Jeseň je ideálny čas na spestrenie jedálneho lístka hubami. Huby je možné dlhodobo skladovať a hubovú omáčku si preto môžete dopriať kedykoľvek. Až pokiaľ vystačia zásoby.
Huby nie sú len lahodným jedlom, ale môžu byť aj nebezpečným jedom. A zďaleka nie všetky huby dávajú najavo svoju jedovatosť tak okato, ako červené muchotrávky. Preto si občas zopakujme, ako vyzerajú huby, ktoré máme zbierať.
Nezabudnime na to, že aj jedlé huby majú svojich “dvojníkov”, ktorí síce nebývajú vždy smrteľne jedovaté - zato polievku dokážu skaziť spoľahlivo. Atlas húb, či webové stránky s hubárskymi úlovkami by preto mali byť samozrejmou súčasťou našej prípravy. Zbierajme len tie huby, ktoré dokážeme identifikovať ako jedlé.
Ak chcete vedieť, ako na to, aby huby vydržali až do nasledujúcej jesene, čítajte ďalej. Výnimkou sú jedlé, ale zákonom chránené huby. Nechajme tieto výnimočné stvorenia rásť a množiť sa. Tak ich budú môcť obdivovať aj ďalšie generácie hubárov.
Zberanie húb
Keď sme už absolvovali vychádzku od auta do lesa a našli sme prvý hríb, nerežeme ho nožíkom. Radšej ho vyberieme zo zeme celý. Na spodnej časti “hlúbika” si môžeme všimnúť rozlišovacie znaky, ktoré nás varujú pred omylom. Napríklad si všimneme, že huba, ktorú držíme v ruke nie je “pečiarka”, ale trochu odfarbená muchotrávka zelená.
Nie je to preto, že by podhubie postihlo nešťastie v podobe hniloby či plesne, ako sa to kedysi tradovalo. Dôvod je iný. Otvor, ktorý zostal v pôde po vybranej hube, môžeme zakryť lístím. V počasí bez dažďa to bude pre podhubie isto vhodné.
Ak v lese nájdeme a identifikujeme nejedlú hubu, nie je našou úlohou ju rozkopať či zadláviť. Aj jedovaté huby majú svoje miesto v prírode (inak by tam nerástli) a často sú najkrajšou ozdobou jesenného lesa. Nezbierame prestarnuté huby, pretože sa tak či tak zničia samotnou prepravou a zvyčajne sú v nich “zabývané” červíčky.
Rovnako je lepšie nechať malé nedorastené huby pre ďalších hubárov. Tieto huby totiž nemajú rozvinuté všetky rozlišovacie znaky. Človek, ktorý nájde rovnaký hríb o niekoľko dní, ho už bude vedieť správne identifikovať.
Ak sme v lese objavili hubu, ktorú nedokážeme pri najlepšej snahe identifikovať, môžeme ju nafotiť, prípadne zobrať a skúsiť sa poradiť s odborníkmi. Mykologické poradne sú dostupné na viacerých miestach na Slovensku.
Mnohokrát sa už hovorilo o riziku zberu zdravých húb, ktoré sa následne zničia zaparením v plastovej taške (ideálne ešte na zadnom sedadle rozpáleného auta). Huby preto zbierame vždy do vzdušného košíka, v krajnom prípade do sieťovky.
Zvyšky pôdy z hlúbika aj ďalšie nečistoty z húb odstránime pomocou malého nožíka hneď v lese. Toto očistenie nám ušetrí prácu neskôr. A aj huby vyzerajú omnoho lepšie, keď sú čisté.
Spracovanie húb
Rôzne huby sú vhodné na rôzne spôsoby spracovania. Niektoré sa konzervujú, mrazia, ale najčastešie je obyčajné sušenie.
Sušenie húb
Dočistené hub nakrájame na tenké “rezance”. Sušenie by malo prebiehať na teplom a dobre vetranom mieste. Nikdy však huby nesušíme na priamom slnečnom svetle. Na sušenie je ideálne tienisté miesto napríklad na terase, balkóne, verande. Skrátka kdekoľvek, kde sa na huby nepozrie Slnko.
Pokiaľ budeme sušiť na mieste, kde sa občas môže vyskytnúť silnejší vietor, čiže napríklad na terase alebo balkóne, určite si vyberme model so zipsovým uzáverom. Vyhneme sa tak nepríjemnému znehodnoteniu sušených plodov. Prečítajte si viac o tom ako sušiť huby.
Ako zmraziť huby
Základom mrazenia húb je ich dôkladné očistenie. Následne je ich potrebné povariť (nakrájané, prípadne menšie huby aj v celku). Nechajte ich vychladnúť a následne uložte do vrecúšok na mrazenie potravín, prípadne dóz.
Ako skladovať huby
Správne skladovanie hpb závisí od spôsobu ich spracovania.
Ako skladovať sušené huby
Huby uskladňujeme, až keď sú dokonale vysušené. Len také totiž vydržia bez množenia plesní. Skladovanie je u väčšiny vysušených plodov veľmi jednoduché. Bežne sa používali aj používajú závesné vrecúška z prírodných tkanín - ľanu alebo bavlny.
Je to však starý spôsob, ešte z čias, keď nebolo rozšírené používanie skla. Žiadnu chybu neurobíme, ak huby uskladníme vo väčších či menších sklenených pohároch alebo dózach. Dôležitý je tesný uzáver. Miesto skladovania by malo byť tmavé a suché.
Tak vám plody jesene budú prinášať radosť z dobrej chuti hubovej omáčky počas celého roka.
Ako dlho skladovať mrazené huby
Mrazené huby je ideálne spotrebovať do š až 6 mesiacov od ich uskladnenia v mraziaku. Maximálne by ste ich v ňom mali skladovať po dobu jedného roka.
Pozor na jedovaté huby
Teplé a vlhké počasie, aké v poslednej dobe na Slovensku prevláda, praje hubárom. Sezóna je už v plnom prúde a druhové zastúpenie húb v našich lesoch je veľmi bohaté, čo do prírody láka stále viac ľudí. Medzi nimi sú aj menej skúsení hubári, ktorí sa pri zbere húb často zmýlia. Niekedy je zámena jedlých húb za nejedlé menej bolestivá a ovplyvní len chuť jedla, inokedy môže mať oveľa závažnejšie následky.
Počet otráv hubami na Slovensku sa rok od roka líši, no v priemere sa ročne otrávi okolo 100 až 120 ľudí. V roku 2021 Národné toxikologické informačné centrum UNB (NTIC) registrovalo 125 otráv hubami. Poznanie rozdielov medzi jedlými a jedovatými hubami je kľúčové pre bezpečné hubárčenie.
Každý hubár by mal vedieť, že aj jedlé huby môžu byť za určitých okolností príčinou otravy. Touto okolnosťou myslíme súčasné požitie alkoholu s niektorými druhmi húb (napr. Najčastejšie, čo je oveľa nebezpečnejšie , sa vyskytujú tzv. „pravé“ otravy hubami, ktoré vznikajú požitím jedovatých húb.
Každý hubár by mal zbierať len tie huby, ktoré dobre pozná a nemal by experimentovať so svojím zdravím a so zdravím svojich nevinných detí. O muchotrávke zelenej, najjedovatejšej huby u nás, sa v poslednej dobe popísalo veľmi veľa, ale bohužiaľ hlavne v súvislosti s úmrtím po jej konzumácii.
Ľudia v iných situáciách úzkostliví a opatrní, dokážu z elementárnej nevedomosti pri rozlišovaní húb otráviť celú svoju rodinu, na čo samozrejme doplatia hlavne deti. Samotná príroda pritom obdarila smrteľne jedovaté muchotrávky takou kombináciou znakov, akú nemá žiadna iný huba.
Rozlišovacie znaky niektorých húb
- Plávka trávovozelená: má klobúk zvyčajne zelený, olivovozelený alebo žltozelený, s krehkým povrchom, ktorý sa dá čiastočne olúpať. Lupene sú biele a voľné.
- Hríb zrnitohlúbikový: má tmavohnedý až hnedočierny zamatový klobúk, sýtožltú dužinu a po dotyku intenzívne modrá.
- Hríb satanský: má belavý až sivý klobúk, dužina je belavá a na reze je slabo modrajúci. Na hlúbiku má červenú sieťku, zatiaľ čo hríb zrnitohlúbikový má na hlúbiku červené šupiny.
- Rýdzik kravský: je jedovatý, spoznáte ho aj podľa chlpatého klobúka po okrajoch.
- Muchotrávka červenkastá: patrí medzi naše najchutnejšie huby a preto mnohých láka ku zberu. Jej biele lupene po poranení zružovejú. Najlepším spôsobom, ako ju odlíšiť od muchotrávky tigrovanej (alebo iných jedovatých muchotrávok) je prsteň.
- Muchotrávka tigrovaná: je prudko jedovatá, má šedohnedý alebo žltohnedý klobúk.
- Kuriatko jedlé: je vynikajúca jedlá huba. Spoznáte ho podľa výraznej žltej farby.
- Líšku oranžová: je málo mäsitá, oranžová a namiesto hrubých žiliek pod klobúkom má tenké nízke lupene.
- Bedľa vysoká: je známou a veľmi chutnou hubou s charakteristickým výzorom. Ich rozlišovacie znaky sú pomerne zreteľné. Bedľa vysoká má na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prsteň.
Muchotrávka zelená
Spoločným znakom smrteľne jedovatých muchotrávok je blanitá voľná pošva, prsteň na hlúbiku a čisto biele lupene. Bielu formu muchotrávky zelenej - muchotrávku bielu a končistú, si zamieňajú „hubári“ za pečiarky, najmä pečiarku ovčiu, ktorá je v mladosti veľmi podobná muchotrávke. Preto ak nie sme skúsení hubári, je vhodné zbierať len dospelé plodnice.
Muchotrávka zelená rastie od júla do októbra v listnatých aj v ihličnatých lesoch. V nižších, teplejších polohách býva veľmi hojná. V miernom pásme severnej pologule je to najjedovatejšia huba, ktorá spôsobuje smrteľné otravy. U nás si každý rok vyžiada zbytočne niekoľko ľudských životov.
Hoci je muchotrávka zelená do sfarbenia klobúka veľmi variabilná, pri troche pozornosti možno sa ju naučiť dokonale poznať. Má svoje vonkajšie znaky, podľa ktorých ju možno celkom bezpečne identifikovať. Bez dokonalej znalosti tejto huby by sa nemali hubári ani vydávať do lesa. Už deti v škole by sa ju mali naučiť poznávať a rozlišovať od iných podobných húb, s ktorými si ju neskúsení návštevníci lesa zvyčajne mýlia.Preto pozor!
Jej zákernosť spočíva v tom, že prvé príznaky otravy - vracanie a hnačky - sa dostavia 6-24 hodín po konzumácii. Po fáze tráviacich ťažkostí nastane fáza zlepšenia, ktorá je len dočasná. Skutočný počet intoxikácií je však vyšší, pretože uvedená štatistika sa týka len otráv, ktoré boli konzultované s centrom.
Otravu nepodceňujte, po zjedení smrteľne jedovatej muchotrávky zelenej môžu príznaky otravy nastúpiť po 6 až 12, ale aj po 24 hodinách! Táto fáza tráviacich ťažkostí môže trvať dva aj tri dni! Po nej môže nasledovať takzvané štádium zdanlivého uzdravovania, keď sa človek cíti lepšie.
V knihe Neotrávte sa! sa píše: Podajte postihnutému 10-20 tabliet rozdrveného aktívneho uhlia (čierne uhlie, Carbosorb, Carbotox a pod.) rozmiešaného v primeranom množstve vody a dopravte ho rýchlo do zdravotníckeho zariadenia.
Naučiť sa správne rozpoznávať huby je dôležité, kto si nie je istý, mal by sa radiť so skúsenými hubármi, v hubárskej poradni a nezbierať lupeňovité huby. Táto huba je zodpovedná za približne 90 % otráv so smrteľnými následkami. Obsiahnuté jedy (amatoxíny a falotoxíny) spôsobujú zlyhanie pečene.
tags:
