Rastliny, ktoré bežne označujeme ako „buriny“, má zmysel zaradiť do stravy najmä skoro na jar, keď je ešte málo dostupnej vlastnej zeleniny. Ich veľkou prednosťou je, že rastú samy bez našej starostlivosti. Aj keď mnohí vnímajú burinu ako problém, často ide o cenné divo rastúce bylinky bohaté na vitamíny, ktoré môžeme pokojne zaradiť do nášho jedálneho lístka.
Ako začať so zberom a konzumáciou burín?
Krok číslo jeden je naučiť sa rastliny bezpečne poznať. Platí rovnaké pravidlo ako pri zbere húb, konzumujeme ich, len ak sme si nimi úplne istí. Tým, ktoré nepoznáme. To je úplný základ: nikdy nezbierať nič, čo na 200 % nepoznám! Dnes už sú aj v telefónoch rôzne aplikácie na určovanie bylín, ale vždy ich treba overovať aj z iného zdroja. Neskúsený zberač by sa mal vyhýbať aj tzv.
Uprednostňujeme mladé výhonky a listy, staršie sú už tuhé a na konzumáciu nevhodné. Ak ich nenájdeme vo vlastnej záhrade, môžeme ich zberať v prírode. Nie však v okolí ciest či skládok. Pri zbere byliniek do stravy nie je až taký dôležitý čas, ale miesto. Medzi základné pravidlá platí, že zbierame v čistom prostredí. Treba sa vyhýbať lúkam blízko striekaných polí, ciest či miestam, kam ľudia chodia von so psom.
Pri menších dávkach ostaneme aj z dôvodu obsahových látok. Väčšina patrí k liečivým rastlinám, čiže majú rôzne účinné látky a aj preto dávkovanie nie je vhodné preháňať. Väčšina byliniek je univerzálna, to znamená, že ich môžeme zaradiť prakticky do každého jedla. Napríklad divokými jedlými bylinkami môžeme nahradiť aj petržlenovú vňať či špenát.
Prečo by sme mali jesť burinu, resp. divoké bylinky?
Rozhodne! Väčšina voľne rastúcich divokých byliniek má oveľa viac chlorofylu, vitamínov a minerálnych látok ako zelenina či ovocie, ktoré je nielen prešľachtené, ale aj chemicky postrekované. Je to pripisované rôznym faktorom a hlavne tomu, že boli po mnoho generácií šľachtené a pestované pre svoju veľkosť a odolnosť, žiaľ, nie pre svoje nutričné hodnoty. Na divokých bylinách je úžasné, že majú prirodzenú obranyschopnosť a imunitu. V prírode musia bojovať samy za seba, čo ich robí odolnými a silnejšími.
Porovnajme obsah vitamínu C v našich pestovaných zeleninách s jeho množstvom v zdravých prírodných „zeleninách“, sviežich lístkoch a kvietkoch, ktoré práve teraz slniečko vylákalo spod zeme. Ak ich porovnáme s našimi bežnými zeleninovými „dodávateľmi“ vitamínu C, je to priam neporovnateľný rozdiel. Ale všetkých vitamínov, minerálov, biologicky aktívnych látok, chlorofylu, biologicky aktívnej vody a enzýmov je v každej tejto prírodnej zelenine naozaj veľa.
Príklady jedlých burín a ich využitie
- Hviezdica prostredná (Stellaria media): Je klasická burina, ktorá ako prvá rastie v skleníku. Chutí podobne ako špenát a klíčky. Hviezdica prostredná je plazivá bylina, ktorá dorastá do výšky 10 až 40 centimetrov. Má tenké, lámavé stonky a malé, oválne až eliptické listy, ktoré sú protiľahlé. Je mimoriadne prispôsobivá a rýchlo sa šíri vďaka svojim semienkam, ktoré sú schopné klíčiť za rôznych podmienok. Semená môžu klíčiť počas celého roka, čo jej umožňuje rýchlo kolonizovať nové oblasti. Pravidelné vytrhávanie: Ručné vytrhávanie je najjednoduchšou a najefektívnejšou metódou. Kuchynské využitie: Hviezdica je jedlá a má jemnú, mierne orieškovú chuť. Je bohatá na vitamíny A, C a E, železo, draslík a vápnik. Šalát z hviezdice: Môže byť skvelým doplnkom do zeleninových šalátov. Hviezdicová polievka: Pridajte hviezdicu do zeleninovej polievky na konci varenia. Liečivé vlastnosti: Hviezdica sa v tradičnej medicíne používa na liečenie kožných problémov, zápalov a tráviacich ťažkostí. Kompostovanie: Ak nemáte záujem o kuchynské alebo liečivé využitie, hviezdica je výborným materiálom na kompostovanie.
- Púpava (Taraxacum officinale): Je to známa liečivá rastlina. Mladé listy používame v surovom stave do šalátov, nátierok a polievok. Keďže ich chuť je horkastá, v šaláte nahradí kupované čakankové listy. Zmierniť ju môžeme „bielením“. Vyhliadneme si niekoľko silných rastlín na začiatku rastu a zakryjeme ich na pár dní obráteným keramických kvetináčom. Dobre známa je výroba domáceho púpavového medu z kvetov. Najsilnejšie liečivé účinky má koreň. Zberá sa skoro na jar v marci alebo na jeseň v októbri, novembri, dobre sa umyje a suší. Vďaka horčinám sa užíva pri nechutenstve, má pozitívny vplyv na tráviacu sústavu vrátane sleziny a pečene. Koreň púpavy sa často praží a využíva ako náhrady kávy bez kofeínu.
- Žihľava (Urtica dioica): Tradičná je vo veľkonočnej plnke, no dá sa použiť aj inokedy. Môžeme skúsiť napríklad žihľavovú polievku či prívarok, prípadne ju pridáme do omeliet alebo do domácich polievkových halušiek. Čaj zo surovej či sušenej mladej vňate pomáha napríklad pri krvotvorbe a reumatických problémoch. Pŕhľava má vysoký obsah vitamínu C. Čerstvá sa pridáva do macerátov a smoothies. Semienka pŕhľavy sú mimoriadne chutné a výborné na ochutenie šalátov. Žihľava je liečivá, účinná najmä pri jarnej detoxikácii, je to hodnotná rastlina pre ekozáhrady.
- Lipové listy: Mladé lipové listy sú veľmi jemné a chuťovo skôr neutrálne. Sú skvelým prídavkom do zeleninových i ovocných šalátov. Pokrájané či posekané listy dávame na chlieb, do nátierok, obľúbená je výroba pesta. Málokto zberá kvety, sú výborné ako posýpka na chlieb, praženicu či do polievok.
- Popenec brečtanovitý (Glechoma hederacea): Jedna z najbežnejších burín, ktorá sa plazí po pôde alebo rastie pekne v hustých trsoch aj čiastočne do výšky. Je výbornou súčasťou potravy pri pestovaní hydiny. Mladé vrcholové konce výhonov s pukmi i s kvetmi konzumujeme surové v zmiešaných šalátoch, v nátierkach či v sendvičoch. Nakrájané ich pridávame do fašírok a plniek. Najmä v Nemecku ju v minulosti propagoval svetoznámy liečiteľ Kneipp aj ako liečivku. Často ho nájdeme rozrastať sa v trávniku. Nerastie vysoko, znáša i kosenie a v bylinnom trávniku ho môžeme dlhodobo akceptovať. Nájdeme ho aj vo väčšine atlasov o liečivých rastlinách. Účinný je najmä na zlepšenie trávenia, podporuje totiž produkciu žalúdočných kyselín a pri chorobách dýchacích ciest pomáha pri vykašliavaní. Z dôvodu intenzívnej chuti a pre obsah účinnej látky glechomín ho používame v malých množstvách ako koreninu, a to v čerstvom i sušenom stave, do polievok, nátierok, do slaných koláčov či na pizzu.
Ďalšie tipy a rady
- Cesnak medvedí: Kto cesnak medvedí ešte nepozná, mal by ísť na zber s niekým skúsenejším. Výnimočne sú zaznamenané otravy pri zámene listov s jesienkou.
- Bršlica kozia noha: Ak sa ponechá len tak, vytvára krásny hustý porast so stonkami nesúcimi biele kvety. Patrí medzi liečivky a mladé listy sa dajú používať i do šalátov.
- Zlatobyľ kanadská: Keďže sa intenzívne rozširuje na lúkach, na násypoch a vytláča naše pôvodné druhy, bola zaradená medzi invázne rastliny. Vykopávame ju pomocou rýľa a dbáme, aby sme vybrali všetky korene a podzemky. Po vzídení rastlín z ponechaných podzemkov a korienkov postup opakujeme. Nedovolíme zlatobyli vysemeniť sa. Pozor, semená dokážu dozrieť aj na odtrhnutých kvitnúcich stonkách.
Občas horkastý chuťový podtón týchto jedlých „buriniek“ je nám tiež len k dobru - horčiny zintenzívňujú a zdokonaľujú naše trávenie. Prečo si teda tieto prírodné zelinky nepridať do šalátov, polievok alebo do omáčok, nátierok?
Ideálne je ich používať buď v surovom stave, napríklad pridať na konci varenia, alebo iba jemne spariť. Majú širokú paletu chutí, od sladkej hviezdice či okvetí ďateliny cez neutrálne, ako je žihľava, kozonoha, alebo pikantné či kyslé až po horkú, ako je napríklad púpava. V divokých bylinkách sú dôležité práve tie jemne horké chute, ktoré pomáhajú udržiavať náš tráviaci trakt zdravý.
Recepty s jedlými burinami
- Sýty šalát si pripravíme z nakrájaného lahôdkového tofu, ku ktorému primiešame šalátovú zmes vytvorenú z listov lebedy, kozej nohy hostcovej, sedmokrásky, medvedieho cesnaku a hlávkového šalátu.
- Do mäkkého tvarohu alebo bryndze vmiešame nasekanú vňať hviezdice prostrednej, listy medvedieho cesnaku a sekané lieskovce.
- 2 paštrnáky (alebo zemiaky) nakrájame na malé kocky, zalejeme 1,5 l zeleninového vývaru, varíme asi 15 min a ponorným mixérom rozmixujeme. Variantom môže byť, že k uvedenej zmesi rastlín pridáme ešte nasekanú mladú cibuľku aj s vňaťou, nastrúhanú minuloročnú mrkvu, všetko obohatíme aj naklíčeným obilím alebo cícerom.
Ako spracovať divoké bylinky?
Na jar si pochutnávame na mladých výhonkoch, v lete na zelených listoch a kvietkoch, na jeseň zase na plodoch, semenách a koreňoch. Čo len chceme. Dajú sa zaradiť do ovocných smoothie alebo odšťaviť, pridávať do bežných jedál, polievok, ryže, cestovín, ale pokojne aj ako čipsy! S kvietkami sa dá krásne pracovať v sladkých jedlách, ako sú rôzne koláče, čokolády či zmrzliny. Ďalšie obrovská kapitola je ich samotné spracovania vo forme pesta, medov, bylinných macerátov, olejov, tinktúr atď.
Divoké bylinky je najlepšie používať vo forme vodného macerátu. Stačí ich zaliať studenou vodou a nechať cez noc lúhovať. Pridať môžete obľúbenú mätu. medovku, prípadne bobuľové ovocie či lyžicu medu. Jeden zo základných spôsobov, ako získať účinné látky z čerstvých byliniek, je urobiť si studený macerát. Bylinkové maceráty sú vlastne naložené čerstvé bylinky vo vode, v ktorej sa ich účinné látky a vitamíny pomalým procesom vyplavujú. Pohár naplňte čerstvými bylinkami, zalejte čistou vodou, môže byť aj minerálna voda, a nechajte pri izbovej teplote aspoň 6 hodín odstáť - macerovať. Nemusíte ani scediť, stačí vypiť cez slamku. Ocenia to hlavne deti. Ja si zvyknem zaliať bylinky večer a ráno mám vitamínový životabudič! Takto si môžete rýchlo a jednoducho vyrobiť ranný nápoj nabitý vitamínmi a železom, ktorý naštartuje váš deň.
tags:
