Žiarivočervené šťavnaté plody paradajky dozaista patria medzi najvydarenejšie produkty prírody. Takmer všetky veľké a šťavnaté plody pochádzajú z veľmi teplých oblastí s dostatkom vlahy, predovšetkým zo subtropického pásma. K takým plodom patria aj paradajky. Pôvodne pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, mimoriadne dobre sa im darí aj v juhoeurópskych štátoch, ktoré sú ich hlavnými exportérmi.
Paradajka - ovocie alebo zelenina?
Paradajka je ovocie z botanického hľadiska, pretože obsahuje semená a má bobuľovité plody. Termín ovocie sa používa pri sladkých a mäsitých botanických plodoch a termín zelenina zasa na označenie širokej škály rastlinných častí. V mnohých kultúrach je zelenina súčasťou hlavného jedla, zatiaľ čo ovocie je považované skôr za malé občerstvenie alebo dezert.
Neexistuje žiadne striktné pravidlo, ktoré by toto botanické ovocie označovalo za zeleninu, ale vzhľadom na to, že paradajky sa vo všeobecnosti nevyskytujú v dezertoch, ale skôr sa použitím v kuchyni približujú paprike či baklažánu, zaradíme ich do zeleniny. Žiadna potravina však v skutočnosti nebalansuje na hranici ovocia a zeleniny tak ako paradajka. Avšak paradajky plnené mletým mäsom alebo paradajkový koláč s kozím syrom - to vôbec neznie ovocne.
Existujú dva princípy a prístupy, ako je paušálne definované ovocie. Vedci hovoria, že paradajka je ovocie, pričom ovocie je definované ako „jedlá, reprodukčná časť rastliny…“ Vo výkladovom slovníku sa dočítate: „Všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta, je ovocie…“
Informačný zmätok však vzniká preto, lebo „zelenina“ nie je botanickou klasifikáciou, je to kulinárske určenie.
História sporu či je paradajka ovocie alebo zelenina
V roku 1893 bol Najvyšší súd v Spojených štátoch nútený rozhodnúť o tom, či by dovážané paradajky mali byť zdaňované podľa tarifného zákona z roku 1883, ktorý sa vzťahuje len na zeleninu a nie na ovocie.
Pri tejto príležitosti vznikol takýto argument: „Botanicky povedané, paradajky sú ovocím rovnako ako uhorky, tekvice, fazuľa a hrášok, ale čo sa týka praxe a reality, ľudia ich považujú za zeleninu, používajú ich varené aj čerstvé, rovnako ako mrkvu, petržlen, repu, karfiol, kapustu, zeler a pod.“
Toto zeleninovo-ovocné polemizovanie bolo približne o 100 rokov neskôr ukončené a vznikla múdra veta, ktorá sa pripisuje novinárovi Milesovi Kingtonovi: „Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.“
Prečo jesť paradajky?
Aromatické paradajky sú svieže, delikátne, nízkokalorické a pritom skutočne prospešné pre zdravie. Ich prírodné účinné zložky, makro a mikroživiny pôsobia ako silné antioxidanty.
- Paradajky obsahujú veľké množstvo vitamínu A a vitamínu C. Je to hlavne preto, lebo tieto vitamíny a beta-karotén pôsobia ako antioxidanty na neutralizáciu škodlivých voľných radikálov v krvi. Voľné radikály v krvnom obehu sú nebezpečné, pretože môžu viesť k poškodeniu buniek.
- Paradajky obsahujú kyselinu listovú, ktorá nám dodáva životný optimizmus a vitamín B3, ktorý podporuje dobrú náladu a zdravý spánok.
- Každodenné konzumovanie rajčiaka znižuje riziko vzniku hypertenzie. To je čiastočne spôsobené pôsobivými hladinami draslíka nachádzajúcich sa v rajčiakoch.
- Paradajky pomáhajú udržiavať zdravé zuby, kosti, vlasy a pokožku. Topická aplikácia paradajkovej šťavy je dokonca známa ako liečba ťažkých spálenín. Denná spotreba chráni pokožku pred UV spálením. Hodia sa v príprave produktov proti starnutiu. Okrem toho antiperspiračná kompozícia na liečenie hyperhidrózy (nadmerného potenia) obsahujúca rajčiak ako jednu zo zložiek bola patentovaná Dr. Audrey G.
- Lykopén je dobrý pre vaše oči. A to nie je jediný výživný prostriedok v rajčiakoch; obsahujú tiež luteín a beta-karotén.
- Paradajky obsahujú značné množstvo vápnika a vitamínu K.
- Avšak, paradajky môžu znížiť množstvo poškodenia spôsobeného fajčením cigariet.
- Paradajky udržujú tráviaci systém zdravý tým, že zabraňujú zápche aj hnačke. Zabraňujú tiež žltačke a účinne odstraňujú toxíny z tela. Okrem toho majú veľké množstvo vlákniny, ktoré môžu vylučovať črevá a znižovať príznaky zápchy. Zdravé množstvo vlákniny pomáha stimulovať peristaltický pohyb v hladkých tráviacich svaloch a uvoľňuje žalúdočné a zažívacie šťavy.
- Paradajka obsahuje veľké množstvo lykopénu, ktorý je karotenoid a antioxidant, ktorý je vysoko účinný pri odstraňovaní voľných radikálov spôsobujúcich rakovinu. Túto výhodu je možné získať aj z tepelne spracovaných výrobkov z rajčiakov, ako je kečup.
Pestovanie paradajok
Paradajky sú v predaji po celý rok - v sezóne od domácich pestovateľov, v zime a na jar z dovozu. Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín na pestovanie. Existuje mnoho rôznych odrôd paradajok, vrátane cherry, slivkových a mäsitých, z ktorých každá má svoje vlastné charakteristicky tvarované plody, chuť a kulinárske využitie.
Vedecký názov pre paradajky znie Solanum lycopersicum, čo znamená „vlčia broskyňa“. Existuje veľa rôznych odrôd, ktoré sa navzájom líšia nielen chuťou, ale aj konzistenciou a tvarom. Existujú biele, žlté, zelené, červené, ružové a fialové plody. Počet plodových komôr určuje veľkosť paradajky. Paradajky možno konzumovať čerstvé, ale tiež ich použiť na prípravu zeleninových pokrmov. Ak je ich šupka príliš tvrdá, možno ju pred prípravou blanšírovaním jednoducho odstrániť. Úpony stopiek obsahujú zdraviu škodlivý solanín. Preto je ich potrebné pred konzumáciou dôkladne odstrániť.
Prvé paradajky priviezol do Európy zo svojej druhej cesty do Západnej Indie Krištof Kolumbus. Pôvodnou domovinou paradajok sú však Andy: Mexickí a peruánski indiáni časom vyšľachtili tieto plody z veľkosti čerešne na ich terajšiu známu veľkosť. Pestovanie v Európe začalo až od polovice 18. storočia, pretože ľudia boli najprv kvôli farbe novej zeleniny skeptickí. Oranžová pôsobila skôr jedovato, preto sa paradajky, podobne ako zemiaky, najprv pestovali ako ozdobné rastliny.
Kedy a ako začať s pestovaním?
Máte dve tradičné možnosti ako začať pestovať paradajky. Priesadami alebo sadením semienok. Predstavíme si ten zdĺhavejší, no o to zaujímavejší spôsob, kedy si priesady vypestujete sami už od semienka. Je to náročnejšie, ale viete na čom ste, nie každý predajca priesad je poctivý. V súčasnosti nájdete na trhu so semenami neuveriteľné množstvo zaujímavých odrôd. Paradajka je teplomilná rastlina.
Odhadnite pomocou dlhodobejšej predpovedi počasia posledný deň kedy do vašej záhrady príde mráz. Odpočítajte od tohto termínu 6 až 8 týždňov a na miesto slnečnej strany vášho domu alebo bytu semienka zasaďte do vlhkej hliny alebo substrátu v nejakej stredne veľkej a plytkej nádobe, či črepníku. Dôležitou podmienkou správneho rastu je pôsobenie svetla. Zvoľte napríklad parapet okna slnečnej strany vášho domu či bytu. Slnečnou stranou máme na mysli miesto, kde svieti slnko aspoň 6 hodín denne.
Tip pre rýchlejšie klíčenie - s klíčením si vieme pomôcť termopodložkou a nejakým zdrojom tepla, napríklad lampou. Hneď ako vykukne prvá rastlina, podložku môžete odstrániť. Svetlo nechajte svietiť, ale aspoň 5 cm od najvyššej rastliny, aby ste čerstvé a jemné rastliny nespálili.
Semiačka vložte do prstom vydlabanej dlhej jamky a zasypte substrátom. Snažte sa ich vhodiť do zeme pár milimetrov od seba. Keď nastane čas prvého presádzania, vysvetlíme si, prečo. Dbajte o to, aby bola hlina spočiatku neustále vlhká. Pri polievaní myslite na to, aby ste semienka nevyplavili. Svetlo, teplo a vlhko zapríčinia rýchle klíčenie rastlín.
Ak budú mať priesady okolo 3-4 cm a budú mať prvé lístky, môžete ich začať pikírovať do plastových alebo rašelinových zakoreňovačov tak hlboko, aby ste videli len horné lístky nad zemou. Ak ste semiačka roztrúsili mierne od seba, nebude žiaden problém ich presadiť, pretože korene sa vám nezamotali. Pikírovanie je spôsob presádzania paradajok, kedy si pomáhate pri presádzaní mladých a krehkých priesad tenkým a ostrím drievkom, napríklad špajdlou.
Príprava pôdy
Asi začiatkom mája si pripravte pôdu na sadenie priesad. Jamy vykopte do hĺbky rýľa. Zeminu dobre rozrobte a zmiešajte s trochou hnoja a kompostom. Druhý májový týždeň skúšajte sadenice presunúť von. Zo začiatku len na pár hodín do tieňa a s postupom času interval predlžujte. Rastlina sa tiež musí zoznámiť s priamymi slnečnými lúčmi. Tento postupný proces aklimatizácie pomôže paradajkám uľahčiť prechod do záhrady.
Obyčajne v našich klimatických podmienkach volíme čas na sadenie priesad po Troch zamrznutých, teda v druhej polovici mája. Predpokladom dobrého prijatia zmeny prostredia je, že nehrozí žiaden prízemný mráz a zem je už vyhriata.
Do jamy pripravenej na sadenie tiež vložte spolu s rastlinou kôl. Pri pestovaní paradajok Tornádo počítajte s výškou kolíka minimálne 2 m, pričom aspoň 40 cm bude v zemi. Dôvodom je, že rastlina sa pri obľúbených kolíkových odrodách bude ťahať po tejto opore. Avšak aj pri kríčkových, či kvetináčových odrodách môžete voliť kratší kolík. Vďaka tomu nebudú plody od bahna a vy budete mať dobrý prístup na obhospodarovanie. Napríklad pri kríčkových typoch rajčín, môžete použiť nižšie kolíky.
Rajčiny saďte asi 0,5 m od seba. Po sadení poriadne polejte, aby ste minimalizovali šok, ktorý korene prežívajú presadením do nového prostredia. Dokonca je odporúčané štedro zaliať samotnú jamu ešte pred sadením.
Starostlivosť o rajčiny v období vegetácie
Na to, aby bolo vaše pestovanie paradajok čo najúspešnejšie, by ste mali dbať o ich pravidelnú starostlivosť. Pozrime sa teda, ako polievať paradajky a ako sa o rastlinky starať, aby čo najlepšie prosperovali.
Polievanie
Rajčiny môžete polievať často. Prirodzene to záleží od počasia V horúcich letách môžete polievať každý deň. Avšak je tu pár zásad pri polievaní. Ak používate na polievanie vašich rastliniek výbornú čerstvú vodu zo studne, radšej ju prečerpajte do suda. Počas horúcich letných dní sa voda v sude zohreje na príjemnejšiu teplotu a vaše rajčiny nedostanú šok v podobe ľadovej sprchy. Tak isto nepolievajte rastliny počas poludnia a už vôbec nie na listy. Slnečné júlové lúče nemajú problém vlhkú rastlinu spáliť.
Zálistky
Počas celého obdobia chce rastlina paradajky rásť a to doslova všetkými možnými smermi. Spod pazúch stoniek budú vyrastať zálistky. Pravidelne ich vylamujte. Ide to ľahko rukami alebo záhradkárskymi nožnicami. Tým dosiahneme, že rastlina bude venovať svoju energiu na dozretie plodov a nie na tvorbu nových výhonkov a ďalších plodov, ktoré nestihnú dozrieť.
Ako zastaviť bujný rast rastliny?
Stáva sa to bežne, že rastlina má tendenciu prerásť svoj oporný kolík. V takom prípade bývajú rastliny ťažké, kolíky sa môžu dokonca vyvaliť a je teda lepšie vývoj do výšky zastaviť. Dosiahnete to jednoduchým vylomením vrcholu rastliny.
Zber plodov
Nie je nič krajšie ako zbierať plody vlastnej práce. A pri troche starostlivosti to pri rajčinách bude hojná úroda. Ak nepestujete práve nejaké zelené alebo čierne hybridy, tak dozretú rajčinu spoznáte podľa krásnej červenej farby. Nezameniteľná je taktiež vôňa čerstvého a dozretého plodu.
Keď prichádza jeseň
Všetko opäť závisí hlavne od počasia. No s príchodom kratších dní je lepšie obrať nedozreté plody a uložiť ich do veľkého skleneného pohára, kde vám budú postupne dozrievať. Chutnými domácimi rajčinami môžete prekvapiť ešte v novembri.
Spôsoby pestovania paradajok
Paradajky môžete pestovať nielen v záhrade, v skleníku, ale aj v kvetináči. Pozrite sa s nami na to, ako sa starať o paradajky pri rôznych spôsoboch pestovania.
Pestovanie paradajok v kvetináči
Použite väčší kvetináč, ktorý má dierky na dne. Je dôležité aby bola výživná pôda v kvetináči vlhká, ale dobre odvodnená. Zasaďte jednu rastlinu do kvetináča. Prakticky by vám pri správnom pestovaní mala vzísť každá odroda, no pri kríčkových alebo trpasličích odrodách, ktoré sú na tento spôsob pestovania priamo určené, získate lepšiu úrodu. Vyberte slnečné miesto s priamym slnečným svitom s intervalom svietenia aspoň 6 hodín. Týmto spôsobom si môžete pestovať paradajky aj na balkóne.
Pestovanie paradajok v skleníku
Dôležitým faktorom je teplota. Najlepšie sa darí rajčinám v skleníku pri dennej teplote 21-27 stupňov Celzia a nočnej 16-18 stupňov Celzia. Taktiež dôležitým faktorom pre pestovanie v skleníku je vlhkosť. Držte ju pod hranicou 90% ako prevenciu pred tvorbou listovej plesne. Rajčinám robí dobre čerstvý vzduch. Vetrajte váš skleník, najlepšie počas sviežich hmlistých rán. Zvoľte správnu odrodu, teda skleníkovú, ktorá je viac pripravená znášať špecifické prostredie skleníka. Rovnakým spôsobom sa môžete riadiť aj pri pestovaní paradajok vo fóliovníku.
Pestovanie paradajok dole hlavou
Tento spôsob pestovania nie je žiadnou novinkou, ale do popredia sa dostal len pred pár rokmi. Tiež vieme tento trend nazvať aj pestovaním paradajok vo vreci, pretože na pestovanie dolu hlavou sa skutočne používajú špeciálne vrecia alebo vedrá. Šetríte priestor a máte dobrý prístup k rastlinám. Najlepšie sa na pestovanie dole hlavou hodia rajčiny s malými plodmi ako sú napríklad cherry rajčiny, no pokojne experimentujte aj s typmi, ktoré majú väčšie plody. Do vedra spravte na dno dieru s 10 cm priemerom a zasaďte priesadu rajčiny dole hlavou. Použite ľahkú pôdu, dobre prevzdušnenú, aby korene rastliny mohli bezproblémov rásť v obrátenej pozícii. Nezabúdajte tiež na každodennú zálievku.
Choroby paradajok
V našej klimatickej oblasti sa rajčinám darí dobre. Avšak nevyhneme sa chorobám a škodcom. Pár si ich vymenujeme a v krátkosti popíšeme. Ak chceme dobrú úrodu, musíme poznať, ako sa im vyhnúť.
- Vírus tabakovej mozaiky (The tobacco mosaic virus - TMV) - je vírus, ktorý napáda asi 125 druhov rastlín. Medzi nimi aj paradajky. Jeden z prvých príznakov je svetlo zelené zafarbenie medzi žilkami mladých lístkov. Postupne sa objaví tzv. mozaika svetlých a tmavých odtieňov na listoch. Druhým je objavujúca sa vráskavitosť povrchu listov. Tento vírus nespôsobuje priamo uhynutie rastliny, ale ak ju zasiahne v skoršom období života, môže jej vývoj rapídne ochromiť. Objavuje sa hlavne v období tepla a sucha. Zbaviť sa ho je veľmi ťažké. Ak sú vaše rastliny napadnuté, tak ich odstráňte. Vírus prežije -40 stupňov Celzia a sadenie v infikovanej zemi sa odporúča až po dvoch rokoch od objavenia.
- Hniloba špičiek paradajok - ako už názov prezrádza, na špičkách plodov rajčín sa začnú objavovať hnedé škvrny. Hlavným dôvodom je slabý príjem vápnika z pôdy. To je spôsobené nevyváženým zložením pôdy, kedy je zem prehnojená dusíkom alebo draslíkom. Tieto dva chemické prvky sťažujú rastlinám príjem vápnika. Môže to tiež byť signál slabého zavlažovania v období dozrievania plodov.
- Zeleninový úpal - slnečné žiarenie je pre rajčiny nevyhnutné. Avšak pri rýchlej zmene počasia môže slnko ublížiť. Na náhle zvýšenie intenzity slnečného svitu je paprika a rajčina citlivá najmä po presadení do záhrady. Sadenice sú obyčajne pestované na parapetách okien alebo v skleníkoch, kde nie sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Zelené časti rastliny môžu zkorkovatieť alebo vyblednúť. Touto chorobou môžu trpieť aj plody, pretože tie rady dozrievajú v tieni listov, takže dávajte pozor pri vylamovaní zálistkov. Prevenciou proti tomuto ochoreniu je postupný presun rastlín na priame slnečné svetlo a vylamovanie pazúch vtedy, keď pod mrakom.
- Fytoftóra paradajok - v posledných rokoch v poľnohospodárstve veľmi častá choroba. Za plesňové ochorenie zodpovedá huba, ktorá napáda aj zemiaky. Táto choroba je nevyspytateľná, pretože dokáže vykonať v krátkom čase veľkú spúšť vo vašej úrode. Dobre sa jej vodí vo vlhkom prostredí častých zrážok alebo príliš výdatnom polievaní. Objavuje sa však aj na rastlinách, ktoré sú pestované v tieni. Choroba sa prejavuje prakticky na všetkých nadzemných častiach rastliny, ktoré pokrývajú sivohnedé škvrny.
- Septóriová škvrnitosť - na listoch rajčín vznikajú asi 5 mm veľké škvrny. Ako všetkým plesňovým ochoreniam sa jej darí vo vlhkom období. Napáda hlavne mladé rastliny kríčkových odrôd rajčín, čím môže výrazne znížiť úrodu.
Druhy paradajok
Druhová diverzita paradajok je rozsiahla, s viac než 3000 odrodami, líšiacimi sa tvarom, farbou a využitím v gastronómii. Paradajky sa delia do viacerých skupín a typov. Asi to najzákladnejšie rozdelenie je na hybridné a nehybridné. Tie hybridné sú vyšľachtené odrody a majú povinné označenie na obaloch semien rastlín ako “hybridné”, či “F1”.
Nemusíte sa obávať, že by šlo o geneticky modifikované potraviny. Toto označenie skôr hovorí, že deti (semená v balení, ktoré sadíme) vznikli riadeným opelením materských rastlín. Deje sa to za účelom zvýšenia výnosu v poľnohospodárstve. Rajčiny sú tak vzhľadovo zaujímavejšie, ale aj odolnejšie voči chorobám či klimatickému prostrediu. Taktiež ich klíčivosť je vysoká. Semeinka z plodov sa ďalej neodporúčajú sadiť, pretože druhá generácia rastlín stráca svoje výnimočné vlastnosti rodičovskej rastliny. Z tohto dôvodu si na jar všetky odrody s označením “F1” musíme kúpiť zas a znova.
Ponúkame vám teraz stručný výber podľa typu pestovania:
Tyčové paradajky
Mandad - hybridná odroda, ktorá vyniká bohatou úrodou. Plody majú tvar ďatle a vyznačujú sa vysokým stupňom sladkosti. Môžete ich pestovať pod holým nebom, ale I pod fóliou či sklom. Zbierajú sa prakticky celé leto od júna až po október.
Kolíkové
Cherrola - vyznačuje plodmi guľatými s priemernou váhou jedného plodu 25 g. Ak si spočítame, že na jednom strapci je okolo 20 plodov, vyzerá to na peknú úrodu. Je viac vhodné pestovať ju vo voľnom priestore pod slnkom ako vo fóliovníku alebo skleníku. Cherolla je hybridnou odrodou vyšľachtenou tým spôsobom, aby dobre znášala boj s plesňami ako je fytoftóra.
Citrina - zaujímavo vyzerajúca odroda, ktorú môžete pestovať aj z vlastných semiačok, pretože nie je hybridná. Ako už názov naznačuje, plody sa nápadne podobajú na citróny tvarom I farbou. Dozrievajú júna do septembra. Rastlina má 4 strapce, čo môže pripadať na prvý pohľad málo, no jeden strapec môže vážiť až 2,5 kg.
Herodes - odroda, ktorej plody môžu získať váhu až 180 g. Dužina je hutná a menej šťavnatá, obľúbená na sušenie alebo výrobu domáceho pretlaku. Plod je srdcovitého tvaru a jemne ružovej farby so žíhaným odtieňom. Dozrieva v júli a až do októbra.
Kríčkové
Dalimil - táto kríčková odroda dozrieva od júla do októbra. Odporúča sa pestovaj vonku v záhradkách a nie skleníkoch. Všeobecne sa považuje za rezistentú rajčinu s dobrým výnosom, kedy jeden plod môže vážiť až do 100 g.
Koktejlové
Spencer - táto odroda je sladká s malými plodmi vážiacimi maximálne do 40 g. Odporúča sa pestovať výhradne v skleníkoch a fóliovníkoch, pretože obľubuje teplo. Plody sú guľatého tvaru s pevnou šupkou odolnou voči prasknutiu.
Balkónové
Vilma - túto odrodu môžete pestovať na balkóne. Je to v podstate malý krík, ktorý je užitočný aj z estetického hľadiska. Býva hojne obsypaný malými červenými bobuľami rajčín. Asi 20 g plody dozrievajú v júli až septembri a v jednom črepníku môžete mať až 150 plodov.
Aztek - tento malý krík môže byť na vašom balkóne obsypaný malými rajčinkami. Je to prakticky rovnaká odroda ako vyššie spomínaná Vilma, lenže s jedným zásadným rozdielom, plody má žltej farby.
Paradajky vedľa seba neznášajú uhorky ale milujú mrkvu. Zasaďte tieto druhy zeleniny vedľa seba a ZDVOJNÁSOBÍTE si úrodu! Už prví farmári si všímali, že pestovanie niektorých plodín vedľa seba môže výrazne zvýšiť úrodu a naopak, blízkosť niektorých ju môže výrazne oslabiť. Je aj vedecky potvrdené, že niektoré rastliny si navzájom pomáhajú získavať živiny, lákajú užitočný hmyz na opelenie či odpudzujú škodcov.
Rastliny, ktoré sú „priateľmi“ a rastú spolu lepšie, sa nazývajú spoločenské rastliny. Ako napríklad paradajky obľubujú spoločnosť mrkvy, feniklu a bazalky, zatiaľ čo zemiaky v blízkom okolí im môžu vážne uškodiť. Silná aróma bazalky odpudzuje škodcov, zatiaľ čo mrkva, kôpor, petržlen a paštrnák lákajú včely, lienky a pavúky, ktoré sa živia parazitmi a škodcami paradajok.
Paradajky a zemiaky patria do tej istej čeľade, a preto podliehajú rovnakým chorobám a škodcom. Keď budú rásť spolu, bude väčšia pravdepodobnosť, že medzi sebou rozšíria choroby a škodcov. Dokonalé zeleninové plodiny nepochybne lahodia oku a uľahčujú zber. Nikde v prírode však nenájdeme dokonalé monokultúrne rady, skôr niekoľko zoskupených rastlín. Napodobňovanie prirodzenej biodiverzity môže spôsobiť, že záhrada bude menej organizovaná, ale zelenine to môže pomôcť. Blízkosť spoločenských rastlín ich robí silnejšími a odolnejšími.
Neváhajte zasadiť kvety ako nechtíky, púpavy, nechtíky a žeruchy priamo medzi vašu zeleninu. Pamätám si, že aj moja stará mama to takto robievala no až teraz som pochopil, prečo to tak bolo. Tieto kvety lákajú opeľujúci hmyz a zvyšujú tak úrodnosť cukiet, hrachu, uhoriek a paradajok. Aksamietnica je tiež výborný prírodný odpudzovač vošiek.
Stáva sa, že niektoré rastliny nielenže nepomáhajú, ale sa ani neznášajú, súperia o živiny či medzi sebou bojujú.
Čo na to veda?
Či si na paradajkách pochutíme, alebo nie, našťastie nie je vo hviezdach. Priamy vplyv má obsah cukrov a kyselín. Presnejšie povedané ich pomer. Za tajomstvom štúdia stratenou chuťou paradajok sa vo svojom výskume vydal americký vedec a profesor Harry Klee z University of Florida. V spolupráci s rozsiahlym medzinárodným vedeckým tímom študovali chuťové vlastnosti rajčín na genetickej úrovni a vykonávali tiež rozsiahle degustačné skúšky. Výsledky výskumu boli tak zaujímavé, že ich v roku 2017 publikoval veľmi prestížny vedecký časopis Science. Na čo sa prišlo?
Celkovo 170 dobrovoľníkom bolo naservírované dohromady 398 odrôd paradajok, medzi ktorými boli zastúpené ako tie moderné určené pre výnosné pestovanie, tak tie staré - pôvodné. Zo štúdia okrem iného vyplynulo, že konzumenti uprednostňujú skôr sladšie odrody ako tie kyslé. Bol by však omyl myslieť si, že s našimi preferenciami je to až tak jednoduché.
Aróma je hotová alchýmia
Dokonalé jedlo by malo byť hotovou pastvou pre zmysly. Mimo chuťových pohárikoch tak určite nemôžeme vynechať tiež čuch. Vedeli ste, že aróma zrelej paradajky tvorí až 400 prchavých látok, pritom iba 30 z nich dosahuje takú koncentráciu, aby sme ich vôbec boli schopní vnímať? Profesor Klee a jeho vedecký tím zistili, že v paradajkách sú najviac zastúpené aromatické uhľovodíky. Degustačné testy však zásadný vplyv týchto látok na preferencie konzumentov nepotvrdili. Naopak. Preukázala sa výrazná rola menej zastúpenej prchavej látky - citrálu A (geranial). Už z názvu je zrejmé, že sa jedná o nositeľku citrusové arómy. Vedecký tím zistil, že odrody, ktoré obsahujú stredný a vyšší obsah tejto látky sú konzumentmi viac preferované. Potvrdilo sa tiež, že mnoho odrôd zakúpených v supermarkete obsahuje menej citrálu A, než pôvodné staré odrody.
tags:
