Ako sa pozeráte na rozdeľovanie potravín na zdravé a nezdravé? Ak vynecháme genetiku, strava má na naše zdravie skutočne veľký vplyv. Niektoré zdroje uvádzajú, že našu zdravotnú kondíciu ovplyvňuje zo 40 percent, iné tvrdia, že dokonca zo šesťdesiatich. Efekt výživy je teda skutočne významný a niet div, že v ľuďoch sa zakorenila mienka, že by sme si mali vyberať potraviny, ktoré sú zdraviu prospešné. No delenie potravín na zdravé a nezdravé nemá väčšina odborníkov rada.

Nadmerná konzumácia ovocia a zeleniny

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 400 až 600 gramov ovocia a zeleniny denne, a to v pomere 1 ku 2 v prospech zeleniny. Ponechajme teraz bokom fakt, že väčšina ľudí takú porciu ovocia a zeleniny denne neskonzumuje. Ak by sme však, naopak, tú hranicu 600 gramov pravidelne prekračovali, môže nám to spôsobiť aj určité zdravotné problémy.

Prebytok vlákniny, na ktorú sú ovocie a zelenina bohaté, môže napríklad spôsobovať tráviace problémy, pocity ťažkosti, nadúvanie alebo hnačky. Preto sa u detí veľké množstvo vlákniny vôbec neodporúča. Zatiaľ čo dospelí by mali denne skonzumovať 30 gramov vlákniny, u malých detí je to oveľa menej (odporúčaný denný príjem sa vypočíta ako vek dieťaťa v rokoch plus 5; napr. štvorročné dieťa by teda malo denne zjesť zhruba 9 gramov vlákniny).

Antinutričné látky v zelenine

Nehľadiac na to, že v zelenine sa nachádzajú aj prírodné antinutričné látky, teda látky znižujúce výživovú hodnotu potravín. Napríklad kyselinu šťaveľovú a kyselinu fytovú. Tá prvá je prakticky v každom ovocí a zelenine, spôsobuje ich kyslosť. A obe tieto kyseliny na seba viažu minerálne látky. Vznikajú tým fytáty alebo oxaláty, teda zlúčeniny, ktoré naše telo nevie rozštiepiť, čiže z nich nedokáže naviazané minerálne látky využiť.

Fanatickí vegáni so striktným príjmom iba rastlinnej stravy majú síce jedálniček bohatý na vlákninu a jej odporúčanú dennú dávku dosť možno aj násobne prekračujú, ale v nadmernom množstve už u nich môže vláknina negatívne ovplyvniť vstrebávanie napríklad železa, vápnika, fosforu alebo zinku, pre správne fungovanie organizmu nevyhnutné. obsahuje tzv. goitrogény, ktoré môžu vo veľkých dávkach pôsobiť negatívne na štítnu žľazu. (Narušiť v štítnej žľaze produkciu hormónov a znížiť tak jej činnosť. Štítna žľaza pritom ovplyvňuje v organizme takmer všetko, naše nálady, psychickú a fyzickú kondíciu a napríklad aj plodnosť. Hoci ide o malý orgán na prednej strane krku, hormóny, ktoré produkuje, potrebuje k svojej funkcii každá bunka v tele. Ovplyvňujú totiž látkovú premenu tukov, bielkovín a cukrov. Hormóny slúžia ako chemický odkaz jednej bunky druhej s cieľom usmerniť jej správanie.

Správne skladovanie ovocia a zeleniny

Čerstvé ovocie a zelenina nám poskytujú dôležité vitamíny a živiny. Len málokto má však možnosť a čas nakúpiť si pred varením presne tie potraviny, ktoré potrebuje na každé jedlo. Preto je správne skladovanie ovocia a zeleniny nevyhnutnou súčasťou každej kuchyne, v ktorej sa pravidelne pripravujú čerstvé jedlá. Ak nemáte veľkú špajzu, často máte tendenciu jednoducho uložiť čerstvé produkty do chladničky. Koniec koncov, v chlade vydrží všetko dlhšie čerstvé. Bohužiaľ, je to mylná predstava. Mnohé druhy ovocia a zeleniny nie sú vhodné na skladovanie v chladničke, zatiaľ čo iné potrebujú chlad, aby sa okamžite nepokazili. Správne skladovanie ovocia a zeleniny v chladničke však nie je mimoriadne zložité, ak sa dodržiava niekoľko základných pravidiel.

Prečo je dôležité správne skladovanie v chladničke

Niektoré druhy ovocia a zeleniny vydržia dlhšie a zachovajú si viac chuti, ak sú správne uložené v chladničke. Výhoda je zrejmá: menej potravín sa musí vyhodiť, čo je dobré pre vašu peňaženku a životné prostredie. Len v Nemecku sa ročne vyhodí približne 82 kg potravín na osobu - pokazené ovocie a zelenina tvoria nezanedbateľnú časť tohto množstva. Ďalšou výhodou správneho skladovania je, že mnohé vitamíny a iné živiny sú citlivé na svetlo a teplotu a pri nesprávnom skladovaní sa rýchlo strácajú.

Etylén a jeho úloha pri skladovaní ovocia a zeleniny

Každý, kto sa zaoberá trvanlivosťou a procesom dozrievania ovocia a zeleniny, sa skôr či neskôr stretne s témou etylénu. Etylén je plyn, ktorý spúšťa proces dozrievania, a preto spôsobuje rýchlejšie kazenie ovocia a zeleniny, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu. Na etylén je citlivá najmä kapusta, ktorá má oveľa kratšiu trvanlivosť. Ovocie a zelenina, ktoré vylučujú obzvlášť veľké množstvo etylénu, a preto by sa mali skladovať oddelene od ostatných potravín, sú napríklad:

  • Jablká
  • Avokádo
  • Banány
  • Hrušky
  • Brokolica
  • Uhorky
  • Zemiaky
  • Kivi
  • Pór/poór
  • Nektárinky
  • Broskyne
  • Slivky
  • Paradajky

Účinok etylénu môžete samozrejme využiť aj vo svoj prospech: Napríklad zrelé jablko možno skladovať vedľa zeleného banánu, aby sa urýchlil proces dozrievania banánu.

Správne skladovanie zeleniny v chladničke

Listovej zelenine, ako je napríklad špenát, prospieva najmä skladovanie v chladničke. Aj ostatná zelenina však zostane najčastejšie čerstvá a chrumkavá pri nízkych teplotách. Klasická zelenina, ako napríklad paradajky, sa často omylom skladuje v zásuvke na zeleninu. Nízke teploty im však škodia a ich chuť sa najlepšie rozvinie pri skladovaní pri miernych teplotách.

Patrí do chladničky:

  • Karfiol
  • Fazuľa
  • Brokolica
  • Hrášok
  • Jarná cibuľka
  • Kapusta (červená, ružičková, biela, čínska)
  • Kel, kaleráb
  • Švajčiarsky mangold
  • Reďkovky
  • Červená repa
  • Zeler
  • Špargľa
  • Špenát

Nepatrí do chladničky:

Špargľa by mala byť zabalená do vlhkej tkaniny na uskladnenie v chladničke. Šaláty, ktoré majú ešte koreň, sa dajú uchovať ešte dlhšie s malou miskou vody. Je dôležité, aby listy neboli vo vode - inak sa pokazia.

Správne skladovanie ovocia v chladničke

Pre ovocie platí nasledujúce pravidlo: exotické ovocie, ako je mango, má rado teplo, a preto by sa nemalo skladovať v chladničke; domáce ovocie naopak dobre znáša chlad. Jablká môžete skladovať v chladničke aj pri izbovej teplote. Pri kôstkovom ovocí je pre skladovanie rozhodujúci stupeň zrelosti: zrelé ovocie patrí do chladničky a malo by sa čo najskôr skonzumovať - ovocie, ktoré ešte potrebuje dozrieť, je najlepšie skladovať pri izbovej teplote.

Patrí do chladničky:

  • Rebarbora
  • Kôstkové ovocie (marhule, čerešne, broskyne, slivky, datle)
  • Hrozno

Do chladničky nepatrí:

  • Ananásy
  • Banány
  • Mango
  • Pomaranče
  • Papája
  • Citróny a iné citrusové plody

Správne balenie a skladovanie nakrájaného ovocia

Ovocie sa nie vždy skladuje celé hneď po zakúpení. Aj nakrájané ovocie má svoje miesto v chladničke. Či už ako príprava na raňajkové müsli alebo ako zvyšky po pečení ovocného koláča, správne balenie a skladovanie je rozhodujúce, aby nakrájané ovocie vydržalo čo najdlhšie. Nakrájané ovocie by sa malo skladovať v dobre uzavretej plechovke alebo zakryté potravinovou fóliou. Čím menej dodatočnej vlhkosti sa v nádobe nachádza, tým menšie je riziko vzniku plesní. Konzervy a škatule sa preto musia pred použitím dobre vysušiť. Jablko nakrájané na štvrtiny alebo osminky sa môže spojiť gumičkou. To znamená, že plátky majú menší kontakt so vzduchom.

Použitie citrónovej šťavy proti zafarbeniu

Keď sa ovocie dostane do kontaktu s kyslíkom, na rezných plochách sa často vytvorí nevzhľadné hnedé zafarbenie. Nemá to nič spoločné s kazením, ale vyzerá to nevábne. Zabrániť zmene farby pomáha pokropenie citrónovou šťavou.

5 tipov pre dlhšiu čerstvosť

  • Tip 1: Ak je to možné, ovocie a zelenina by sa mali skladovať oddelene. Spoločné skladovanie je kvôli rozdielnym požiadavkám a emisiám etylénu neatraktívne.
  • Tip 2: Ideálne je skladovať mäkké ovocie vo fólii a čo najmenej sa navzájom dotýkať.

Plesne v potravinách

Plesne sú starobylé organizmy, ktoré žili na tejto planéte dávno pred príchodom človeka. Sú ich tisíce druhov. Zaraďujeme ich medzi huby. Niektoré plesne sú aj užitočné Užitočné sú i Penicillium roqueforti a Penicillium camemberti, tie nám slúžia pri výrobe známych plesňových syrov. Poznáme ušľachtilé modré plesne v syroch alebo biele na ich povrchu, ktoré mnohí z nás milujú. Kto by nepoznal Nivu, Camembert, Gorgonzolu, Brie, Chedar a ďalšie syry s týmito ušľachtilými plesňami. Bez ušľachtilých plesní, ktoré napadnú vinič, by nebolo skvelé Tokajské víno, ktoré už Mária Terézia v malom množstve užívala ako liek a predpisovali jej ho osobní lekári.

Iné plesne považujeme za škodlivé, pretože svojimi aflatoxínmi a mykotoxínmi poškodzujú naše zdravie (ale aj zdravie zvierat a rastlín) a znehodnocujú nám potraviny, stavebné materiály a pod. Medzi základné podmienky pre vznik plesní patrí: prítomnosť spór plesní, správna teplota, dostupná výživa, kyslík a najmä voda (resp. vlhkosť). Ideálne podmienky pre ich množenie vytvárame nedostatočným vysušením plodín (arašidy, orechy, figy, datle, kukurica...) a nesprávnym uskladnením potravín. Plesniam sa darí pri vyšších teplotách, no môžu rásť aj v chlade.

Nebezpečné plesne: Aflatoxíny

Sú veľmi účinným jedom, ktorý vytvára pleseň Aspergillus flavus. Objavujú sa v arašidoch, orieškoch, pistáciách, sóji, sušenom ovocí a výrobkoch z týchto surovín. V potravinách sa objavujú vo veľmi nepatrnom množstve. Tieto látky môžu spôsobiť astmu, alergie, ale poškodiť aj pečeň, obličky, nervový systém, pokožku, dýchací a pohlavné orgány (neplodnosť).

Mykotoxíny

Patria medzi najjedovatejšie látky v prírode. Tvoria ich tiež rôzne plesne. Mykotoxíny voľným okom nevidíme, ale v potravinách, ktoré boli plesňou napadnuté, je ich veľké množstvo. Mykotoxíny dokážu odolávať aj vysokým teplotám, dokonca až do 300 ºC. Mykotoxíny teda „prežijú“ všetky spôsoby tepelnej úpravy pokrmov, ale aj destiláciu pri výrobe slivovice, marhuľovice a pod. Tepelnou úpravou zničíme pleseň a jej spóry, nie však jedovatý produkt - mykotoxíny. Typickým príkladom sú orechy, na ktorých sa pleseň objavuje veľmi často. Orechy by sa mali skladovať v chlade a v suchu. Ak zistíme len náznak plesne, takéto orechy nekonzumujeme. Mykotoxíny môžu spôsobiť zažívacie ťažkosti, niekedy otravu. Poškodzujú napríklad pečeň, obličky, môžu tiež vyvolávať poruchy plodnosti, krvácanie, oslabovať srdcovo-cievny či nervový systém, imunitu, môžu sa podieľať aj na vzniku nádorových ochorení, lebo majú karcinogénny účinok. Konzumácii hnilých a plesnivých potravín sa treba rozhodne vyhnúť! Príkladom sú banány posiate tmavými fľakmi hniloby (typicky predávané so zľavou). Takisto doma zabudnutý chlieb s povrchom pokrytým jemným podhubím.

Veľmi nesprávne je zoškrabovať pleseň z povrchu džemu, kompótu, pečiva a pod. V tomto prípade nie je šetrenie na mieste, lebo si vedome poškodzujeme zdravie.

O plesniach v potravinách by sme mali vedieť:

  • nestačí vykrojiť kúsok plesnivej potraviny, musí sa vyhodiť celá, pretože plesne a ich produkty už môžu byť (a pravdepodobne aj sú) rozšírené po celej potravine,
  • plesnivý kompót sa takisto musí vyhodiť kompletne, nestačí odstrániť pár pokazených kusov ovocia,
  • ak nájdete na polici vedľa splesnivenej potraviny iné nechránené jedlo, neriskujte a preventívne ho takisto vyhoďte,
  • chlieb a pečivo už nie sú ako tie poctivé spred sto rokov, ktoré vydržali týždeň. Kupujte pečivo len čerstvé a skonzumujte ho do 24 hodín, po 48 hodinách ho vyhoďte. Chlieb je ideálne skladovať nie v igelitovom vrecku, ale v boxe (škatuli) na to určenej, poprípade pod čistou plátennou utierkou, kde síce tvrdne, ale neplesnivie.
  • ani pečivo neskladujte v igelitových vreckách a zo starého pečiva nevyrábajte strúhanku (môže obsahovať plesne),
  • nedávajte staré a plesnivé potraviny ako krmivo domácim zvieratám ani lesnej zveri,
  • plesne si nevyberajú a napadajú tiež citrusové plody, jahody, zeleninu a mliečne výrobky. ovocie a zelenina s vyšším obsahom vody, ako sú uhorky, broskyne, paradajky, jahody sú kontaminované v celom plode. Treba ich vyhodiť!
  • nesmieme zabúdať pravidelne čistiť chladničku, kde sa tiež dobre darí plesniam,
  • na ovocí a zelenine s nízkym obsahom vody, ako je hlávková kapusta, mrkva, zemiaky, sa vraj môže pleseň odstrániť a potravina použiť na konzumáciu. Tu pleseň veľmi ťažko preniká tvrdým povrchom. Po očistení, by táto zelenina mala byť použiteľná na konzumáciu (to je ale na zvážení každého jedinca). Nôž, s ktorým čistíme, sa nesmie dotknúť zaplesnej časti zeleniny, ak áno, tak ju kontaminujeme.

S občasnou konzumáciou potraviny napadnutej plesňou (niekedy si ju fakt nevšimneme) by si mal organizmus zdravého človeka hravo poradiť. Opakovaná, nadmerná a pravidelná konzumácia takýchto potravín je však mimoriadne nebezpečná. V takomto prípade hrozí poškodenie pečene, obličiek, alebo iné chronické ochorenie. Samozrejme, komplikácie nenastávajú zo dňa na deň. Každodenne na nás číhajú rôzne nebezpečenstvá v súvislosti s potravinami. Preto by sme sa tým, ktoré poznáme, mali vyhnúť.

Riziká spojené s pesticídmi

Ovocie a zelenina sú samy osebe zdravé. O tom netreba diskutovať. Zároveň platí, že kontroly na pesticídy dopadajú čoraz horšie a otráviť sa možno aj z obyčajného jablka či šalátu. Aké riziká sa skrývajú v slabo umytých plodoch a pred čím najviac varujú odborníci?

Vracanie, hnačky, bolesti brucha, kŕče. Príznaky otravy jedlom, za ktorými si takmer každý predstaví pokazené mäso či skysnuté mlieko... a takmer nikto uhorku alebo melón. Chyba. Ovocie a zelenina sú totiž príčinou podobných ťažkostí pomerne často.

Sóda a obrúsok

Rada číslo jedna má charakter ľudovej múdrosti: ovocie aj zelenina patria v prvom rade pod vodu! Ideálne pod tečúcu, a nie tú napustenú v umývadle. „Na základe údajov Partnership for food Safety Education (PFSE) je takéto počínanie značné riskantné. Drez môže okrem vody obsahovať tiež baktérie, ktoré môžu prenikať do jedla a spôsobovať choroby. PFSE odporúča na čistenie čerstvého ovocia a zeleniny vrátane ich prirodzených obalov - šupky, kôry - ktoré sa nejedia, používať jedine prúd tečúcej vody. Ovocie a zeleninu s pevným obalom je vhodné vydrhnúť pod vodou alebo použiť žinku či papierové obrúsky. Pred čím nás však táto tečúca voda vlastne chráni?

Nahnuté ovocie a zelenina

Patríte k tým, ktorí bez problémov vykroja nahnitý kúsok ovocia či zeleniny a zvyšok zjedia? Alebo naopak, beriete aj len trošku napadnutý kúsok ovocia či zeleniny ako nevhodný na konzumáciu? Hnilý fliačik či dva na jablku alebo inom ovocí či zelenine nie je len estetickou chybičkou. Obsahuje totiž takzvané mykotoxíny. Niekedy sa naozaj zdá, že hniloba je len na maličkom kúsku plodu a vnútri je ovocie úplne v poriadku. Bežný človek si však nedokáže urobiť dôkladný rozbor, ktorý by odhalil, čo sa skrýva vnútri plodu. Problém je v tom, že ak už je plod napadnutý plesňou a hnilobou, vylučujú sa doňho mykotoxíny, ktoré nemáme šancu vidieť. Medzi najproblematickejšie škodlivé látky v súvislosti s nahnitým či plesnivým ovocím a zeleninou patria aflatoxíny.

Aflatoxíny majú schopnosť hromadiť sa v ľudskom tele s veľmi vážnymi následkami - škodia pečeni a dokonca majú rakovinotvorné účinky. Samozrejme, je ľahké rozhodnúť sa, čo s poriadne nahnitou hruškou alebo jablkom (jednoducho ich vyhodíme). Ale čo ak napríklad kúpime košík jahôd, kde je jedna či pár kúskov plesnivých a ostatné vyzerajú v poriadku? V tomto prípade nemusíme okamžite zahodiť celý obsah košíka. Ak je plesnivých naozaj len pár kúskov, preberte každú jednu jahodu a pokiaľ nie sú ostatné napadnuté, po dôkladnom umytí ich môžete skonzumovať. Často sa kúsok plesne nájde aj v džemoch či detských výživách alebo ovocných kompótoch. Čo v tomto prípade robiť? Ak je napríklad pleseň len na zatváracom viečku, je bezpečné konzumovať džem alebo presnidávku? Odpoveď je určite NIE.

Odborníčka na výživu, Lisa Richards, hovorí: „Konzumácia plesne z ovocia sa môže objaviť častejšie, než by ste si mysleli. Najčastejšie bez toho, aby ste to vôbec postrehli,'' a dodáva, že nejde o nič tak veľmi nebezpečné. Podľa nej je nepravdepodobné, že by sme v dôsledku toho zažili nejaké vedľajšie účinky.

Ak ste sa teraz zľakli, pretože ste si občas vykrojili napadnutú časť ovocia alebo zeleniny a zvyšok ste zjedli, nemusíte stresovať. Vo väčšine prípadov sa nič vážne nestane. Ľudia s citlivejším trávením a žalúdkom môžu mať problém aj z jednorazovej konzumácie takéhoto ovocia alebo zeleniny, no väčšina zdravých ľudí problém nemá. Medzi problémy, ktoré sa môžu objaviť po zjedení nahnitého ovocia či zeleniny, patrí najmä spomínaná nevoľnosť či iné žalúdočné ťažkosti. Z dlhodobého hľadiska však nie je dobré riskovať rôzne zdravotné ťažkosti, ktoré si môžeme privodiť pravidelným a dlhodobým jedením nahnitých plodov. Podľa výskumov riskujeme zničenie mikrobiómu, čo je dôležitý obranný štít nášho tela.

Hoci bežnému zdravému človeku nemusí občasné skonzumovanie nahnitého ovocia alebo zeleniny spôsobiť žiadne výrazné problémy, sú ľudia, ktorí by v tomto smere mali byť ostražití. Ide najmä o malé deti, starších ľudí a pacientov s poruchami imunitného systému.

Všetkého veľa škodí

Všetkého veľa škodí a platí to i zdravom jedle. Aj tým sa môžete predávkovať. Konkrétne pozor na banány, ryžu, ovsené vločky, ale aj iné pochúťky.

Ryža

Jedna z najdiétnejších príloh je jednoznačne ryža. Odporúčaná denná dávka je však len približne 100 gramov, inak riskujete, že sa zo zdravej potraviny premení na úplný opak. Ryža ako taká neobsahuje takmer žiadne vitamíny. Jej pričastou konzumáciou sa tak oberáte o živiny z iných pokrmov. Navyše, veľké množstvo ryže zvyšuje aj hladinu inzulínu v krvi.

Ovsené vločky

Obľúbená raňajková pochúťka je dlhodobo pretriasaná a odborníci sa nezhodujú na tom, či sú ovsené vločky zdravé alebo nezdravé, respektíve diétne alebo nie. Naša odpoveď je, že závisí od množstva, ktoré si doprajete. Okolo 150 gramov denne je ešte v norme. Pri väčšom príjme by ste mohli mať problémy jednak s priberaním, ale aj nadúvaním a trávením.

Banány

Bolesť hlavy a zubný kaz, to sú dve hlavné kontraindikácie, ak to budete pravidelne preháňať s konzumáciou banánov. Nie je to len cukrom, toto ovocie obsahuje aj baktérie, ktoré môžu kaziť zuby a zubnú sklovinu. Vysoký obsah tyramínu zas môže spôsobiť migrénu. Držte sa preto zdravého množstva, čo sú dva banány denne.

Čučoriedky

Keby ste sa prejedli tohto chutného bobuľového ovocia, mohlo by sa vám zhoršiť dýchanie. Nebolo by to len plným žalúdkom, ale aj zvýšeným príjmom vitamínu K. Čučoriedky tiež riedia krv a znižujú hladinu cukru v krvi, čo môže byť problémom pre diabetikov. Odporúčaná denná dávka pre zdravého človeka je jedna šálka bobuliek.

Brokolica

Aj táto zdravá zelenina vo veľkom množstve až taká zdravá nie je. Váš denný limit by mala byť jedna hlavička, čo môžeme premeniť asi na tri alebo štyri šálky brokolicových ružičiek. Táto zelenina totiž obsahuje tiokynáty, s ktorými sa pri nadmernom užívaní spájajú rôzne zdravotné problémy. Jedným z nich je vypadávanie vlasov, ale aj kožné či dýchacie komplikácie.

Salmonelóza

V minulom roku bolo v Slovenskej republike hlásených až 263 epidémií salmonelóz, pričom o epidémii hovoríme ak ochorejú dve a viac osôb. Infekcia vzniká najčastejšie konzumáciou potravín, ktoré sú kontaminované baktériami rodu Salmonella. Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom - kuracím, morčacím, bravčovým, mletým hovädzím, marinovaným, ale aj tepelne neupraveným mliekom a mliečnymi výrobkami, ďalej tepelne nedostatočne upravenými slepačími vajcami a výrobkami z nich a tiež pokrmami, do ktorých sa často pri domácej príprave pridávajú surové vajcia, ako sú majonézy, krémy do zákuskov a podobne. Na vznik akútneho bakteriálneho hnačkového ochorenia sú vnímavé všetky vekové kategórie, najčastejšie sa vyskytuje u detí v predškolskom veku a u starších ľudí. Nepríjemné príznaky sa môžu prejaviť už o 6 až 72 hodín po skonzumovaní kontaminovaného jedla. Nakazený človek máva vysokú teplotu, pociťuje nevoľnosť, zvracia, má kŕčovité bolesti brucha a časté vodnaté stolice. Nebezpečná pri salmonelóze je strata tekutín.

Salmonely v potravinách majú schopnosť sa množiť. Prežívajú aj pri chladničkovej teplote, dokonca i v mrazených potravinách. Ničí ich teplota 70 stupňov, pri varení sa vždy presvedčte, či ju jedlá dosiahli. Na zničenie salmonel vo vajíčkach stačí, ak ich pri teplote 70 stupňov varíte desať minút. Vajíčka namäkko radšej oželejte a volské oká osmažte z oboch strán. Pri zahraničných dovolenkových destináciách majte na pamäti, že zdrojom salmonel môžu byť aj vajíčka iných druhov hrabavej a vodnej hydiny a konzumácii takýchto rizikových potravín sa preventívne radšej vyhnite.

Tabuľka správneho skladovania ovocia a zeleniny

Potravina Skladovanie v chladničke
Karfiol Áno
Fazuľa Áno
Brokolica Áno
Hrášok Áno
Jarná cibuľka Áno
Kapusta Áno
Kel, kaleráb Áno
Švajčiarsky mangold Áno
Reďkovky Áno
Červená repa Áno
Zeler Áno
Špargľa Áno
Špenát Áno
Rebarbora Áno
Kôstkové ovocie Áno
Hrozno Áno
Ananás Nie
Banány Nie
Mango Nie
Pomaranče Nie
Papája Nie
Citróny Nie

tags: