Jedlá z Dobročského pralesa: Druhy a ochrana

Dobročský prales, rozprestierajúci sa v srdci Veporských vrchov, predstavuje jedinečný ekosystém karpatského zmiešaného prírodného lesa v jedľovo-bukovom lesnom vegetačnom stupni. Prales je výsledkom prirodzeného vývoja spoločenstva všetkých zložiek lesa, do ktorých nezasiahol človek. Jeho obrazom je osobitný vzhľad, tvar, štruktúra, či prítomnosť všetkých foriem života, často existenčne závislých na takejto podobe lesa.

Národná prírodná rezervácia Dobročský prales bola vyhlásená na ochranu zachovaného, pôvodného, človekom nenarušeného ekosystému karpatského zmiešaného prírodného lesa v jedľovo-bukovom lesnom vegetačnom stupni. Významný je aj výskyt mohutných viac ako 400-ročných stromov. Patrí medzi najstaršie a najhodnotnejšie chránené územia na Slovensku, ale aj v Európe.

Flóra Dobročského pralesa

Hlavnými drevinami Dobročského pralesa sú jedľa biela, buk lesný a smrek obyčajný, ktoré dopĺňajú cenné listnáče - javor horský, jaseň štíhly, brest horský. Najznámejším stromom v pralese bola Dobročská jedľa s priemerom 193 cm, výškou 56 ma objemom 54,9 m3, ktorá mala asi 500 rokov a víchor ju zlomil v novembri 1964. Najvyššia jedľa dosahovala 58 m a hrúbku 156 cm, vyschla v roku 1984.

Fauna Dobročského pralesa

Faunu Dobročského pralesa charakterizujú prvky západokarpatských zmiešaných lesov horského stupňa. m území sú tu vyvinuté všetky vekové stupne lesnej vegetácie a štádiá pralesa. Prales vytvára podmienky pre vysokú druhovú pestrosť bezstavovcov (najmä hmyzu) a stavovcov, z ktorých dominuje vtáctvo. Doborčský prales je súčasťou domovských teritórií veľkých šeliem - medveďa hnedého, rysa ostrovida aj vlka dravého.

Horským podmienkam pralesa a jeho okrajov sú prispôsobené obojživelníky - salamndra škvrnitá, ropucha bradavičnatá a skokan hnedý. V okrajových častiach lesa môžeme pozorovať slepúcha lámavého, vo vlhkejších biotopoch potokov aj užovku obojkovú. Náš jediný jedovatý had vretenica severná sa súvislým uzavretým lesným porastom vyhýba. Z cicavcov popri bežnej poľovnej zveri obývajú Dobročský prales chránené druhy hmyzožravcov - piskor vrchovský, pri potokoch sú to dulovnice (dulovnica väčšia, dulovnica menšia).

Ochrana a prístup do pralesa

Jadro dnešnej rezervácie (pôvodný názov „Gerauka“) bolo už v roku 1913 vylúčené z kategórie hospodárskych lesov. V roku 1993 sa spresnila jej výmera a od roku 1994 je národnou prírodnou rezerváciou. Na jej území platí najvyšší, piaty stupeň ochrany.

Okolo rezervácie je osobitne vyhlásené ochranné pásme, v ktorom platí štvrtý stupeň ochrany. Má za úlohu chrániť najcennejšie časti pralesa pred priamym prenikaním dôsledkov ľudskej činnosti v okolí. Hospodárske zásahy sú tu orientované na vytvorenie štruktúry a druhového zastúpenia drevín podobným v jadrovej časti.

Rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy bol v roku 1998 Dobročskému pralesu udelený prestížny Európsky diplom.

Vstup do Doborčského pralesa je z dôvodu jeho prísnej ochrany výrazne obmedzený. Lesný ekosystém a jeho jednotlivé zložky sa stáročia vyvíjali bez úmyselných zásahov človeka. Vstup do pralesa je zakázaný. Povolené sú len odborné exkurzie s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO BR Poľana alebo zástupcom Lesov SR, š. p., Odštepný závod Čierny Balog.

Osobitnou možnosťou ako nahliadnuť do interiéru pralesa z exkurzného chodníka po jeho hranici a vypočuť si odborný výklad, je využitie služby sprievodcu občianskeho združenia VYDRDA so sídlom v Čiernom Balogu. J. M. Lesy SR, š.

tags: