Na prvé aj druhé počutie vyvoláva výraz horký nepríjemné asociácie. Označuje chuť, ktorú opisujeme ako trpkú na jazyku, zvieravú alebo pálivú, trebárs ako blen alebo palina. Nepoznám nikoho, kto by dobrovoľne ochutnával palinu (aj keď je liečivá) a už vôbec nie jedovatý blen. Teda okrem Sokrata, ktorý vraj vypil kalich blenu.
V Biblii sa zas hovorí o kalichu utrpenia (calix pasioniss) ako o údele, ktorý mal Ježiš od Boha prijať pred svojím zatknutím a ukrižovaním. Preklad tohto spojenia motivoval vznik idiómov a frazém v mnohých jazykoch. V slovenčine má podobu vypiť kalich horkosti (do dna), v angličtine to drink the cup of bitterness (to the dregs), v nemčine den bitteren Kelch (bis zur Neige) leeren, v poľštine wypić kielich goryczy (do dna).
Kým kalich horkosti patrí skôr do duchovného kontextu, výraz horký v prenesenom význame vyjadruje rozmanité stavy utrpenia, bolesti a smútku. Má široké uplatnenie pri opise strastí všedného dňa, veľkých aj malých nepríjemností alebo prehier. Napríklad hokejisti Slovana Bratislava iste prehltli horkú pilulku, keď vypadli v play-off extraligy s Michalovcami. Musia znášať horkú pravdu o svojej výkonnosti a mali by dôvod roniť horké slzy nad tým, ako dopadli. Na druhej strane hokej je horký chlebíček, teda ťažký spôsob živobytia, pri ktorom horkosť je zvlášť intenzívna, keď sa nedarí. Všetci fanúšikovia hokeja však prehry svojho tímu znášajú ľahšie, ak si na zápase môžu dať pivo a klobásu s horčicou.
Podľa etymologických slovníkov pôvod slova horký (z praslovanského *gorьkъ) súvisí so slovesom horieť (psl. *gorěti) - „štípať, páliť na jazyku“. To vysvetľuje, prečo sa na zahriatie pije na Slovensku pálenka, v Poľsku gorzaɫka a Čechách kořalka. Medzijazykové paronymá horký a hořký sa líšia len mäkčeňom. Sú to priatelia takí falošní, že sa pri nich môže kadekto popáliť fyzicky aj prenesene. Najmä Slovák, ak by ochutnával trebárs horký brambor, horkou polévku alebo kládol ruky na horká kamna. Nebude to hořké, ale horúce.
V inom zmysle, ale rovnako nebezpečné, je ochutnávať napr. horké rty, horkou kůži či horký dech. Je pravda, že niekto to rád hořké aj horké. Zdá sa, že na oboch brehoch rieky Moravy vnímame hořké/horké podobne, no akoby od nás ďalej na západ bolo aj to hořké o niečo lepšie.
Až neskôr som však zjistil, že na Slovensku se nic nejí tak horké, jak se navaří. Leda ještě horčejší. Až mě mrazí, jak tam mají všecko rovnou horoucí.
České hořký, má panenko, má prý někde daleko vzadu přímé spojení s hoří. A s horký, pochopitelně. Já to vím odjakživa, bez slovníků, protože v košíčku se sladkostmi vždycky ležela tabulka čokolády na vaření a na ní byl obrázek šálku, ze kterého se kouřilo. A nápis HOŘKÁ HORKÁ ČOKOLÁDA. Že je hořká - no, proto taky byla v košíčku se sladkostmi vždycky, snad jen v nouzi největší si člověk udrobil kouštíček, aby ověřil, že je pořád stejně nedobrá.
Česko-slovenské slovo týždňa/týdne je spoločný projekt Českého národného korpusu a Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied pri príležitosti 30 rokov od rozpadu ČSFR.
tags:
