Zdravý životný štýl a konzumácia veľa ovocia a zeleniny je trend, ktorý sa na nás valí z každej strany. Svet totiž začína byť zahltený obéznymi ľuďmi. Ak vynecháme genetiku, strava má na naše zdravie skutočne veľký vplyv. Niektoré zdroje uvádzajú, že našu zdravotnú kondíciu ovplyvňuje zo 40 percent, iné tvrdia, že dokonca zo šesťdesiatich. Efekt výživy je teda skutočne významný a niet div, že v ľuďoch sa zakorenila mienka, že by sme si mali vyberať potraviny, ktoré sú zdraviu prospešné. No delenie potravín na zdravé a nezdravé nemá väčšina odborníkov rada.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 400 až 600 gramov ovocia a zeleniny denne, a to v pomere 1 ku 2 v prospech zeleniny. Ak by sme však hranicu 600 gramov pravidelne prekračovali, môže nám to spôsobiť aj určité zdravotné problémy. Prebytok vlákniny, na ktorú sú ovocie a zelenina bohaté, môže napríklad spôsobovať tráviace problémy, pocity ťažkosti, nadúvanie alebo hnačky. Preto sa u detí veľké množstvo vlákniny vôbec neodporúča.
Nehľadiac na to, že v zelenine sa nachádzajú aj prírodné antinutričné látky, teda látky znižujúce výživovú hodnotu potravín. Napríklad kyselinu šťaveľovú a kyselinu fytovú. Tá prvá je prakticky v každom ovocí a zelenine, spôsobuje ich kyslosť. A obe tieto kyseliny na seba viažu minerálne látky. Vznikajú tým fytáty alebo oxaláty, teda zlúčeniny, ktoré naše telo nevie rozštiepiť, čiže z nich nedokáže naviazané minerálne látky využiť. Fanatickí vegáni so striktným príjmom iba rastlinnej stravy majú síce jedálniček bohatý na vlákninu a jej odporúčanú dennú dávku dosť možno aj násobne prekračujú, ale v nadmernom množstve už u nich môže vláknina negatívne ovplyvniť vstrebávanie napríklad železa, vápnika, fosforu alebo zinku, pre správne fungovanie organizmu nevyhnutné.
Keď chceme zo zeleniny získať maximum vitamínov a prospešných látok, často ju konzumujete surovú. Niektoré druhy zeleniny obsahujú toxické látky, ktoré sú v surovom stave škodlivé - varením sa z plodín odbúravajú, alebo sa rozkladajú na neškodné prvky. Jedzte zeleninu, najmä surovú, čo najčastejšie a vaše telo sa vám rýchlo poďakuje. Častou chybou, ktorú však robí mnoho ľudí, je konzumácia niektorých druhov zeleniny v surovom stave. Žiaľ, nie vždy je to dobrý nápad a môžeme zaň zaplatiť zlou náladou alebo tráviacimi ťažkosťami. Pred konzumáciou zeleniny sa tiež uistite, že ste ju dôkladne umyli, aby ste sa vyhli problémom. Okrem kontaminácie niektorými parazitmi alebo inými mikroorganizmami, ktoré sa nachádzajú na neumytej zelenine, sa na mnohých druhoch zeleniny nachádzajú chemické kontaminanty, ako aj kontaminanty, ktoré sa na ňu dostali vo veľkoobchode alebo v obchode.
Zelenina, ktorú by ste nemali jesť surovú:
- Zemiaky: Nevarené zemiaky nielenže nechutia dobre, ale môžu viesť aj k tráviacim problémom. Surový škrob pôsobí na náš tráviaci trakt veľmi nepriaznivo a zemiaky ho obsahujú veľa. Výsledok - nadúvanie a plynatosť a v niektorých prípadoch aj bolesti brucha.
- Kapustovitá zelenina: Zelenina patriaca do čeľade kapustovitých, ako je karfiol, ružičkový kel a brokolica, by sa nikdy nemala jesť surová, pretože obsahuje ťažko stráviteľný cukor. Ich konzumácia v surovom stave môže viesť k mnohým žalúdočným problémom.
- Fazuľa: Nevarená alebo nedostatočne varená fazuľa obsahuje vysoké množstvo toxínu, lektínu glykoproteínu, ktorý vedie k nevoľnosti, zvracaniu a hnačke v krátkom čase po konzumácii. Fazuľa má vysoké množstvo lektínu, preto sa pred varením dlho namáča. Už ako deti sa učíme, že fazuľu nesmieme jesť surovú. Na rozdiel od hrachu, ktorý sa často konzumuje priamo z lusku, je pri fazuli potrebné byť opatrný. V surovom stave obsahuje toxickú bielkovinovú zlúčeninu fazín, ktorá je pre človeka nebezpečná. Táto látka patrí medzi lektíny a spôsobuje zhlukovanie červených krviniek. Konzumácia surovej fazule môže vyvolať nevoľnosť, hnačku a zvracanie.
- Huby: Hoci huby môžeme jesť surové, odporúča sa jesť ich tepelne upravené, pretože tak z nich získame viac živín.
- Baklažán: Táto zelenina obsahuje zlúčeninu solanín, ktorá obmedzuje vstrebávanie vápnika. Otrava solanínom môže viesť k viacerým neurologickým a gastrointestinálnym problémom, ktorých príznaky zahŕňajú nevoľnosť, závraty, zvracanie a žalúdočné kŕče.
- Zelená fazuľka: Niektoré druhy fazule sa môžu pri konzumácii surovej ukázať ako nebezpečné, pretože obsahujú škodlivé aminokyseliny.
Pesticídy a ich vplyv
Pesticídy sa používajú na ničenie alebo potlačenie nežiadúcich mikroorganizmov, rastlín a živočíchov počas produkcie, skladovania, distribúcie a spracovania poľnohospodárskych plodín. Ak píšeme o pestícídoch, ide vlastne o toxické chemické látky pôsobiace na živé bunky organických štruktúr. Miera ich toxicity na konkrétny škodlivý cieľový organizmus patrí k ich základným vlastnostiam. Používanie pesticídov zabezpečuje pestovateľom zvyčajne vyššie výnosy a pozitívny efekt sa prejaví vo zvýšenej senzorickej a nutričnej kvalite pesticídami ošetrených produktov.
Európska legislatíva kladie na úradnú kontrolu rezíduí pesticídov vysoké požiadavky. Vyžadujú sa osobitné postupy plánovania kontrol a spracovania výsledkov kontrol. Každoročne sa zvyšujú požiadavky Európskej komisie na rozsah vykonávaných analýz rezíduí účinných látok v potravinách a ich metabolitov, monitoring sa rozširuje o ďalšie komodity. Je to program neustále otvorený, ktorý by mal mať osobitné postavenie v rámci úradnej kontroly potravín na národnej úrovni s určitou prioritou.
Pesticídy v pitnej vode
Jednou z príčin čoraz častejších alergií na špecifické potraviny sú zrejme chemikálie používané na čistenie vody. Potravinové alergie sa stávajú ďalšou pliagou prevažne ekonomicky rozvinutého sveta. Iba v USA už ovplyvňujú 15 miliónov ľudí. Podľa najnovšieho výskumu by v pozadí sčasti mohla byť pitná voda a v nej obsiahnuté pesticídy. Zistila sa totiž pri ňom súvislosť medzi potravinovými alergiami a väčším množstvom dichlórfenolov v ľudskom tele. Dichlórfenoly sú chemikálie používané okrem iného v pesticídoch a pri chlórovaní vody.
Biopotraviny a pesticídy
Konzumácia biopotravín nie je oveľa zdravšia ako potraví, ktoré sa takto označovať nemôžu. Ukazuje to posledná štúdia, ktorú zverejnil časopis Annals of Internal Medicine. Jej výsledky ukazujú, že konzumácia biopotravín nie je oveľa zdravšia ako konzumácia klasických potravín. Rozdiel v obsahu vitamínov je veľmi malý a rozdelenie proteínov a tukov je na tom podobne. Podľa štúdie bol väčší rozdiel len v tom, že biopotraviny vykazovali nižšiu kontamináciu pesticídmi ako ostatné potraviny. Bez pesticídov by však neboli ani biopotraviny. No vedci hovoria, že konzumácia biopotravín predstavuje oveľa nižšie riziko, ako keď sa do vášho tela dostanú pesticídy. Ovocie a zelenina obsahovali v porovnaní podobné množstvá vitamínov a mlieko malo rovnaké množstvo bielkovín a tukov. Biopotraviny majú podľa štúdie väčší obsah dusíka, no vedci hovoria, že je to pravdepodobne spôsobené rozdielmi v používaní hnojív a pri zrelosti zberu potravín. Podľa nich nie je pravdepodobné, že by z tohto pohľadu boli biopotraviny zdravšie.
Mrazené potraviny
Mrazené potraviny sú veľmi obľúbené najmä v zimných mesiacoch, kedy nemáme vždy možnosť prijať čerstvé ovocie a zeleninu. V tomto období sú skvelým spôsobom, ako pripraviť chutnú polievku, omáčku či upiecť koláč bez toho, aby sme ovocie, či zeleninu museli vynechať. Jediné čo musí spraviť je siahnuť do mrazničky a potraviny vybrať. Niektorí ľudia však majú výhrady proti takémuto uchovávaniu potravín a tvrdia, že mrazením potraviny stratia vitamíny a minerály, a dokonca že sa môžu stať nebezpečnými. Čerstvé potraviny sú najlepšie, no nie vždy k nim máme prístup, a preto ich nahrádzame inými alternatívnymi možnosťami. Nápad so zamrazením týchto potravín nám výrazne zjednodušuje život.
Výrok, ktorému niektorý ľudia veria, že mrazené potraviny sú škodlivé, je iba výmysel. V najväčšej miere sa z týchto výrobkov vytráca vitamín C, čo je až 30 percent jeho obsahu. Taktiež pri mrazení zeleniny a ovocia sa z nich vytráca aj vitamín A a vitamín B, no v menšej miere. Tieto straty sú zvyčajne zanedbateľné v porovnaní s vitamínom C. Táto strata môže byť zapríčinená viacerými faktormi, ako sú zlá príprava potravín pred zamrazením, veľmi dlhé skladovanie v mrazničke, či nestabilné udržiavanie teploty v mrazničke.
Ak si kupuješ tieto mrazené výrobky z obchodu, mal by si sa zamerať na teplotu, pri ktorej ich výrobca mrazil. Ak chceš, aby v tvojom ovocí či zeleniny boli vitamíny vyber si také potraviny, ktoré boli mrazené pri teplote od -18 do -30 stupňov Celzia. Ak si vyberieš potraviny mrazené pri menšej teplote, ako je len -2 až -5 stupňov Celzia, budú menej stabilné a sú potenciálne vystavené vyššiemu riziku kazenia. Navyše, pri teplotách -2 až -5 °C môže dochádzať k poškodeniu štruktúry potravín - napríklad k tvorbe ľadových kryštálikov, ktoré narúšajú bunky ovocia a zeleniny.
Pred zamrazeným ovocia a zeleniny je potrebné dbať na pár krokov, ktoré ti zaručia, že aj v zime si budeš môcť dať tieto potraviny plné vitamínov. Ak máš viac času, tak potraviny pred mrazeným blanšíruj, čo znamená že ich krátko povaríš v horúcej vode alebo pare, aby si deaktivoval enzýmy, ktoré spôsobujú rozklad. Takto potraviny predmrazíš, a tým zabrániš prilepeniu a tvorbe veľkého množstva námrazy na potravinách. Predmrazením taktiež pomôžeš zachovať textúru a tvar potravín a podporíš ich rovnomerne zmrazenie.
tags:
