Pri pomyslení na citrusové plody sa nám okamžite vybaví pomaranč, mandarínka, limetka či citrón. Čudné slovo kumkvat by sme určite nepovažovali za ovocie a už vôbec nie za ovocie pekné a veľmi chutné. Okrem toho, že pôsobí ako dekoratívny prvok v záhrade, má príjemnú chuť a obsahuje viaceré vitamíny a iné prospešné látky. Podobne ako u všetkých citrusov, dominuje uňho vitamín C.
Pôvod a História Citrusov
Určenie presného pôvodu citrusov je pomerne ťažké, z dôvodu stáročí pestovania a rozširovania týchto rastlín. Nie je však pochýb, že citrusové rastliny pochádzajú z juhovýchodnej Ázie. Podľa R.W. Scora pôvodné druhy citrusov, z ktorých sa vyvinuli všetky súčasné druhy sú Citrus maxima (C. grandis) - pomelo, Citrus medica - cedrát, Citrus reticulata - mandarínka a nejaká primitívna papeda (tu sa zdroje rozchádzajú podľa Scora je nedávno objavený Citrus halimii).
Citrus maxima bol pravdepodobne prvým predchodcom. Pochádza z Malajzie a Malajského súostrovia. Citrus medica pochádza z Indie, Citrus reticulata z Číny a Citrus halimii z Thajska a Malajského súostrovia. Obecný pomaranč (Citrus sinensis) a horký pomaranč (Citrus aurantium) sú považované za hybridy pomela s nejakou mandarínkou. Limety (Citrus aurantifolia) a citróniky (Citrus lemon) vznikli krížením Citrus medica a primitívnych papeda.
Citrusy sa šírili z Ázie do ostatných regiónov nasledujúc cestu šírenia civilizácie. Zaujímavosťou je, že prvým zástupcom tejto skupiny rastlín známym v Európe bol cedrát spomínaný Theophrastusom okolo roku 310 pnl. Predpokladalo sa, že po niekoľko ďalších stoviek rokov to bol jediný známi druh v Európe. Až okolo roku 1400 sa do Európy dostali aj ďalší zástupcovia tejto skupiny a to horký pomaranč, citrón, a sladký pomaranč.
Podľa literatúry sa zdalo, že tieto druhy pred rokom 1400 neboli v Európe známe. Avšak archeologickým prieskumom v Pompejách - Tolkowsky (1938), na základe skúmania mozaiky preukázal, že pomaranče (pravdepodobne sladké) boli v Pompejách pestované už pre ich zničením v roku 79. Nájdená mozaika v Rímskej vile taktiež naznačuje, že v tej dobe sa na území talianska pestovali aj citróny a limety. Sú známe aj indície že cedráty boli pestované aj v starovekom Egypte dlho pred tým ako ich popísal Theophrastus. Pri archeologickom prieskume v južnom Babylone boli nájdené semená cedrátu ktoré sú datované do doby 4000 pnl.
Dnes vieme, že sladké pomaranče boli v Číne pestované a šľachtené už mnoho storočí pred tým, ako dorazili do Európy. Citrusy sú spomínané v starej čínskej literatúre už za vlády Ta Yu, ktorý vládol v rokoch 2205 - 2197 pnl. Neskôr sa v literatúre rôzne druhy citrusov spomínajú v Číne viackrát. Známa je hlavne kniha Chu lu od Han Yen-chin napísaná v roku 1178 (preložená do angličtiny v roku 1923 pod názvom „Monograph on the Oranges of Wen-chou, Chekiang, kde autor popisuje 27 odrôd sladkých, horkých pomarančov a mandarín. Popisuje tu aj cedráty, kumquaty a trifoliátu.
V týchto dávnych dobách boli citrusové rastliny pestované aj v Indii, hlavne v štáte Asám. Prvý z latinsky píšucich autorov, ktorý popísal cedrát bol Publius Vergilius Maro (v slovenčine nazývaný aj Vergílius alebo zastarano Virgil) (70-19 pnl.) A. Plinius ako prvý použil označenie citrus, ktoré neskôr prebral Linné pre označenie celého rodu. Citrusy sa šírili relatívne pomaly. Predpokladalo sa, že prvé pomaranče a aj iné druhy citrusov dostali do Európy po návrate moreplavca Vasco da Gama r. 1497, avšak toto ako som spomínal bolo vyvrátené archeologickým prieskumom. Avšak o rozšírenie záujmu o pestovanie týchto exotických rastlín sa zaslúžili moreplavci, cestovatelia, obchodníci.
V Európe sa v 15 storočí začali zakladať oranžérie na dvoroch šľachtických rodín, kde sa sústreďovali všetky druhy vtedy známych citrusov. Európa potom hrala dôležitú úlohu pri šírení citrusov do ďalších krajín a kontinentov.
Kumquat: Charakteristika a Pestovanie
Jeho pôvod sa spája s oblasťou južnej Ázie, konkrétne s Čínou, odkiaľ bol v roku 1846 privezený do Európy a odvtedy sa tu pestuje. V našich podmienkach je vhodnejšie rastlinu pestovať v kvetináči, lebo aj keď patrí k odolným citrusom, vysoké mrazy by nezvládla. Je to stálezelený krík, ktorý dorastá do výšky 2,5 - 4,5 m. Má biele sladko-voňavé kvety, ktoré kvitnú koncom jari. Plody sú krásne oranžové, majú veľkosť slivky a pokrýva ich hladká šupka, ktorá sa tiež konzumuje. Na rozdiel od kyslého plodu, šupka je sladká.
Vlastnosti a Účinky Kumquatu
Kumkvat je citrusové ovocie obsahujúce najmä vitamín C. Okrem toho však obsahuje aj vitamín A, E, niektoré vitamíny skupiny B, vápnik, zinok, železo, horčík či draslík. Podporuje imunitný systém, zbavuje telo nadbytočnej vody - má teda močopudné účinky. Tak prečisťuje obličky a močové cesty. Taktiež podporuje trávenie a pomáha znižovať cholesterol. Tak ako aj iné ovocie, môžeme ho využiť v domácej kozmetike. Pomôže napríklad mastným a nevýrazným vlasom.
Vyskúšajte si pripraviť kumkvatovú kúru: stačí zmiešať šťavu približne z 10 plodov kumkvatu s pol deci až deci vody. Zmes naneste po celej dĺžke vlasov, nechajte pôsobiť 20 minút a vlasy opláchnite vodou.
Využitie Kumquatu v Kuchyni
Ako sme už písali vyššie, kumkvat sa dá konzumovať celý aj so sladkou šupkou. Treba si však dať pozor na jadierka, ktoré nájdete vo vnútri. Používa sa v ovocných šalátoch, šťavách, ako ochutenie bieleho jogurtu či tvarohu. Hodí sa však aj ku grilovanému mäsu a iným slaným jedlám. Plody sú tiež výborné na zaváranie, výrobu marmelád alebo alkoholu.
Kumquat na Korfu
V strede ostrova sa nachádza továreň na spracovanie kumquatu - ovocia, ktoré okrem na Korfu rastie už len na jednom mieste v Európe. Vyskúšala som aj rozšírené ovocie kumquat - maličký asi 3cm pomaranč jedlý so šupkou, z ktorého sa vyrába alkoholický likér.
tags:
