Minulý víkend, prechádzajúc sa po kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice s chrumkavou oplátkou v ruke, vyvstala otázka: odkiaľ vlastne tento sladký vynález pochádza? Kúpeľné oplátky tradične patria ku kúpeľným mestám a mestečkám v našom a českom regióne.
Pôvod kúpeľných oblátok
Legenda hovorí, že história kúpeľných oblátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonstrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Preto mu napadlo využiť dostupné nástroje, konkrétne kliešte na pečenie oplátok, takzvaných hostií. Tieto oplátky využívané na liturgické účely sa pôvodne piekli len z cesta zloženého z vody a múky.
Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oplátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice. Ani zachovaný a v pamätiach zapísaný pôvod oplátok nie je až tak jasný.
Rodina Bayerovcov a Karlove Vary
Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna dievčina Barbara Naslerová bola Nemka, ktorá prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube, kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oplátok.
Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista. Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oplátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore. Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oplátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oplátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.
Hoci prvá a druhá svetová vojna výrazne zasiahli potravinový priemysel a neobišli ani kúpeľné oplátky, vďaka húževnatosti rodiny Bayerových sa podarilo ich tradíciu udržať. V roku 1948 bola rodina z Čiech vysídlená, no pokračovala vo výrobe a predaji oplátok za hranicami.
Mariánske Lázně a rozšírenie oblátok
Druhá verzia vzniku a rozšírenia kúpeľných oplátok znie uveriteľnejšie. Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Láňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oplátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oplátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oplátok.
Trvalo mu 10 rokov, kým sa tento artikel začal vyvážať aj mimo mesta Mariánske Lázně. Do mesta postupne prichádzala učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oplátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oplátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oplátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oplátok.
Oblátky na Slovensku a v Košiciach
Výroba kúpeľných oblátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oblátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989. Nenadarmo je Slovensko považované za kúpeľnú veľmoc - od západu na východ sa môžete vyliečiť napríklad v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Bojniciach, v Sliači, Tatrách či známych Bardejovských kúpeľoch. A tak keď sa pri prechádzke námestiami kúpeľov rozhliadnete okolo seba, akoby ste sa na chvíľku ocitli v zázračnej krajine.
Vianočné tradície a oblátky v Košiciach v roku 1922
Zimné Košice v roku 1922 boli súčasťou nového štátu Československa. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam.
Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej. Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky.
V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem. Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa.
Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.
V Košiciach dievča, ktoré bolo na vydaj, šlo na Štedrý deň o polnoci do kuchyne, nabralo si maku a s tým šla von na cestu. Tam rozsypala mak, ale tak, aby ju nik nevidel. V Košickej Novej Vsi „Po večeri chodia chlapci a cigáni pod obloky, hrajú a spievajú piesne o narodení Kristovom a prajú gazdom všetkého dobrého.
V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest. Potom kartajú a na slame sa váľajú. Na druhý alebo tretí deň vymetá dievča izbu. Slamu a seno pozbiera a dá statkom. Smetie vysype na smetisko a pozoruje, z ktorej strany vták na smetisko priletí. Z tej strany príde ju vziať mládenec za ženu.
Vianočné jedlá a pôst
Každoročne si sadáme k štedrovečernému stolu, na ktorom nemôžu chýbať viaceré tradičné dobroty. „Ak vydržíš nepapať, uvidíš zlaté prasiatko“, táto veta z jednej z najpopulárnejších vianočných reklám na Slovensku poukazuje na kresťanský zvyk postiť sa, teda zdržať sa na určitý čas jedla všeobecne alebo niektorých pokrmov. Počas pôstu sa prísne zakazovalo konzumovanie mäsa z teplokrvných zvierat, ale aj ich produktov - vajec, masti a mliečnych výrobkov.
Stravu tak tvorili pripravené pokrmy zo zeleniny (najmä zo strukovín a kapusty) a z rýb. Od Lucie až do Vianoc sa zvykli piecť oblátky. Na dedinách táto úloha prischla miestnemu učiteľovi, ktorý ju mal zaznamenanú aj v prijímacej zmluve. Posledné dva - tri dni pred Vianocami školské deti poroznášali oblátky v košíkoch po domoch. Každej rodine sa ušlo 15 - 20 vodových, zo 5 cukrových a 2 - 3 trubičky.
V našich končinách majú vianočné oblátky tradične okrúhly tvar, čo má symbolizovať jednotu rodiny ako základného piliera spoločnosti. Akt konzumovania oblátky zároveň pripomína kresťanský rituál Eucharistie.
Optimálny vianočný jedálny lístok v minulosti obsahoval všetky plodiny, ktoré sa na tom-ktorom gazdovstve dopestovali. Kapustová polievka sa počas pôstnych dní varila bežne, keďže kapusta bola najrozšírenejšou zeleninou v Uhorsku. Popri kapustnici s hríbmi to mohla byť polievka z hrachu, šošovice alebo koreňovej zeleniny.
Ryby patria medzi tradičný pôstny pokrm, konkrétne šťuky a kapry sa chovali vo veľkých množstvách, lebo sa im darilo v teplých a stojatých vodách. Avšak vyprážaný kapor je pomerne mladou záležitosťou, na štedrovečernom stole sa po prvýkrát objavil až počas obdobia 1. Československej republiky.
Pôvod najrozšírenejšieho nemäsového štedrovečerného jedla - opekancov (bobaľky), môžeme hľadať v posúchoch, ktoré, ak sa nejedli hneď teplé, museli sa rozlámať a namočiť. Rodina zvykla opekance jedávať z jednej misy, aby sa v nadchádzajúcom roku zachovala jej jednota. Tiež sa zvykli štedro posypať makom, keďže mak v ľudovej kultúre symbolizoval bohatstvo a hojnosť.
tags:
