Jedlá z čias socializmu sa v súčasnosti netešia veľkej úcte a niektoré sú dokonca odsudzované. V mysliach dnešných mladých ľudí je kuchyňa éry socializmu jednoduchá, niekedy dokonca chudobná a pozostáva z vecí, na ktoré je nepríjemné sa aj pozerať, nieto ich s chuťou jesť. Dnes vám však pripomenieme pokrm z tohto obdobia, na ktorý mnohí neprávom zabudli, čo je veľká škoda, pretože pred niekoľkými desaťročiami bol celkom luxusný.
Gulášová polievka po socialisticky
Uvarte si doma autentickú chuť českých reštaurácií z čias socializmu - výdatnú gulášovú polievku, ktorú si mnohí pamätajú vďaka používaniu mletého mäsa. No práve v socialistických časoch, kedy sa šetrilo na každom kroku a mnohé potraviny neboli bežne dostupné, sa namiesto klasického hovädzieho mäsa začalo pridávať mleté mäso. Práve tento detail dodal gulášovej polievke špecifický charakter, ktorý sa stal tak obľúbeným. Táto hustá polievka obsahuje obľúbenú kombináciu mäsa, zemiakov a mletej papriky, ktorá jej dáva charakteristický červenkastý vzhľad. Ak by ste radi ochutnali, ako chutí táto dobová lahôdka, alebo chcete oživiť chuť detstva, pripravte si ju podľa jednoduchého receptu, ktorý zvládne aj kuchár-začiatočník.
Zaujímavý pohľad do histórie gulášu
Gulášová polievka, ako ju poznáme dnes, má korene v jedle, ktoré pripravovali maďarskí pastieri. Pôvodný guláš bol však oveľa redší a nezahustený, čím pripomínal skôr dnešnú polievku. Ako základ slúžilo hovädzie mäso, cibuľa a sladká paprika, ktoré dávali pokrmu charakteristickú chuť. Termín „guláš“ pochádza z maďarského slova „gulya“, čo v preklade znamená „stádo hovädzieho dobytka“. Slovo „gulyás“ sa potom stalo označením pre jedlo z mäsa, ktoré tieto pastierske skupiny pripravovali.
Existuje však aj iný, trochu pochmúrnejší príbeh pôvodu gulášu. Tento sa viaže k 9. storočiu, keď na území dnešného Maďarska vstupovali kočovné kmeňové národy, vrátane Maďarov, známych pre svoje bojovné schopnosti. Ich vojenské ťaženia často zanechávali padlých, ktorých údajne konzumovali kanibali z kmeňa Ghúl, postupujúci v ich stopách. Keď však bojovníkom dochádzali zásoby, sami sa uchýlili k vareniu mäsa, no na rozdiel od Ghúlov ho varili alebo piekli. S postupným usadzovaním v oblasti dnešného Maďarska a rozvojom poľnohospodárstva vznikla tradícia prípravy mäsitých pokrmov a z pojmu „ghúláš“ sa stalo označenie pre chutné jedlo z hovädzieho.
Recept na socialistickú gulášovú polievku
Ak si chcete pripraviť túto socialistickú verziu gulášovej polievky, pripravte si nasledujúce suroviny:
- 5 lyžíc oleja
- 1 menšiu cibuľu
- 4 lyžičky sladkej mletej papriky
- 200 gramov mletého hovädzieho mäsa
- soľ
- čierne korenie
- mletú rascu
- hovädzí vývar alebo vodu
- 3 strúčiky cesnaku
- majoránku
- 3 väčšie zemiaky
- 60 gramov hladkej múky na zahustenie
Postup prípravy:
- Začnite tým, že si nadrobno pokrájate cibuľu a necháte ju na oleji pomaly zosklovatieť.
- Potom pridajte mleté mäso a za neustáleho miešania ho rozdeľte na menšie kúsky, aby sa dôkladne orestovalo.
- Následne pridajte mletú papriku a krátko ju osmažte, aby uvoľnila farbu, ale pozor, nesmie zhorieť.
- Potom zalejte zmes vývarom alebo vodou.
- K polievke pridajte soľ, čierne korenie a rascu a nechajte ju variť na miernom ohni asi 30 minút, aby sa chute spojili.
- Po polhodine pridajte na kocky nakrájané zemiaky a roztlačený cesnak.
- Ešte chvíľu varte a potom polievku zahustite múkou zmiešanou s vodou alebo si pripravte zápražku z múky a oleja.
- Polievku nechajte znova prevrieť, kým sa na povrchu neobjaví tuk.
- Nakoniec pridajte majoránku a dochuťte podľa potreby.
- Podávajte horúcu, s čerstvým krajcom chleba alebo iným pečivom.
Táto polievka vás prenesie do doby, keď jednoduché suroviny vytvárali jedinečné chute a vône. Prajeme dobrú chuť!
Pečená hovädzia kotleta
Jedným z takýchto jedál socialistickej kuchyne je pečená hovädzia kotleta, ktorý sa povinne podáva s dusenou cibuľou alebo hubami. Táto hovädzinka sa mohla pripraviť na dva spôsoby - ako jeden kus dobre opečeného mäsa alebo ako rezeň vytvorený z nasekaného mäsa. V tých časoch to bola skutočná pochúťka a hoci sa v tom čase jedlo pomerne málo hovädzieho mäsa, bol to pokrm, ktorý sa podával doma pri významných príležitostiach a v reštauráciách si ho vychutnávala elita. Najlepšie na tento recept je hovädzie mäso, a hoci existuje aj bravčová verzia, nemožno poprieť, že hovädzina chutí výborne. Ikonické jedlo z čias socializmu.
Recept na hovädziu kotletu
- Hovädzie mäso osušíme a nakrájame nadrobno - ako na tatarák.
- Do nakrájaného mäsa môžete rozšľahať vajce, aby sa spojilo.
- Potom ho ochutíme soľou a korením. Môžete pridať aj polovicu nastrúhanej cibule.
- Celú zmes premiesime rovnako ako pri mletých mäsových guľkách.
- Z mäsovej zmesi vytvarujte okrúhle, sploštené rezne.
- Potom ich obaľte v pšeničnej múke.
- Medzitým si na panvici rozohrejte veľké množstvo tuku.
- Hovädzie kotlety opečte na pomerne silnom horáku z oboch strán.
- Osmažené kotlety vyberte z panvice, pridajte trochu oleja a pridajte cibuľu nakrájanú na kolieska.
- Znížte výkon horáka a opečte cibuľu do zlatista.
- Hovädzie kotlety podávajte so zemiakovou kašou alebo pohánkovými krúpami a dusenou cibuľou.
Kurací Stroganov
Stroganoff z kuracieho mäsa je jedlo, ktoré si mnohí pamätajú z detstva. Je to chutná a sýta klasika, ktorá sa teší obľube už desaťročia. Najväčšou výhodou je, že tento recept je jednoduchý a rýchly na prípravu a zvládne ho aj začiatočník v kuchyni. Potrebujete len pár bežne dostupných surovín a za 30-45 minút máte na stole lahodné a sýte jedlo, ktoré si zamiluje celá rodina. Toto obľúbené jedlo sa dá podávať s rôznymi prílohami, ako sú ryža, cestoviny, zemiaky alebo knedľa. V tomto retro recepte sa podáva s ryžou, ktorá dokonale „nasaje“ omáčku.
Recept na kurací Stroganov
Potrebujeme:
- 600 g kuracích pŕs
- 1 cibuľku nakrájanú nadrobno
- 3 lyžice horčice
- 5 ks zaváraných uhoriek - nakrájaných na drobnejšie
- 1 papriku nakrájanú
- 5 lyžíc kečupu
- 1 lyžicu hladkej múky
- 1 lyžicu worcesterskej omáčky
- asi 150-200 ml sladkej smotany na šľahanie
- Huby (šampiňóny, lesné huby)
Príloha: Dusená ryža
Postup:
- Kuracie mäsko nakrájame na pásiky, osolíme, okoreníme.
- Cibuľu si očistíme a nakrájame nadrobno.
- Na panvici na oleji opražíme dosklovita cibuľku.
- Pridáme huby a spolu restujeme.
- Teraz pridáme aj pridáme mäsko a worcesterskú omáčku.
- Dusíme domäkka - podľa potreby podlejeme trochou vody.
- Keď je mäsko mäkké - stačí naozaj pár minút.
- Pridáme uhorky, papriku a kečup s horčicou, necháme prevariť.
- Krátko pred koncom poprášime múkou (keď je mäsko už mäkké) a celé zahustíme smotanou.
- Premiešame, necháme prejsť varom. Môžeme ešte dochutiť.
- Podávame s ryžou, cestovinou alebo zemiakmi.
Tipy na vylepšenie receptu:
- Mäso: Použite kvalitné kuracie mäso, ideálne z pŕs alebo stehien. Mäso nakrájajte na menšie kocky, aby sa rýchlejšie uvarilo a bolo krehkejšie. Pred tepelnou úpravou mäso marinujte v zmesi oleja, citrónovej šťavy, byliniek a korenia.
- Omáčka: Namiesto kyslej smotany môžete použiť crème fraîche, ktorá dodá omáčke bohatšiu chuť. Do omáčky pridajte rôzne druhy korenia, ako napríklad papriku, chilli, oregano alebo bazalku. Omáčku môžete zahustiť trochou múky alebo kukuričného škrobu. Pre extra chuť do omáčky pridajte lyžicu horčice alebo kečupu.
- Príprava v rúre: Stroganov môžete pripraviť aj v rúre. Predhrejte rúru na 180 °C a pečte cca 20 minút, kým nie je omáčka hustá a bublinková.
Važecká pochúťka
Važecká pochúťka bola obľúbeným jedlom našich starých rodičov už v období socializmu. V rámci gastronómie prežilo doteraz a neraz sa tento pokrm mihne aj v obedovom menu nejednej reštaurácie. Chutné a šťavnaté soté sa tradične podáva naplnené vo vysmážanej zemiakovej placke so strúhaným syrom. Toto tradičné jedlo je pomenované podľa obce Važec z časti Slovenska zvanej Liptov. Na prípravu tohto pokrmu nájdeme mnoho receptov. Niektoré gazdinky pripravujú toto jedlo len z hydinovej pečienky a mäsa, iné pridajú aj bravčové mäso. Líši sa aj v detailoch použitých korenín. Pokrm v podobe važeckej pochúťky je veľmi chutný a šťavnatý. Jednoduchá príprava važeckej pochúťky aj so zemiakovými plackami je trochu zdĺhavejšia, ale výsledok stojí za to.
Ďalšie spomienky na stravovanie počas socializmu
Možno si to ani neuvedomujeme, ale za posledné dve-tri desaťročia sa výrazne zmenilo zloženie nášho jedálneho lístka. Nepochybne jeme pestrejšie, bohatšie, zaujímavejšie - potraviny ku nám smerujú z celého sveta, prinášame si inšpirácie z našich dovolenkových ciest. A ako to bolo zhruba pred troma desaťročiami? To, čo sa moja mama nestihla naučiť v kuchyni od svojej mamy, musela dohnať sama. Ako svadobný dar dostala kuchársku knihu Naša kuchárka, z ktorej čerpala základy. Ostatné vychytávkové recepty si gazdinky vymieňali medzi sebou. Mama pravidelne chodila z práce s novým receptom a takmer z každej návštevy sme odchádzali s lístočkom, na ktorom bol recept na práve ochutnaný zákusok.
Recepty sa opisovali do zošitov. Tí pokrokovejší mali na to takzvané karisbloky, v ktorých sa dali listy vyberať, a teda recepty triediť a zoraďovať podľa abecedy alebo typu jedla. Ďalšia možnosť bola recepty vystrihovať z časopisov, ako bol Život alebo Slovenka, prípadne zo stolových kalendárov. Dnes tak populárne televízne relácie o varení neexistovali. Recepty na exotické alebo zahraničné pokrmy takmer neexistovali. Jednak preto, že na akúkoľvek kulinársku extravaganciu sme nevedeli zohnať suroviny a ani zahraniční návštevníci neboli u nás častí, takže chýbalo know-how. Z nášho jedálneho lístka si spomínam len na akože čínske kung-pao - teda kuracie mäso v sójovej omáčke s arašidami. V porovnaní so súčasnosťou sa varilo jednotvárnejšie a jednoduchšie a myslím, že aj menej často. Každý predsa musel chodiť do práce a závodná jedáleň bola súčasťou každého podniku.
Nakupovať sa chodilo peši a každý deň, nie ako dnes - autom a raz týždenne. Supermarkety neexistovali, mäso sa kupovalo u mäsiara, zelenina v zelovoci, mlieko v mliekarni, ostatné v samoobsluhe. Nebolo veľmi čo nakupovať, neboli výpredaje, rovnaký tovar stál všade rovnako. Sortiment bol obmedzený, z každého typu suroviny bolo dostať len jeden druh, v podstate neexistovali značky. Teda ak ma mama poslala kúpiť mlieko, mohla špecifikovať len polotučné alebo plnotučné. Ak cestoviny, v regáli som našla len kolienka alebo fliačky, nanajvýš špagety. Spomínam si napríklad, že keď začali predávať grahamové pečivo - to bola vec.
Záhrada suplovala chatrné zásobovanie obchodov. Mať záhradku v záhradkárskej kolónii bolo pre ľudí z mesta „in“. Kto nemal úrodu z vlastných zdrojov, išiel na trh. V strede každého sídliska sa vedľa samoobsluhy obvykle nachádzalo aj malé trhovisko. Návšteva Tuzexu bola udalosť mesiaca. Kupovali sme hlavne kávu a sladkosti. Starostlivo sme zbierali hlavne obaly zo žuvačiek, aby sme si ich potom mohli vymieňať medzi kamarátmi.
Na desiatu do školy som obvykle dostávala dva zlepené polkrajce „pilinového“ chleba zabalené v servítke, ktorá sa vždy na chlebík krásne nalepila. A k tomu nejaké to jabĺčko. V tej dobe pre nás exotické ovocie ako banány, mandarínky alebo pomaranče boli dostať len v predvianočnom období. Treska alebo vlašský šalát s rožkom, prípadne ruské vajce či nejaký ten aspik bola špecialita bufetov. Všetci chodili na obedy do školskej jedálne. Základom jedálenskej stravy bola ÚHO (univerzálna hnedá omáčka), v ktorej plávali kúsky neidentifikovateľného mäsa.
Do reštaurácie sme chodili len pri príležitosti dôležitých rodinných udalostí - svadby, pohreby, promócie, okrúhle narodeniny. Na jahodový mliečny kokteil so zmrzlinou, bryndzové halušky alebo palacinky sme občas skočili do Mliečneho baru. Na veterníky a krémeše zas do neďalekej Detskej cukrárne. Väčšinou sa stáva, že každá doba sa nám zdá spätne krajšia ako tá dnešná.
Reštauračné jedlá z čias socializmu, ktoré si možno pamätáte:
- Vídeňská roštěná
- Černohorský rezeň
- Azu po tatarsky
- Holandský rezeň
- Kuracie prsia s broskyňou
tags:
