): Pred alebo po tuhej strave dieťatko dostane materské alebo umelé mlieko - formulu (najlepšie do 3 rokov života). Na raňajky má mať chlieb alebo pečivo, maslo, domáce nátierky či džem, syr, ovocie alebo kúsok čerstvej zeleniny. Ku koncu druhého roku môže i kvalitnú šunku.
- Desiata (5 % celkovej dennej stravy dieťaťa): Desiatu môže tvoriť napríklad mliečny výrobok s ovocím.
- Obed, ako hlavné jedlo (40 % celkovej dennej stravy dieťaťa): Obed pozostáva z mäsa, rýb, vajíčok, zeleniny, strukovín a príloh (zemiaky, ryža, cestoviny, knedlíky) v rôznej kombinácii. Ovocie a zelenina má byť súčasťou každého jedla. Pripravíme ho z polievky a hlavného chodu. Avšak mnohé deti zvládnu dlhšie obdobie iba jeden hlavný chod.
- Olovrant (5 % celkovej dennej stravy dieťaťa): Olovrant má byť zložený z mlieka, jogurtu, pečiva, surovej zeleniny a ovocia, pravdaže, vhodne skombinovaných.
- Večera (25 % celkovej dennej stravy dieťaťa): Na večeru majú mať deti medzi 1. a 2. rokom kašu s ovocím alebo zeleninou, alebo cestoviny, ryžu, zemiaky a zeleninu. V noci, ak to dieťa vyžaduje, sa ešte dojčí.
tags:
