Hubárčenie je obľúbený spôsob trávenia času v prírode. Pri prechádzke lesom však často natrafíte na huby, ktoré majú aj svojich jedovatých dvojníkov. Nie všetky huby, ktoré vyzerajú ako chutné prírastky do kuchyne, sú bezpečné. Niektoré jedovaté druhy húb sú takmer na nerozoznanie od jedlých a ich konzumácia môže viesť k vážnym zdravotným problémom.
Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) zaznamenalo prudký nárast telefonátov súvisiaci s intoxikáciami hubami. Aj pri zbere bedlí treba byť opatrný. Mnohí ľudia si napríklad od známych zoberú už iba bedľový prášok z usušených bedlí alebo už vypražené bedľové klobúky.
Smrteľne jedovatá bedlička ostrošupinatá
Ten istý jed ako muchotrávka zelená či biela, tzv. amatoxín, obsahuje aj bedlička ostrošupinatá, ktorú si neskúsení hubári môžu pomýliť s bedľou vysokou alebo iným druhom jedlej bedle.
Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) je smrteľne jedovatá huba. Obsahuje taký istý jed ako vo všeobecnosti omnoho viac známa muchotrávka zelená alebo biela - amanitín.
Vzrastom je menšia, takže sa približuje najmä nižším bedliam. Na krémovom klobúku má dohora zašpicatené šupiny, postupne však miznú. Hlúbik je biely až hnedý, krátkeho vzrastu.
Ako rozlíšiť bedľu vysokú od bedličky ostrošupinatej?
Bedle vysoké majú na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prstenec, ktorý sa dá takmer vždy jednoducho oddeliť. Klobúk je najprv kužeľovitý, neskôr rozprestretý a aj pri veľkých rozmeroch veľmi ľahký. V strede máva tvrdší hrboľ. Hlúbik býva vyšší, vo vyššom veku tiež pokrytý šupinami.
Rozdiely medzi bedľou vysokou a bedličkou ostrošupinatou
| Vlastnosť | Bedľa vysoká | Bedlička ostrošupinatá |
|---|---|---|
| Šupiny na klobúku | Ploché | Zašpicatené |
| Prstenec na hlúbiku | Posuvný, oddeliteľný | - |
| Veľkosť | Väčšia | Menšia |
Ďalšie riziká pri zbere húb
Posledné týždne navyše ľudia zbierali bedle, ktoré rástli mimo lesa, v záhradách, pri kompostovisku. Huby rastúce mimo lesa v trsoch sú tiež mierne jedovaté.
Prvé príznaky nastávajú niekoľko hodín po konzumácii jedovatej huby. Začínajú sa nevoľnosťou, opakovaným vracaním a hnačkami. To vedie k masívnej dehydratácii a vyčerpaniu organizmu. Dehydratácia spôsobí metabolický rozvrat a zlyhanie obličiek, ktoré sa prejavia zastavením močenia.
Na otrave amatoxínom v muchotrávke zelenej, bielej či v bedličke ostrošupinatej je nebezpečné to, že po sérii nevoľností a vracania príde pocit úľavy a otrávení ľudia tak nevyhľadajú lekára.
Ďalšie potenciálne záměny
Okrem zámeny bedle a bedličky existujú aj ďalšie riziká zámeny jedlých a jedovatých húb:
- Líška oranžová vs. Kuriatko jedlé: V jesennom období môžete v lese často nájsť aj hubu líšku oranžovú, ktorá sa svojim tvarom podobá na kuriatko jedlé. Kým v minulosti ju považovali za jedovatú, dnes už patrí len k nejedlým. Kuriatko jedlé patrí k obľúbeným a často vyhľadávaným hubám. Objavuje sa najmä medzi lístím a zvyčajne rastie vo veľkých zväzkoch.
- Muchotrávka tigrovaná vs. Muchotrávka červenkastá: Muchotrávka tigrovaná sa vzhľadovo podobá na jedlú muchotrávku červenkastú, patrí však medzi jedovaté druhy. Jej sivohnedý, hnedý až žltohnedý klobúk je na okraji krátko ryhovaný, pokrytý belavými chrastami. Tenší hlúbik má na vrchu odchýlenú pošvu a hladký prsteň. Pri muchotrávke červenkastej si však hneď na prvý pohľad všimnete mäsitý ružovkasto - červenohnedý klobúk. Lupene i dužinu má biele, poškodené či hmyzom napadnuté časti sa prirodzene sfarbujú do červena až červenohneda.
- Rýdzik kravský vs. Rýdzik pravý: Jedovatý rýdzik kravský spoznáte podľa hnedoružového až červenkastého klobúka, ktorý má na sebe jemné chĺpky pripomínajúce vlnu. Rýdzik pravý patrí k obľúbeným jedlým jesenným hubám. Jeho klobúk má oranžovú farbu. Hlúbik je pomerne krátky, valcovitý a zavalitý. Dužina vypúšťa oranžové mlieko a po reze sa sfarbuje najprv do oranžova, neskôr do zelena.
- Hríb satanský vs. Hríb zrnitohlúbikový: Hríb satanský radíme medzi jedovaté huby, nespôsobuje však smrteľné otravy. Vyznačuje sa belavým, sivožltkastým až sivým klobúkom, ktorý môže mať aj zelenkastý odtieň. Dužina pri reze môže jemne zmodrieť, ale počas sucha farbu takmer nemení. Hríb zrnitohlúbikový sa tiež síce považuje za mierne jedovatý, no len v surovom stave. Po dobrej tepelnej úprave ho môžete bez obáv konzumovať. Má tmavohnedý až čiernohnedý klobúčik a sýtožltú dužinu, ktorá pri dotyku intenzívne modrá.
- Muchotrávka zelená vs. Pečiarka poľná/Plávka trávovozelená: Muchotrávka zelená je na našom území hojne rozšírená, smrteľne jedovatá huba. Klobúk je sfarbený do zelených odtieňov rôznej intenzity, prípadne môže byť aj sivobelavý. Má zaoblené biele, husté lupene. Hlúbik má tenký ovisnutý prsteň. V mladosti býva takmer bez vône, no v dospelosti z nej cítiť zápach surových starých zemiakov. Muchotrávka zelená sa podobá na pečiarku poľnú. Všímajte si dôkladne sfarbenie klobúka, ktorý má pečiarka biely až jemne žltý, i sfarbenie lupeňov, ktoré sú najprv ružové, v dospelosti červené, čokoládovohnedé až čiernohnedé. Na hlúbiku sa nachádza biely, tenko blanitý prsteň, ktorý však časom mizne. Plávka trávovozelená má už podľa názvu dozelena sfarbený klobúk. Za mlada je polguľovitý, neskôr plochý a v strede zvyčajne preliačený. Pokožka býva slizká alebo aspoň vlhká a dá sa aspoň do polovice olúpať. Hlúbik je biely a po otlačení naberá hrdzavú farbu.
tags:
