Indické príslovia o tigroch a ich hlboký význam

Frazeológia je súčasťou národnej kultúry a predstavuje múdrosť, život a skúsenosti viacerých generácií. Prezentuje cenné kultúrne, národné a jazykové dedičstvo. Je výrazom a odrazom nášho myslenia, cítenia i hodnotenia v konkrétnej komunikačnej situácii.

Do istej miery signalizuje náš životný štýl, temperament a morálny profil. Je produktom materiálnej a duchovnej kultúry národa. Frazeologická obraznosť predstavuje funkčnú alternatívu našej reči. Ak chce jednotlivec konkrétnu frazému použiť, musí ju poznať a musí vedieť, ktorá z existujúcich dispozičných frazeologických jednotiek sa najlepšie hodí pre danú situáciu a pohotovo si ju vyberá z pamäte.

Frazéma a jej vlastnosti

Frazéma je ustálené obrazné a expresívne slovné spojenie. Zovšeobecňovali dlhoročnú skúsenosť ľudí, prostredie, v ktorom žili, výzor. Je to hra medzi vysielateľom a prijímateľom. Je prostriedkom hovorového vyjadrovania živej reči. Štylistická hodnota frazém je dôležitá, snaha o kultivovanosť a prejav expresívnej sebarealizácie.

Horecký uvádza, že frazéma je jazykový znak a pomenovanie situácie. Jazykový znak, ktorého funkciou je označiť situáciu a to na základe primárnej výpovede o tejto situácii, vystupuje ako lexikalizovaný výraz (reprodukuje sa), forma je štruktúrovaná a variantná, obsah je celostný a z pravidla expresívny. Pri výstavbe jazykového prejavu sa uplatňuje modálnosť frazémy (Videla žaba koňa kuť a zdvihla nohu.).

Vlastnosti frazémy: štruktúrovanosť, varianty, reprodukovanosť, celostnosť, transformovanosť, modálnosť, expresívnosť.

Forma frazeologických jednotiek

Frazeolexémy majú formu syntagmy, 3 druhy:

• frazeologické jednotky so stavbou neslovesnej syntagmy (zakázané ovocie, stará láska, trafená hus, figu drevenú)
• frazeologické jednotky so stavbou slovesnej syntagmy (zmeniť dres, zamiesť pod koberec, za horúca hľadať, vytrieť kocúra)
• frazeologická jednotka menná, minimálna frazéma odtrhnutá z podmetu (v kocke, čo nevidieť, ani za nič, ani muk, do aleluja)

Frazeotextémy: jednotky so stavbou syntaktickej konštrukcie s významným pomenovacím významom:

1. frazeologické jednotky so stavbou jednoduchej vety, jednočlenná (kameň úrazu, prvá lastovička)
2. frazeologické jednotky so stavbou jednoduchej vety, dvojčlenná (trafila kosa na kameň, mýliť sa je ľudské)
3. frazeologické jednotky so stavbou súvetia, parataxa (Lacné mäso, riedka polievka. Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne.) a hypotaxa (Ukázať, kde roky zimujú. Myš do dediny nemohla, tekvicu niesla.)
4. frazeologické jednotky so stavbou zloženého súvetia(Kto má statok, máva škodu, kto má deti, máva žiaľ. Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka.)

Najstarší frazeologizmus nájdený v klinopise (Sumery): ruka ruku umýva.

Sémantika frazeologických jednotiek

Bohatý frazeologický fond obsahujú rozličné typy frazeologizmov, ktoré môžeme členiť podľa sémantickej charakteristiky. Jadro tvoria tzv. frazeologické vzrasty: vyznačujú sa tým, že ich význam nie je motivovaný významom ich jednotlivých zložiek. Po pôvodnom význame frazeologických komponentov už niet stopy (streliť capa, čítať hviezdy na poludnie, lenivému je každý deň nedeľa, vyjsť na psí tridsiatok, mať niečo za lubom). Celý frazeologický vzrast má nový význam - prenesený. Vyskytujú sa tu archaizmy, historizmy (je v lone Abrahámovi, dereš, blúdi ako Ahasver).

Frazeologické celky: ustálené viacslovné obrazné frazeologické vyjadrenie, vzrat, v ktorom iba význam sprostredkovane súvisí s významom jednotlivých zložiek (mať veľké oči- je frazéma, ale sova má veľké oči- bežná fráza, vystrkovať rožky, vziať nohy na plecia, hodiť rukavicu, vysoko lietať, hovoriť dve na tri). V istých komunikačných situáciach nemusí tá ktorá frazéma byť „pravá“, niekde je a niekde nie je frazémou (bežať- možno meniť, s vetrom o preteky- frazéma, babie leto).

Frazeologické výrazy: také frazeologické spojenie, v ktorom všetky slová vystupujú vo vlastnom význame alebo ako frazeologické celky. Môžu mať nielen doslovný ale aj prenesený frazeologický význam (stratil strechu nad hlavou, nemá ani na seba, ani do seba, hladný ako Čenkove deti, bojovať proti veterným mlynom, blúdiť ako Ahasver). Frazeologické združeniny: mávať rukou, krčiť nosom, pokrčiť plecami.

Replika (klišé): pôvod vo fran. (cliché) - ošúchané frázy, ktoré sa mechanickým spôsobom všade požívajú a ošúchajú sa (vyspali ste sa doružova, mládež má zelenú, dostať sa na šikmú plochu, nastala hodina pravdy, drtivá väčšina vyhrala, pálčivý problém, dieťa šťasteny, hlboké nedorozumenie, do bodky). Môžu byť vyjadrením súhlasu alebo nesúhlasu (ale ba, ani nápad, no počkaj, no dobre, ani bohovi, o tom potom, mám toho po krk); nabádanie, pokriky (ber sa, hore sa, Slovensko do toho); počudovanie (Ježiškove husličky, to sú mi veci, nech ťa čert berie, je mi to jedno, peši alebo za vozom; keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte, to je už vrchol všetkého, to je stará pesnička, vylez mi na hrb, nechaj to plávať).

Parémie: Národné príslovia, porekadlá a úslovia

Parémie tvoria osobnú skupinu, malé folklórne útvary - národné príslovia, porekadlá, úslovia, povrávky, hádanky, pranostiky, ktoré z jazykového hľadiska patria doslovnej zásoby.

Príslovia

Príslovia sú základný druh parémie. Ukrývajú dlhoročnú skúsenosť, dôležitú pravdu alebo mravnú zásadu. Najskôr sa chápalo ako konkrétny obrazný výrok. V porekadle videli len zárodok príslovia. Typický znak - dynamický, imperatív (Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.); všeobecne 2. a 3. osoba sg. alebo pl. (Kto sa bojí mrazu, nech nesadí vinohrad. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.). Je akontextové - dištančné zapájanie sa do textu, musí sa použiť celé do textu oproti kontextovému zapájaniu porekadla. Býva dvojčlenné alebo dvojdielne (Dobrá studňa v suchu vodu dáva. Dobrý priateľ v núdzi sa poznáva). Môže mať stavbu jednoduchej vety (Z malej iskry oheň býva. Vďačnosť i pšenica v dobrej zemi rastú. Prostredná pšenica je najlepšia. Stojatá voda hnije a smrdí. V malom hrnci chytro zovrie.) alebo zloženej vety (Klebeta je ako uhoľ, ak nemôže popáliť, aspoň zašpiní.).

Porekadlá

Obsahom je hodnotiaci výrok. Pomenúva sa jav zaujímavo. Zašifrovaná ľudová múdrosť sa stala zaužívaným zvratom. Upozorňuje na chyby, nie dobré ľudské vlastnosti. Vysmieva sa (Pri studni stojí a vodu si pýta. Každý klinec sa pred ním trasie. Nevidí hore pre stromy. Vie, od čoho muchy kapú. Malá žaba sa nebojí veľkej kaluže. Prázdny klas nahor trčí.

Povrávky

Druh parémie, ktorá ustáleným spôsobom reaguje na určitú situáciu (Nemala baba robotu, obšíva vecheť. Aj Kubovi bolo dobre, keď bol mladý. Išiel Jób do Jóba, zostali tam oba. Keby nebolo keby, boli by sme v nebi. Hlavná vec, že na nás neprší. Niekedy sa blížia k tzv. byzantskému prísloviu (u nás sa zachováva len časť), niekedy sa to viaže k anekdote, bájke, welbrizmu (Ísť k Abrahámovi morky pásť. Blúdiť ako Ahasver.).

Byzantské príslovie

Okrem vlastného významového jadra obsahuje aj zložky, ktoré vyjadrujú okolnosti vzniku príslovia alebo jeho ohraničenie, špecifikáciu. Bývalo nadvetné, nie všetky vety bývali obrazné (Pravda vyjde na povrch akoby na vodu).

Príslovia z rôznych kultúr

• Antilské: Dúha by bola ešte krajšia, keby to nebolo divadlo zadarmo.
• Arménske: Kto vie dobre klamať, má o jeden jazyk viac.
• Arabské: Ihla oblieka svet a sama je nahá. Je päť stupňov dospelej múdrosti: mlčať, počúvať, pamätať si, konať, vzdelávať sa. Vďačný pes je lepší ako človek. Priateľ je ten, kto ťa varuje. Poraď sa s manželkou, ale konaj podľa svojej hlavy. Cintoríny sú plné ľudí, ktorí sa pokladali za nenahraditeľných.
• Americké: Radšej neskoro ako nikdy. Nešťastie a dvojčatá neprichádzajú sami.
• Anglické: Trochu vedieť je nebezpečná vec. V láske a vo vojne je všetko dovolené. Útok je najlepšia obrana. Nezatváraj dvere na maštali potom, čo ti ujde kôň. Vyskočiť z orieška.
• Írske: Každý nech sa postará o seba a nech čert vezme posledného. Ten, kto platí gajdoša, objednáva pesničku. Rovný ako palacinka. Omeletu nepripravíš bez rozbitia vajec. Navaril múdrosti. Lízať niekomu päty. Byť v peknej polievke.
• Hebrejské: Pre dobrých ľudí je dobrý skutok pôžičkou, pre nevhodných pôžičkou.
• Brazílske: Keď si v tom až po uši, neotváraj ústa. Tam, kde tiekla krv, nemôže vyrásť strom zabudnutia.
• Čínske: Čas otvára brány tomu, kto vie čakať. Ak sú vaše deti zlé, nezaslúžia si, aby po vás dedili, ak sú dobré a usilovné, nepotrebujú to. Jazyk je dýka žien, nikdy ho nenechajú zhrdzavieť. Neodháňajte psa, ak neviete, kto je ich pánom. Suchý prst nenaberie slovo. Neverná žena má výčitky svedomia, nemá záchvaty ľútosti.
• Egyptské: Hoď šťastného človeka do Nílu a vypláva s rybou v ústach.
• Etiópske: Kôra jedného stromu neprilieha na druhý. Nevyčítaj tigrovi, že stvoril tigra, radšej mu ďakuj, že mu nedal krídla.
• Filipínske: Čím väčší je bambus, tým viac sa chýli.
• Guinejské: Keď kosia bradu, každý kosí svoju.
• Indické: Perla vo svojej vlastnej mušle nemá žiadnu cenu.
• Indočínske: Vyhýbať sa (divým) slonom nie je hanba.
• Jamajské: Ak chceš spoznať priateľa, ľahni si na kraj cesty a rob sa, že si opitý.
• Japonské: Nešťastie býva mostom šťastia. Nevypovedané slová sú kvety mlčania. Kultúra je to, čo zostáva človeku, keď už všetko zabudol. Ten, kto prizná nevedomosť, ukáže ju raz, ten, kto sa ju snaží skrývať, ukáže ju mnohokrát. Vždy sa nájde osa, čo uštipne aj uplakanú tvár.
• Juhoamerické: Radšej stratiť minútu života ako život za minútu.
• Kurdske: Cudzinec, čo hovorí mojím jazykom je milší ako krajan, ktorý má nepozná.
• Kórejské: Jednodňové psíča nebojí sa tigra. Keď počuješ zlé slovo, umy si uši.
• Laoské: Keď sa byvoly rujú medzi sebou, veľmi tým trpí tráva.
• Libanonské: Či kohút rána spieva, či nie, slnko aj tak vychádza. Keby silný hlas niečo znamenal, somár by už mal postavený palác.
• Latinské: Aký pán, taký sluha. Aký otec, taký syn.

Indické príslovie o jazde na tigrovi

Jedno indické príslovie pojednáva o jazde na tigrovi. Táto jazda je určite najrýchlejšia, najefektívnejšia, najproduktívnejšia a najperspektívnejšia. Má iba jeden nedostatok - nesmie sa zosadnúť!

Porekadlo prvé: Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť! A to, že ich vytie premení na ľubozvučný spev patrí do sci-fi.

Porekadlo druhé: Keď niekto narába so svinstvom, časom od neho začne smrdieť. Spočiatku necítiť nič, mydlo a saponát stačia. Neskôr sa musí pridať používanie parfémov a ďalej to už ide dolu kopcom, ako lavína. Hromadí sa nutnosť klamať, utajovať pravdu, atakovať nesúhlasiacich, prekrucovať skutočnosti a pod.

Porekadlo štvrté, zložené: Nič nie je samo od seba, nič nie je zadarmo a každý si je strojcom svojho osudu. My občania, síce zle smerovaní, ale dobre orientovaní si myslíme, že toto posledné porekadlo by mohlo mať mimoriadny vzdelávací význam a ďalší pán na holenie - pardon, pán minister, by si z toho mohol vziať poučenie do budúcna.

tags: