Výživa je základná životná potreba, ktorá zabezpečuje stavebné prvky, živiny pre telo, energiu potrebnú pre životné funkcie a doplní opotrebované látky. Pre zdravý telesný a duševný vývin detí je dôležité zabezpečiť zdravú výživu. Výživa v dojčenskom a detskom veku determinuje výživové zvyklosti, životný štýl a zdravie v dospelosti.
Úplná mliečna výživa
Materské mlieko je najprirodzenejšia a najideálnejšia forma výživy pre najmenších. Obsahuje všetky dôležité živiny v najideálnejšej forme a množstve. Jeho zloženie sa dynamicky mení podľa aktuálnych potrieb a veku dieťaťa, ako aj podľa jedálnička matky. Materské mlieko má dlhodobý protektívny vplyv proti civilizačným ochoreniam. Obdobie úplnej mliečnej výživy má trvať do dovŕšeného 4. až 6. mesiaca prvého roku života, podľa odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2001.
Úplná mliečna výživa znamená, že dieťa v tomto období nepotrebuje okrem materského mlieka žiadne iné živiny alebo tekutiny. Po 6. mesiaci samotné materské mlieko už nie je schopné zabezpečiť všestranné potreby vyvíjajúceho sa organizmu, preto najneskôr dovtedy sa má začať dokrmovanie, tj. zavedenie tzv. komplementárnej výživy.
Napriek tomu, že kojenie je geneticky zakódovaný inštinkt, začiatok nie je jednoduchý. V tomto období trávi dieťa väčšinu času spánkom, napriek tomu častejšie, denne 8-12 alebo aj viac krát sa môže pýtať na prsník, a to často spôsobuje obavy matiek, že nemajú mlieko v dostatočnom množstve, alebo primeranej kvality. Toto obdobie väčšinou netrvá dlhšie, riešením je ukľudnenie matky a pokračovať v dojčení - samozrejme podľa potrieb dieťaťa!
Zavádzanie komplementárnej výživy (príkrmov)
Po 6. mesiaci samotné materské mlieko už nie je schopné zabezpečiť všestranné potreby vyvíjajúceho sa organizmu, preto najneskôr dovtedy sa má začať dokrmovanie, tj. zavedenie tzv. komplementárnej výživy. Materské mlieko aj v tomto období má nezastupiteľné miesto, ale ako výlučná výživa už nestačí - pre jeho nízky obsah bielkovín, železa, zinku, atď. Je to kľúčové obdobie rastu, nie len z hľadiska vývoja samotného organizmu, ale z hľadiska vytvárania stravovacích zvyklostí do budúcna.
Z fyziologického hľadiska najideálnejšie obdobie na začatie podávania komplementárnej (tj. tuhej) výživy je medzi 17. až 26. týždňom života dieťaťa. To znamená, že v žiadnom prípade nie skôr ako dovŕšený 17. týždeň (čiže 4. mesiac), ale najneskôr do dovŕšeného 26. týždňa (čiže do 6. mesiaca).
Jedna z najdôležitejších zásad je postupnosť, a aby sme začali s najideálnejšími potravinami. Na úplnom začiatku to znamená, že podávame monokomponentný príkrm, čiže naraz jednu potravinu - najčastejšie zeleninu, aby sme aj takto znížili možnosť výskytu takých komplikácií, ako sú napr. potravinové intolerancie alebo (v prípade na alergické ochorenia náchylných detí) alergie, atď. V tomto veku deti sú všeobecne viac nedôverčivé s doposiaľ neznámymi potravinami, preto na začiatku môžu byť odmietavé. Je to tzv. neofóbia , ktorá je špecifickým problémom pre toto vekové obdobie, preto trpezlivosť a postupnosť sú základnými požiadavkami.
Medzi zavedením dvoch nových potravín máme vynechať aspoň tri, ale v prípade na alergické ochorenia náchylných detí aj viac dní. Praktickým pravidlom je, aby sme nové príkrmy podávali podľa možnosti v predpoľudňajších hodinách.
Pre zvýšenie výživnej hodnoty postupne pridávame aj mäso, približne asi v 20-35g-ovej dávke na jeden príkrm. Mäso je nezastupiteľne dôležité pre obsah tzv. esenciálnych aminokyselín (tj. aminokyselín, ktoré náš organizmus nevie vytvoriť) , organického železa, vitamínov, atď. V prvom rade uprednostňujeme ľahšie stráviteľné tzv. svetlé mäsá, ako napr. hydina.
Postupnosť je dôležitá aj v prípade ovocia: tak isto vždy po 2-3 dňoch pridávajme nové ovocie, od 7. mesiaca aj s možnosťou kombinácie s fermentovanými mliečnymi výrobkami typu detských, nesladených jogurtov, ktoré sú výborným zdrojom vápnika, bielkovín a riboflavínu. Tvaroh a tvarohové krémy nie sú vhodné pre vysoký obsah bielkovín až do dovŕšenia prvého roka života.
Dôležité zásady pri zavádzaní príkrmov
- Začíname s monokomponentnými príkrmami (jedna potravina naraz).
- Nové potraviny zavádzame postupne, s odstupom niekoľkých dní.
- Preferujeme zeleninu a mäso na začiatku.
- Ovocie zavádzame neskôr, od 7. mesiaca.
- Vyhýbame sa pridávaniu cukru a soli.
Intervaly kŕmenia
Povaha každého dieťaťa sa môže individuálne líšiť, počet dojčenia či kŕmenie a množstvo materského alebo dojčenského mlieka preto vnímajte len ako orientačné. Celý rad detí vyžaduje nižší alebo naopak vyšší počet kŕmení, než aký uvádzame v tabuľke, a tiež máloktoré bábätko sa zobudí presne po troch hodinách od predchádzajúceho kŕmenia.
Orientačná schéma pre kŕmenie bábätka:
| Približný vek | Približná váha | Počet kŕmení (behom 24 hodín) | Počet odmeriek prípravy kojeneckého mlieka na 1 kŕmenie | Objem vody na prípravu mliečnej zmesy na 1 kŕmenie |
|---|---|---|---|---|
| do 2 týždňov | 3,5 kg | 6 | 3 | 90 ml |
| 2 - 4 týždne | 3,9 kg | 5 | 4 | 120 ml |
| 4 - 8 týždne | 4,7 kg | 5 | 5 | 150 ml |
| 8 - 12 týždňov | 5,4 kg | 5 | 6 | 180 ml |
| 3-4 mesiace | 6,2 kg | 5 | 6 | 180 ml |
| 4-5 mesiacov | 6,9 kg | 5 | 7 | 210 ml |
| 5-6 mesiacov | 7,6 kg | 5 | 7 | 210 ml |
| 7-12 mesiacov | - | 3 | 7 | 210 ml |
Dôležité upozornenie: Používajte priloženú odmerku. Farba odmerky sa môže líšiť.
Ak chcete odhadnúť, na akú dobu je bábätko nasýtené a kedy bude potrebné ďalšie kŕmenie, ako začiatok intervalu medzi východiskovým kŕmením a ďalším kŕmením považujte začiatok predošlého kŕmenia a ako koniec potom začiatok toho ďalšieho.
tags:
