Pestovanie kríkového ovocia v polotieni

Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.

Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber.

Druhy tieňa v záhrade

• Mozaikový tieň - spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
• Polotieň - 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne.
• Plný tieň, hlboký tieň - spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.

Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán.

A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni.

Tipy na pestovanie kríkového ovocia v polotieni

Čučoriedky

Čučoriedky patria medzi tzv. „superpotraviny“ vďaka vysokému obsahu antokyánov, vitamínu C, flavonoidov a ďalších antioxidantov, ktoré podporujú zdravie srdca či zrak. Pri správnej starostlivosti dosiahne dospelý ker výšku 1,5 až 2 metre a ročne môže priniesť až 5 kg úrody, najmä ak je o neho správne postarané. Hoci niektoré odrody sú samoopelivé, kombinovaná výsadba viacerých odrôd zvyšuje nielen množstvo, ale aj kvalitu a veľkosť plodov.

Čučoriedky vyžadujú svetlé a slnečné miesto, chránené pred prudkým vetrom a jarnými mrazmi. Stanovište orientované na juh alebo juhozápad je ideálne. V polotieni síce rastú, no dozrievanie plodov je pomalšie a plody bývajú menej sladké.

Pestovanie čučoriedok sa líši od iných ovocných kríkov predovšetkým nárokmi na pôdu. Vyžadujú kyslú, ľahkú a dobre priepustnú pôdu s pH 3,5 - 5,0. V bežnej záhradnej pôde s neutrálnym alebo zásaditým pH sa im nedarí - dochádza k chloróze listov, oslabeniu rastu a úhynu rastlín. Po výsadbe pôdu dôkladne zavlažte a zamulčujte kyslým mulčom - napríklad borovicovou kôrou alebo ihličím.

Pre kontajnerové pestovanie použite nádoby s objemom aspoň 45 až 60 litrov, ideálne mrazuvzdorné plastové alebo keramické s drenážnymi otvormi. Použite substrát s rovnakým zložením ako pri výsadbe do pôdy. Nádoby umiestnite na slnečné miesto, v zime ich izolujte, prípadne premiestnite na chránené miesto.

Čučoriedky majú plytký koreňový systém a preto vyžadujú pravidelné zavlažovanie, hlavne v období sucha a počas dozrievania plodov. Nedostatok vody znižuje úrodu aj kvalitu plodov. Ideálne je používať dažďovú vodu alebo mäkkú odstátu vodu bez vápnika. V lete zavlažujte 3-4× týždenne, v závislosti od počasia a pôdnej vlhkosti.

Čučoriedky sú náročné na výživu najmä počas rastu a tvorby plodov. Od 3. roka každoročne vykonávajte rez, ktorý sa vykonáva koncom zimy až začiatkom jari (február-marec), ešte pred začiatkom pučania. Rastliny vysadené v zemi zvyčajne nepotrebujú dodatočnú ochranu, ak sú dostatočne zamulčované. Zakryť základ rastliny vrstvou mulču (min.

Maliny

Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto.

Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.

Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.

Ak túžite po malinovom kríku v záhrade, určite vás bude zaujímať odpoveď na otázku, kedy sa vysádzajú maliny. Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla.

Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.

Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker.

Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.

Egreše

Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.

Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti.

Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.

Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu.

Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev. V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. A ako hlboko vysádzať egreše?

Ak vás táto plodina zaujala, určite budete riešiť, kedy zasadiť egreše. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar.

Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. A kedy sa strihajú egreše? U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere.

Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek.

Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.

Josta

Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých.

Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád. Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy.

Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.

Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.

Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.

Lieska

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Pestovanie liesky nie je nijako náročné.

Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova.

Tento rod obsahuje približne dvadsať jednotlivých druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v miernom až subtropickom pásme. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti - dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad.

Ker tejto odrody je často veľmi rozvetvený, vďaka čomu získame bohatý zber veľkých a chutných plodov. Potrebuje dostatok priestoru, rastie do výšky asi 4 metre, na šírku potom zaberie približne dva až tri metre. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči väčšine chorôb. Kultivar sa dorastá do pomerne veľkých rozmerov, a tak sa hodí skôr do väčších záhrad, parkov či iných priestranstiev. Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté. Používa sa na opeľovanie iných odrôd. Patrí medzi samoopelivé liesky.

Červenolistá odroda liesky, ktorá sa využíva aj ako okrasná. Úroda býva bohatá, ker plodí stredne veľké orechy. Od ostatných odrôd sa Contorta líši skrútenými vetvičkami, ktoré pripomínajú vetvy krútené vŕby. V čase kvetu sa na kríku objavujú žlté, veľké jahňady.

Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba.

Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady. Do plotu volíme rýchlo rastúce, mrazuvzdorné a ľahko tvarovateľné odrody. Ani tak nie je nutné plot strihať niekoľkokrát ročne, ako je to pri iných druhoch. Kríky nevyžadujú použitie chemických prostriedkov na ochranu proti škodcom a chorobám, čo prispieva k udržateľnosti životného prostredia.

Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry.

Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.

Malinojahoda

Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov.

Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Rovnako ako každý druh však má svoje preferencie - pokiaľ malinojahode ponúknete optimálne podmienky pre rast.

Zelenina vhodná do polotieňa

Ak sa rozhodujeme, ktoré druhy zeleniny vysadiť na tienisté miesta, môže nám pomôcť jednoduchá pomôcka: Plodiny, z ktorých konzumujeme listy (šalát, špenát) a korene (repa, mrkva, petržlen, kvak) znesú aj čiastočne tienisté podmienky. Zelenina, ktorú však pestujeme kvôli jej plodom (paradajka, uhorka, paprika, baklažán, atď. potrebuje minimálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia.

• Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu.
• V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola.
• Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka.
• S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.
• Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu.
• Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.

Tabuľka nárokov zeleniny na slnko

Pokiaľ si nie ste istý, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Pokiaľ zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju. Ale sú také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni. Skúste uhádnuť, ktorá z nich Vám bude chutiť viac.

tags: