Príspevok od

Návšteva Južnej Kórey vzbudí v človeku zvláštny pohľad na poľnohospodárstvo, a ovocinárstvo zvlášť. Všetko nepoznané v nás vyvoláva nedôveru, často negatívne pocity. Napriek tomu nás táto krajina presviedča o svojich kvalitách nádherným prírodným bohatstvom, milými a ochotnými ľuďmi, nepredstaviteľným žriedlom kultúry a nostalgie.

Ovocinárstvo v Južnej Kórei

Začiatkom tohto storočia sa ovocie v Južnej Kórei pestovalo na 8,6 % obrábanej pestovateľskej plochy, čo predstavuje asi 173 tis. hektárov. Produkcia dosahovala 2 428 000 ton ovocia ročne. Spotreba ovocia na obyvateľa v roku 2001 bola 55,7 kg/rok. V roku 2004 sa jablone pestovali na ploche 26 tis. ha a produkcia jabĺk stúpla na hodnotu 360 tis. ton, čo v priemere znamená 13,85 t/ha.

Kórejci sú známi exportéri ovocia, hlavne jabĺk, hrušiek, sladkých perzimonov (hurmikaki), mandarínok, ale aj hrozna. Naopak, dovážajú hlavne južné ovocie - banány, pomaranče, ananás, stolové hrozno, grapefruity, citróny a kiwi.

Národný Výskumný Ústav Záhradnícky (NHRI)

Lídrom v organizovaní záhradníckej produkcie a výskumu v oblasti ovocinárstva, zeleninárstva a kvetinárstva Južnej Kórei je Národný výskumný ústav záhradnícky (NHRI), ktorý vznikol v roku 1948 a prešiel mnohými zmenami vo svojom dlhom vývoji. Dnešnú podobu nadobudol v januári roku 2004.

V rámci spoznávania záhradníctva Južnej Kórei sme navštívili Skúšobnú stanicu pre jablone - Gunwi, v provincii Gyeongbuk. Stanica sa zameriava na zvýšenie produktivity, kvality a štandardizácie technológií v ovocných sadoch, ako aj modernizáciu jabloňových sadov, vysokú intenzitu pestovania efektívnymi pestovateľskými technológiami, použitím čo najmenšieho množstva ručnej práce, produkciu kvalitného ovocia pre domáci aj zahraničný trh pri dodržiavaní podmienok ochrany životného prostredia. Stanica šľachtí nové odrody jabloní s využitím najnovších genetických a šľachtiteľských techník.

Podstatou je vydržať a pestovať kvalitné ovocie a výpestky. Keď sme kórejským farmárom položili otázku presadenia sa v rámci konkurencie vo svete, odpovedali nám nasledovne: „Nesmieme zabúdať na komunikáciu medzi sebou, povedať jeden druhému svoj problém, spoločne riešiť niektoré otázky ochrany, odbytu ovocia, vhodnosti pestovania odrôd podľa lokalít, nezabúdať na tradície a prinášať aj nové trendy. Podmienkou úspechu je neopakovať chyby minulosti, ale presadiť sa kvalitou, ktorá si pri správnom marketingu nájde cestu na trh“.

Mangostan (Garcinia mangostana L.)

Mangostan, známy aj ako „kráľovná ovocia“, je plod tropického stromu Garcinia mangostana, ktorý je obľúbený najmä v juhovýchodnej Ázii. Vďaka svojmu šťavnatému dužinatému vnútru a výraznej sladkokyslej chuti patrí medzi najcennejšie tropické plody. Okrem gurmánskeho zážitku je mangostan známy aj svojimi zdravotnými benefitmi, vysokým obsahom antioxidantov a tradičným využitím v prírodnej medicíne. Napriek tomu, že v našich podmienkach ide o exotický import, záujem o toto ovocie neustále rastie.

Mangostan (Garcinia mangostana L.) patrí do čeľade Clusiaceae (tropikovitovité). Ide o vždyzelený tropický strom, ktorý v prirodzených podmienkach dosahuje výšku 6 až 25 metrov. Listy sú kožovité, elipsovité až vajcovité, s tmavozeleným lesklým povrchom. Kvitne veľkými voskovitými kvetmi so žltkastým až červeným sfarbením. Z hľadiska rozmnožovania je zaujímavé, že mangostan je apomiktický - vyvíja plody bez oplodnenia.

Mangostan pochádza z tropických dažďových pralesov juhovýchodnej Ázie, najmä z oblasti Malajzie, Indonézie a Thajska. Pestovanie sa neskôr rozšírilo do Indie, Srí Lanky, Filipín, Vietnamu a neskôr aj do častí Strednej Ameriky, Brazílie a niektorých oblastí Afriky. Strom vyžaduje vysokú vlhkosť vzduchu, stály prísun vody a teploty medzi 25 až 35 °C.

Pestovanie mangostanu je náročné, predovšetkým kvôli špecifickým klimatickým požiadavkám. Stromy vyžadujú hlboké, dobre priepustné, organicky bohaté pôdy s mierne kyslým pH (5,5 - 6,8). Mangostan sa pestuje zo semien, pričom klíčenie môže trvať aj niekoľko týždňov. Mangostan má veľmi pomalý rast, čo ho robí menej atraktívnym pre komerčné pestovanie v porovnaní s inými tropickými druhmi.

Plody dozrievajú 3 až 5 mesiacov po opelení. Zrelý mangostan má tmavofialovú až hnedofialovú šupku, ktorá je pevná, ale pri stlačení mierne pruží. Nezrelé plody sú tvrdé a zelenofialové. Mangostan je citlivý na mechanické poškodenie a rýchlo podlieha skaze. Pri izbovej teplote vydrží čerstvý len niekoľko dní. V chlade (10 °C a vysoká vlhkosť) je možné predĺžiť skladovateľnosť na 2 až 3 týždne.

Mangostan je nízkokalorické ovocie s vysokým obsahom vlákniny, vitamínu C a antioxidantov. Z hľadiska fytonutrientov je kľúčová skupina zlúčenín známa ako xantóny - predovšetkým mangostín, gartanin a 8-deoxygartanin. Tieto látky vykazujú silné antioxidačné, protizápalové, antibakteriálne a antimikrobiálne účinky.

Pri bežnej konzumácii mangostanu ako ovocia nie sú známe žiadne závažné vedľajšie účinky. Mangostan (Garcinia mangostana) je výnimočné tropické ovocie, ktoré si právom vyslúžilo označenie „kráľovná ovocia“. Vyznačuje sa nielen jedinečnou chuťou a vysokou nutričnou hodnotou, ale aj obsahom bioaktívnych látok s potenciálnymi zdravotnými benefitmi.

Annona

Annona je rod kvitnúcich rastlín patriacich do čeľade Annonaceae (anonovité), obsahujúci až 166 druhov tropických, prípadne subtropických stromov, alebo kríkov. Do čeľade anonovité patrí aj u nás pestovateľná asimina triloba (alebo aj paw-paw). V súčasnosti sa hlavne pre svoje ovocie pestuje, len niekoľko druhov annon. Okrem ovocia sa niektoré druhy pestujú pre využitie v tradičnej medicíne.

Druhy Annon

  • Čerimoja (Anona trojlupienková): Vždyzelený, prípadne poloopadavý strom, alebo krík dorastajúci do výšky 3-9m. Pochádza zo severnej časti Južnej Ameriky z Ánd. Rastie v horách trópov a v subtrópoch. Bledozelené listy sú na oboch stranách jemne chlpaté. Plod je kužeľovitý, prípadne srdcovitý s typickým šupinatým, hrboľatým povrchom vzniknutý zrastením bobúľ. Po dozretí je pod tenkou šupkou kašovitá sladkokyslá dužina s príjemnou arómou. V dužine sa nachádzajú čierne lesklé semená, ktoré sú jedovaté. Semená obsahujúce alkaloidy sa spracovávajú a používajú ako insekticídy.

    Ako jediná anona, ktorej plody môžeme kúpiť aj v európskych obchodoch. Pre zvýšenie úrody môžeme kvety ručne opeľovať. Čerimoji doprajeme vzdušný substrát, primeranú zálievku a počas zimy odpočinok a teploty pod 10°C, vtedy znížime zálievku na minimum, hnojenie vynecháme úplne.

  • Anona sieťkovaná: Do 10m vysoký vždyzelený, prípadne v období sucha opadavý strom. Pochádza Z Karibskej oblasti a pestuje sa aj v strednej a južnej Amerike. Tmavozelené kožovité listy rastú vo dvoch radoch. Kvety rastú v previsajúcih strapcoch po 2-10. Ako všetky anony aj plod anony sieťkovanej tvoria zrastené bobule, tvoriacich sa z množstva plodolistov. Plody sa konzumujú prezreté, po rozrezaní sa dužina vyjedá lyžičkou. Dužina je menej šťavnatá a tak nie sú až tak populárne ako iné druhy anon. Semená ako aj ostatné časti rastlín sú jedovaté.

    Pre pestovanie vyžaduje subtropické až tropické bezmrazé podmienky. Vyžadujú ľahkú priepustnú výživnú pôdu. Rozmnožujú sa hlavne semenami. Semenáče rodia v 4 - 9 roku.

  • Anona mäkoostnatá (Kvanabána): Tropický vždyzelený strom dorastajúci do výšky max. 10 m. Pochádza z karibskej oblasti a zo severu Južnej Ameriky. Listy sú tuhé kožovité na rube matne zelené, na rube lesklé tmavozelené. Obojpohlavné kvety vyrastajú priamo z kmeňa, prípadne z hrubších konárov (tzv. kauliflória). Plod dorastá do veľmi veľkej veľkosti a môže vážiť až 6kg. Povrch je rozdelený na kosoštvorcovité polia na povrchu každého je mäkký osteň. Dužina je biela po dozretí mäkká, kašovitá a vláknitá, na vzduchu rýchlo hnedne. Plody obsahujú početné tmavé semená, ktoré sú jedovaté. Jedovaté sú aj ostatné časti rastliny.

    Jedná sa o tropický druh, vyžadujúci teplé a vlhké podnebie. Znáša aj menej výživné zeminy. Rozmnožuje sa zväčša semenami.

  • Horská anona (Graviola): Pochádza zo strednej Ameriky, amazónie a Karibiku. Vo svojej domovine sa pestuje do nadmorskej výšky 650 metrov. Patrí medzi odolné tropické rastliny a krátkodobo znesie aj pokles teploty pod bod mrazu. Znesie širokú škálu pôdnych typov. Je to vždyzelený strom dorastajúci do výšky 10m so širokou korunou a lesklými listami. Plody sú takmer okrúhle s priemerom do 15cm, vyznačujú sa hrubými ostňami po celom povrchu. Obsahuje žltú vláknitú dužinu, kyslej až horkokyslej chuti, preto sa nepestuje príliš často. V dužine môžeme nájsť početné svetlohnedé semená.

    Horská anona sa pestuje hlavne zo semien. Vo svojej domovine prináša prvú úrodu po 3 rokoch. Na pôdu nie je náročná. V zime jej môžeme dopriať odpočinok s teplotami okolo 10st. Kvôli horším chuťovým vlastnostiam sa horská anona používa v tradičnej medicíne hlavne v Južnej Amerike a Karibiku. Ovocie, semená, kôra, listy, korene sa používajú pri liečbe črevných parazitov, kašľa , rôznych zápalov, cukrovky a hypertenzie, ale aj mnohých ďalších problémoch. Ako aj iné anony obsahuje malé množstvo neurotoxické alkaloidov, hlavne annonacín.

  • Sonkoja (Annona purpurea): Anona purpurová, vo svojej domovine častejšie nazývaná soncoya (alebo sincuya) je tropický strom, alebo ker. Soncoya je podobne ako niektoré ďalšie anony poloopadavá, keď v období sucha zhadzuje čaasť, prípadne všetky listy. Jedná sa o nižší strom dorastajúci do výšky 6-10 metrov s listami porastenými chĺpkami. Kvitne veľkými výrazne vonnými kvetmi. Pochádza z tropických oblastí strednej Ameriky, kde sa pestuje v prevažnej miere nekomerčne. Pestovanie soncoye sa rozšírilo aj do niektorých regiónov tropickej Ázie. Plod je vajcovitý, alebo guľatý s priemerom 15-20cm. Povrch plodu je pokrytý kužeľovitými výstupkami na konci ukončených háčikom. Dužina je žltá prípadne žltooranžová, vláknitá príjemnej chuti a arómy. Obsahuje početné tmavohnedé semená.

    Jedná sa o tropickú rastlinu, ktorá sa pestuje jednoducho zo semena. Anona purpurová môže byť pestovaná aj ako kontajnerová rastlina. Semená majú rôznu dobu klíčenia od 1 do 6 mesiacov. Vyžaduje si však tropické podmienky, t.j. vyššiu teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť. Jedia sa čerstvé dozreté plody, prípadne sa používa na prípravu nápojov.

  • Anona šupinatá: Je nízky, široko rozkonárený strom, resp. ker dorastajúci do výšky 3-8m. Ako aj iné anony je čiastočne, alebo úplne opadavý v období sucha a pri nižšej teplote.

    Pre pestovanie vyžaduje tropické prípadne teplé subtropické oblasti z teplotami v zime neklesajúcimi pod 15°C. Pri teplote pod 10°C opadávajú listy a teplota tesne pod 0°C rastlinu zabíja. Mimo tropických oblastí je nutné umelé opeľovanie, napr. štetcom. Jedná sa o najrozšírenejšiu anonu v tropickej oblasti. Využíva sa ako chutné tropické ovocie. Okrem toho rovnako aj iné anony obsahujú rôzne časti rastliny (semená, korene) jedovaté alkaloidy a napr. olej lisovaný zo semien sa používa ako insekticíd.

Okrem popísaných anon existuje a je aj pestovaných ešte veľké množstvo ďalších druhov, ktorých význam však nie je príliš veľký.

Pestovanie Netradičného Ovocia v Záhrade

Možno ste si mysleli, že takéto ovocie potrebuje tropické podnebie, ale pravda je iná. Mnohé menej známe druhy, ako napríklad mišpuľa, arónia či banánovník severu (pawpaw), si hravo poradia aj s našimi podmienkami.Netradičné ovocie nie je len o exotických chutiach, ale aj o výživovej hodnote a originalite. Zatiaľ čo jablone a slivky nájdete v každej druhej záhrade, prečo si nevyskúšať niečo nové? Navyše, niektoré z týchto druhov sú mimoriadne nenáročné a odolné voči škodcom, čo znamená menej práce a viac radosti z pestovania.

Pestovanie netradičných druhov ovocia prináša do záhrady nielen rozmanitosť, ale aj množstvo praktických výhod. Ak hľadáte nové chute, odolnejšie rastliny a možnosť byť viac sebestačný, potom je pestovanie menej známych druhov ovocia ideálnou voľbou.

Jednou z hlavných výhod je originalita - mnohé menej známe druhy ovocia dodajú záhrade jedinečnosť a zaujmú nielen návštevníkov, ale aj vás samotných. Predstavte si, že namiesto bežných jabĺk a hrušiek si môžete dopestovať napríklad pawpaw s chuťou tropického ovocia alebo mišpuľu, ktorú bežne v obchodoch nekúpite. Tieto ovocné druhy nielen oživia vašu záhradu, ale tiež vám umožnia experimentovať s novými chuťami a receptami.

Mnohé netradičné ovocné druhy sú tiež odolnejšie voči škodcom a chorobám než tradičné ovocné stromy. Napríklad arónia je mimoriadne nenáročná a prakticky nepotrebuje chemickú ochranu. Podobne aj muchovník alebo hurmikaki dokážu dobre odolávať nepriaznivým podmienkam, čím znižujú potrebu používania pesticídov a intenzívnej starostlivosti. To znamená menej práce a ekologickejší prístup k pestovaniu.

Ďalším veľkým plusom je vyšší obsah živín. Netradičné druhy ovocia často obsahujú viac antioxidantov, vitamínov a minerálov ako bežne pestované plody. Arónia patrí medzi najsilnejšie prírodné antioxidanty, muchovník má vysoký obsah železa a goji bobule sú známe svojimi účinkami na imunitný systém. Pestovaním týchto druhov si môžete zabezpečiť prístup k výživným plodom, ktoré podporujú zdravie a vitalitu.

Bežne dostupné exotické ovocie, ako sú hurmikaki či goji bobule, je v obchodoch často drahé a dovážané z veľkých vzdialeností. Dopestovaním vlastných plodov môžete ušetriť peniaze a mať istotu, že vaše ovocie neobsahuje škodlivé chemické látky používané pri hromadnom pestovaní.

Druhy netradičného ovocia vhodné pre naše podmienky:

  • Mišpuľa (Mespilus germanica): Starodávne ovocie, ktoré kedysi nechýbalo v žiadnej vidieckej záhrade. Jej drobné hnedé plody majú po prezretí jemnú, sladkastú chuť pripomínajúcu jablkový kompót s nádychom karamelu. Konzumujú sa až po prvých mrazoch alebo po odležaní, keď zmäknú a ich dužina sa stane kašovitou. Pestovanie mišpule je mimoriadne jednoduché, pretože je odolná voči mrazom a nenáročná na pôdu. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, kde môže dorásť do menšieho stromu alebo rozložitého kra.
  • Arónia čierna: Známa svojimi tmavými bobuľami s vysokým obsahom antioxidantov a vitamínu C. Jej plody majú trpkastú chuť, no po prvých mrazoch sa stávajú jemnejšími a sladšími. Arónia je mimoriadne odolná rastlina, ktorá dobre znáša chlad, sucho aj menej kvalitnú pôdu. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, kde bohato rodí bez potreby chemickej ochrany. Plody sa často využívajú na výrobu štiav, džemov alebo sa sušia na čaj.
  • Muchovník (Amelanchier): Nazývaný aj aljašská čučoriedka, je odolný ovocný ker, ktorý si získava čoraz väčšiu popularitu. Jeho malé fialové bobule sú sladké, šťavnaté a chuťou pripomínajú čučoriedky s jemným mandľovým podtónom. Najlepšie sa mu darí na slnečných miestach, kde môže dorásť do výšky až troch metrov a každoročne prináša bohatú úrodu. Plody sú bohaté na vitamín C, železo a vlákninu, podporujú zdravie srdca a posilňujú imunitný systém.
  • Pawpaw (Asimina triloba): Známy aj ako banánovník severu, je ovocie, ktoré pripomína kombináciu banánu, manga a vanilky. Napriek tomu, že pôsobí exoticky, je mrazuvzdorný a dobre sa prispôsobí našim podmienkam. Rastie ako menší strom s veľkými listami a na jeseň prináša oválne zelenožlté plody, ktoré sú mäkké a krémové. Najlepšie sa mu darí v miernom polotieni, chránenom pred silným vetrom. Pawpaw obsahuje množstvo vitamínov A a C, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú trávenie a zdravie pokožky.
  • Fejchoa (Acca sellowiana): Stále menej známe ovocie, ktoré má výraznú arómu pripomínajúcu ananás a chuť podobnú kivi. Pestuje sa ako vždyzelený ker, ktorý je pomerne odolný voči miernym mrazom a dobre sa adaptuje aj v našich podmienkach. Najlepšie rastie v teplejších oblastiach na slnečnom stanovišti, kde môže prinášať bohatú úrodu oválnych zelených plodov. Obsahuje vysoké množstvo jódu, vitamínu C a vlákniny, čím podporuje štítnu žľazu a imunitný systém.
  • Hurmikaki (Diospyros kaki): Sladké oranžové ovocie, ktoré sa často nazýva aj japonská tomelová slivka. Má jemnú, medovú chuť a dozrieva neskoro na jeseň, keď už väčšina ovocia nie je dostupná. Strom je mrazuvzdorný a dobre sa pestuje v chránených oblastiach s dostatkom slnka. Hurmikaki je bohaté na vitamín A, C a antioxidanty, ktoré podporujú zdravie pokožky a zraku.
  • Kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Blízka príbuzná brusnice, no jej plody sú väčšie a šťavnatejšie. Má mierne kyslastú chuť a je bohatá na vitamín C, antioxidanty a látky podporujúce zdravie močových ciest. Pestuje sa v kyslej pôde, podobne ako čučoriedky, a dobre sa jej darí v slnečných záhradách s dostatočnou vlhkosťou.
  • Goji (Lycium chinense): Známe aj ako kustovnica čínska, je nenáročný ker, ktorý rodí drobné červené plody plné vitamínov a minerálov. Má sladko-horkastú chuť a obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré posilňujú imunitu a zlepšujú stav pokožky. Rastlina je nenáročná na pestovanie, dobre znáša sucho aj chlad a najlepšie sa jej darí na slnečných miestach.
  • Moruša (Morus): Strom, ktorý produkuje sladké, šťavnaté plody podobné malinám. Existujú biele, čierne a červené odrody, pričom každá z nich je bohatá na vitamíny, železo a antioxidanty. Moruše sú mimoriadne zdravé, podporujú krvný obeh a trávenie. Strom rastie rýchlo a je nenáročný na starostlivosť, pričom bohato rodí už niekoľko rokov po výsadbe. Plody sa jedia čerstvé, sušené alebo sa z nich vyrábajú sirupy a džemy.
  • Kiwi (Actinidia): Mnoho ľudí netuší, že kiwi sa dá úspešne pestovať aj v našich podmienkach. Existujú mrazuvzdorné odrody, ktoré rastú ako popínavé liany a prinášajú bohatú úrodu chutných plodov. Najlepšie sa im darí na slnečnom mieste s oporou, po ktorej sa môžu šplhať. Kiwi obsahuje veľké množstvo vitamínu C, podporuje imunitu a zlepšuje trávenie.

Spracovanie a Skladovanie netradičného ovocia

Netradičné ovocie má často špecifickú sezónu dozrievania, a preto je dobré vedieť, ako ho správne skladovať a spracovať, aby ste si ho mohli vychutnávať dlhšie. Existuje niekoľko efektívnych spôsobov, ako si uchovať jeho chuť a výživové hodnoty aj mimo sezóny.

Metódy spracovania a skladovania:

  • Sušenie ovocia: Jednou z najjednoduchších metód je sušenie, ktoré sa hodí najmä pre plody ako goji, arónia alebo hurmikaki. Sušené plody si zachovajú vysoký obsah živín a sú ideálne na pridávanie do raňajkových kaší, müsli alebo ako zdravá alternatíva sladkostí. Môžete ich sušiť prirodzene na slnku, v sušičke ovocia alebo v rúre pri nízkej teplote. Správne usušené plody by mali byť pružné, ale nie mokré, aby vydržali čo najdlhšie.
  • Výroba džemov a kompótov: Pre tých, ktorí preferujú tradičné spôsoby spracovania, je skvelou voľbou výroba džemov, štiav a kompótov. Napríklad arónia sa výborne hodí na prípravu sirupov, ktoré posilňujú imunitu počas zimy. Z mišpule sa dajú vyrobiť lahodné džemy, ktoré majú jemne karamelovú chuť.
  • Mrazenie ovocia: Ďalšou možnosťou je mrazenie, ktoré zachová najviac vitamínov a minerálov. Nie všetky druhy ovocia sú na mrazenie vhodné, no arónia, goji bobule, muchovník či kiwi si svoju chuť a výživovú hodnotu zachovávajú veľmi dobre. Plody stačí umyť, nechať odkvapkať a uložiť do vzduchotesných nádob alebo vreciek. Po rozmrazení ich môžete použiť do smoothie, koláčov alebo ovocných šalátov.

Ak chcete byť kreatívni, môžete vyskúšať rôzne recepty, v ktorých využijete menej známe ovocie. Fejchoa je výborná do ovocných šalátov a marmelád, pawpaw sa dá použiť na prípravu lahodných krémov a smoothies, a z goji bobúľ si môžete pripraviť zdravé energetické tyčinky.

Vláknina a jej význam

Vláknina je najužitočnejší a najzdravší balast, ktorý poznáme. Plní najmä čistiacu, detoxikačnú úlohu (no nielen tú). Z metabolického hľadiska možno vlákninu definovať ako rastlinné polysacharidy, netrávené v hornej časti nášho tráviaceho ústrojenstva (žalúdok, tenké črevo) a len sčasti bakteriálne rozložiteľné v hrubom čreve.

Vláknina, to sú predovšetkým zostatky rastlinných bunečných stien neštiepiteľné ľudskými tráviacimi enzýmami. V obilninách nájdeme prevažne nerozpustnú vlákninu, zatiaľ čo v ovocí a zelenine je vláknina rozpustná vo vode. Akýmsi reprezentantom rozpustnej vlákniny je pektín, ktorý je bežnou súčasťou ovocnín, pričom niektoré ho obsahujú viac. Pektín môžeme využiť nielen pri zaváraní ovocia, ale slúži aj ako zdravotná prevencia.

Význam Rozpustnej Vlákniny (Pektínu)

  • znižuje sérový cholesterol až o 10 %
  • výrazne pomôcť pri udržiavaní minimálne kolísavej hladiny glukózy v krvi, čo je žiaduce najmä u diabetikov, ale významné aj ako prevencia diabetu a obezity u každého človeka
  • predchádzať závažným rakovinovým ochoreniam (nielen tráviaceho traktu) aj liečiť ich

Rastlinné potraviny by sme mali jesť ako nenarušené celky, ako ich príroda stvorila, teda celé čerstvé jablká, celú mrkvu a podobne, minimálne mechanicky a tepelne narušené. Treba ich dobre a dlhšie hrýzť.

Dula podlhovastá (Cydonia oblonga)

Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) kvitne neskoro na jar voňavými ružovými kvetmi veľkými až 6 cm. Dulové plody, dozrievajúce neskoršie na jeseň, sú voňavé a prakticky (až na niekoľko novošľachtencov) ich nemožno konzumovať surové, pretože sú tvrdé a vďaka vyššiemu obsahu tanínov a pektínov aj veľmi trpké. Z dule sú výborné marmelády, drene, džemy, rôsoly, pasty, kompóty, môže sa aj sušiť a dokonca sa dá z nej robiť víno. Práve pri príprave uvedených dezertných výrobkov a zaváranín sa naplno uplatní jej vysoký obsah pektínov a relatívne nízky obsah cukru (iba 13 %).

Na tepelné podmienky stanovišťa sú dule náročnejšie ako hrušky. Potrebujú teplé a chránené, dobre oslnené stanovište s priemernou ročnou teplotou viac ako 9 °C. Vhodné sú teda oblasti produkčného pestovania broskýň a marhúľ. Zaujímavosťou je, že napriek tomu znesú mrazy až do −30 °C.

Dule zbierame zásadne až po ich dozretí, lebo inak ich nemožno skladovať. Väčšina dulových odrôd sa musí pred konzumáciou tepelne spracovať, len novšie hybridy, napríklad Cydonia robusta, sa dajú konzumovať aj surové.

Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica)

Botaník Linne sa prvý raz stretol s mišpuľou v Nemecku, preto jej dal meno germanica - mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) - jej rodisko je však na Kaukaze a v severnom Iráne. Mišpuľa je okrem svojej dietetickej hodnoty zaujímavá aj ako okrasná drevina, ktorá na jar bohato kvitne veľkými bielymi kvetmi, v lete zasa zdobí záhradu svojím habitom, krásnymi, dlhými tmavozelenými listami, a na jeseň plodmi. Je tiež významnou včelárskou nektáro- a peľodajnou drevinou.

Dozrievajú v októbri a po zbere ich treba nechať uležať, aby dužina zmäkla a stratila nepríjemnú trpkosť. Mišpuľa je teplomilná drevina, ktorej sa najlepšie darí vo vinohradníckych oblastiach, v ľahších a kamenistých, ale výhrevných pôdach bohatých na vápnik. Dobre odoláva aj zimným mrazom, vyhovuje jej teplé a slnečné stanovište.

tags: