Zasaďte si bedľu vysokú priamo na vašej záhrade! Sadbu je možné až 4 mesiace uchovať v chladničke pri teplote do 6 °C a potom vysadiť. Obdobie vhodné pre výsadbu je všeobecne mimo zimné obdobie, takže od apríla do novembra. Výsadbu možno učiniť kedykoľvek, mimo obdobia mrazov a prízemných mrazíkov.
Upozorňujeme, že ide o obilie naočkované mycéliom (možná biela pleseň na obilí nie je škodlivá). Naočkované obilie má prirodzenú hnedú farbu s bielym povlakom pripomínajúcim páperie či pleseň, môžu sa objaviť aj žlté škvrny, čo nie je na škodu, ale je to signál na neodkladnú výsadbu. Vonia po hubách, až do nakvasenosti.
Podmienky pre pestovanie
Na výsadbu je treba vybrať vlhšie, ale nie však premočené miesto, ktoré často nevysychá a je bohaté na živiny, zvlášť dusík. Je nutné, aby tam bol trávnatý porast, prípadne pŕhľavy, pretože huba k rastu potrebuje korienky týchto rastlín. Táto huba rastie na pastvinách, v záhradách, v sadoch, vo vlhkých humóznych a živinami bohatých pôdach, a často v pŕhľave.
Ako sadiť bedľu vysokú?
Výsadbu spravíte tak, že motykou sa nadvihne mačina, ku korienkom sa nasype sadba z jedného balenia a mačinu zatlačíme späť. Miesto vysadenia zalejeme odstátou vodou. Ak vysádzame na viaceré miesta, tak do sponu 1m x 1m. Aplikácia sa robí na jedno miesto a odtiaľ sa potom rozrastá do okolia. Založenú kultúru je potreba udržiavať v čase sucha vlhkú.
Kedy očakávať úrodu?
Sadba plodí obvykle v nasledujúcom roku výsadby koncom leta až na jeseň, niekedy však až po 2 - 3 rokoch. Záleží na výbere stanoviska, prostredia a počasia. V prvom rade sa musí podhubie uchytiť a prerásť pôdou, čo nejaký čas trvá. Preto neprepadajte skepse, keď sadba nezačne plodiť prvý rok výsadby.
Je skvelé skočiť si po huby do rannej praženice rovno do záhradky. Na druhej strane nie každá huba je dobré znamenie. Hríby si nájde pod vlastnými stromami asi naozaj len zopár záhradkárov.
Ďalšie huby v záhrade
V záhradách sa môžu samozrejme zjaviť aj iné huby. Než sa na vrhnete, vždy sa uistite, o čo ide. Na jar v mulčovacej kôre neraz prídu ako bonus aj výtrusy lahodných smrčkov.
Podpňovka obyčajná
Podpňovka obyčajná je oficiálny mykologický názov. Táto huba je ale známa pod mnohými inými menami, niektoré sú lokálne. U nás rastie najčastejšie naozaj obyčajná, ale aj iné variácie, smreková aj žltá. Ide o mierne jedovatú hubu, ale len v surovom stave. Po dostatočnej tepelnej úprave je z nej jedlá dobrota. Mladé plodnice sa od vyvinutých výrazne líšia.
Podpňovka, áno ona najčastejšie rastie pod pňami, resp. najmä na odumretých podpníkoch. Patrí medzi drevokazné huby, tie rozkladajú odumreté kmene, konáre, vetvy i vetvičky. Václavka, Michalka - tento názov prezrádza kedy sa zvyknú objavovať a teda vtedy, keď majú meniny Mišovia a Vašovia. Hromadinky, hromadzinky im hovoria na Záhorí pretože najčastejšie rastú v trsoch.
Podpňovky v záhrade
Podpňovky v záhrade sú radosť i starosť. Ak vám vyrastú plodnice na strome, ktorý považujete za zdravý, mohli ste sa mýliť. Ak sa teda zjaví, znamená to s najväčšou pravdepodobnosťou, že strom stráca kondíciu, huba sa tam dostáva najčastejšie cez nejakú ranu a keď už vyrastú plodnice, je to signál vnútorného poškodenia, ktoré tam ale naozaj spravidla bolo aj predtým. Môj prvý nález hromady hromadiniek bol práve v predzáhradke jedného domu v Stupave. Vidíme na fotkách mladé a následne plne roztvorené klobúky plodníc.
Podpňovky sa dajú aj sušiť, majú jemnú hubovú chuť, čiže vhodné sú do polievky, na omáčky, praženicová klasika. Ale úplne najlepšie sú nakladané v sladko-kyslom náleve. Nálev stačí klasický bez konzervantov na nakladanie uhoriek. K podpňovkám sa hodia aj iné huby, masliaky alebo malé suchohríby. Obvarené huby zlejeme, naplníme fľaše, zalejeme ešte teplým nálevom a dáme sterilizovať na 25 minút. Podpňovky parádne zrôsolovatejú v náleve, skrátka budú ako „sopeľ“, len bude treba počkať.
tags:
